Denník NČo tak lyžovačka v Severnej Kórei? Testovacia delegácia ruských turistov objavuje novú destináciu

Andrej BánAndrej Bán
Komentáre
Spojenci Kim Čong-un a Vladimir Putin. Ilustračné foto - TASR/AP
Spojenci Kim Čong-un a Vladimir Putin. Ilustračné foto – TASR/AP

Keď nemôžu ísť pre sankcie kvôli agresie na Ukrajine na západ, idú sa Rusi rekreovať na východ.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Ruský turista je známy pojem. So svojou hlučnosťou a rozdrapovačnosťou majú skúsenosti mnohí dovolenkári aj od nás, napríklad v Turecku. Ako to však dopadne, keď jeho noha vstúpi na neprebádanú pôdu najuzavretejšej krajiny na svete, Severnej Kórei (KĽDR)?

Jedným slovom: svojrázne.

Ruského turistu príhody a skúsenosti 

Prehĺbenie spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom má viaceré podoby. Severná Kórea Rusko masívne zásobuje raketami a muníciou, od júla 2023 tam poslala 6 700 kontajnerov. Ako uviedol minister obrany Sin Won-sik, stovky tovární na výrobu munície v KĽDR pracujú zhruba na tretinu kapacity vinou nedostatku materiálu a elektriny, ale tie, čo vyrábajú delostrelecké granáty pre Rusko, idú na plné obrátky.

Na druhej strane, vďačný Putin daroval milovníkovi luxusných západných limuzín Kimovi do jeho zbierky opancierované auto, aké používa aj on. Tento výhodný biznis však nebol jedinou známkou vzájomného utužovania vzťahov.

Keď vlani v októbri ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že by odporučil Severnú Kóreu ako dovolenkovú destináciu pre ruských turistov, znelo to ako vtip. Myslel to však vážne. Stalo sa tak iba mesiac potom, čo sa vrúcne zvítal na kozmodróme na Ďalekom východe prezident Vladimir Putin so severokórejským komunistickým diktátorom Kim Čong-unom.

Prvé otvorenie uzavretej krajiny od čias pandémie covidu prekvapujúco neznamenalo príchod turistov z Číny, ako by sa očakávalo, ale z Ruska. Asi aby nevznikol od začiatku mylný dojem, nešlo o tradičnú turistickú skupinu, ale „testovaciu delegáciu“, ktorá by vydláždila cestu pre ďalšie skupiny ruských turistov. Dopadlo to trochu inak.

Keď sa nedávno „prieskumná skupina“ ruských turistov vrátila domov, opisovali svoje farbisté dojmy. Pre zaujímavosť – štvordňový výlet stál 750 dolárov na osobu, čo je iba o šesť dolárov menej ako priemerná mesačná mzda v Rusku podľa štatistického úradu Rosstat. Do KĽDR teda cestovala ruská smotánka.

„Milujeme lyžovanie,“ povedala pre agentúru AP Galina Polevščiková na letisku vo Vladivostoku krátko pred odletom do Pchjongjangu.

Ilúzie a realita

Komentáre a videá turistov ukazujú, ako sa líšia oficiálna verzia a realita v Severnej Kórei. Horšie ako Rusi dopadol v roku 2016 americký vysokoškolský študent Otto Warmbier. Počas cesty po KĽDR bol zadržaný, údajne za krádež propagandistického plagátu. Po sedemnástich mesiacoch bol prevezený späť do Spojených štátov v zlom zdravotnom stave a čoskoro potom zomrel.

Zájazd Rusov bol zorganizovaný na základe decembrovej dohody uzavretej medzi Olegom Kožemjakom, guvernérom regiónu Primorje, a severokórejskými úradmi. Let z Vladivostoku do Pchjongjangu zabezpečila štátna spoločnosť Air Koryo, ktorej starnúcu flotilu tvoria lietadlá prevažne ruskej výroby. Už na palube si Rusi všimli isté, nazvime to špecifiká.

„Lietadlo bolo staré a páchlo naftalínom,“ napísal o štyridsaťročnom dopravnom prostriedku jeden z cestujúcich na Telegrame. „Všetci cestujúci sa zhodli na tom, že bolo ťažké zapnúť aj pásy,“ dodal ďalší turista s pocitom, že sa v lietadle všetko rozpadá.

To bol však iba začiatok. Medzi cestujúcimi boli údajne influenceri, novinári a trinásť školákov.

Skupina mala po celý čas so sebou po rusky hovoriaceho sprievodcu a prekladateľa. Program zahŕňal poklonenie sa bronzovým sochám zosnulých vodcov Kim Ir-sena a Kim Čong-ila na kopci Mansu a návštevu detského paláca Mangjŏngdä, kde miestne deti predviedli hudobné a tanečné predstavenia.

„Špeciálne pre nás si pripravilo hodinový koncert asi dvesto detí, toľko sme ich napočítali na pódiu. A nás bolo len 97,“ uviedla turistka Lena Bychcovová.

Aby starostliví severokórejskí hostitelia nenechali ruských hostí ani na okamih napospas vlastným necenzurovaným zážitkom a skúsenostiam, mala lyžiarska výprava pridelených strážnikov, dokonca aj na lyžiarskom svahu. Cestovný ruch v Severnej Kórei je prísne kontrolovaný. Bežní individuálni cestujúci nemajú do krajiny povolený vstup a organizované skupiny sú od prvej po poslednú minútu sprevádzané strážcami.

A nielen to. Ruská skupina dostala striktné pravidlá ohľadom fotenia a natáčania.

„Boli sme požiadaní, aby sme nefotografovali armádu a ľudí v uniformách všeobecne, a tiež, aby sme nefotografovali stavenisko ani žiadne rozostavané budovy. Existovali pravidlá, ako fotografovať a všeobecne zaobchádzať s portrétmi alebo sochami vodcov. Ak máte noviny alebo časopis s fotografiou vodcu, nesmiete noviny preložiť tak, aby sa portrét pokrčil,“ vysvetľuje na Telegrame jedna z ruských turistiek.

Podľa správy ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS skupina navštívila aj Vežu čučche v Pchjongjangu, pomenovanú podľa miestnej filozofie sebestačnosti. Turisti sa potom presunuli do priesmyku North’s Masik Pass na východnom pobreží, kde sa nachádza najmodernejšie lyžiarske stredisko v krajine Masikrjŏng. Aby sa cesta neminula účelom, tri dni Rusi aj lyžovali.

„V Masik Pass sa ocitnete v skutočnom raji pre milovníkov zimných športov! Nájdete tu neskutočné zjazdovky s rôznymi úrovňami obtiažnosti, ktoré uspokoja potreby skúsených lyžiarov aj začiatočníkov,“ tvrdí na svojej propagačnej stránke ruská agentúra Vostok Intour.

Žiaľ, komentáre ruských turistov kvalitu severokórejských zjazdoviek a služieb, čo je výraz znejúci ako oxymoron, nehodnotia. To môže mať dve príčiny. Buď sa ako začiatočníci uspokojili s akýmkoľvek svahom alebo – to je druhá možnosť – tamojšie zjazdovky prekonajú aj tie alpské. V každom prípade si niektorí z Rusov užili jazdu na snežných skútroch, pričom fotografie ukazujú, že tie sú napriek prísnym ekonomickým sankciám vyrobené na Západe.

Správy o ďalších výpravách ruských turistov do KĽDR zatiaľ nie sú.

Kam Rusi cestujú

Napriek západným sankciám a reštrikciám pre agresiu na Ukrajine Rusi dovolenky milujú čoraz viac a nevzdávajú sa ich ani v nových podmienkach.

Ako uvádza agentúra Interfax, ruskí turisti uskutočnili v období od januára do septembra 2023 sedem miliónov zahraničných ciest, čo je o polovicu viac v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022. Celkový počet medzinárodných ciest pritom vzrástol o pätinu na 21 miliónov.

Portál Politico uvádza, že zákazy udeľovania víz na Západe znamenajú, že niekoľko krajín zarába na ruských dovolenkároch veľké peniaze. Miestni obyvatelia však nie sú vždy spokojní. Zatiaľ čo slabší rubeľ a rastúce ekonomické problémy znamenajú, že mnohé bežné rodiny budú tráviť teplejšie mesiace vo svojich chatkách alebo si dajú prestávku v Rusku.

Tie, ktoré majú dostatok peňazí na cestovanie, lietajú na slnečné miesta v Európe a Ázii.

V rebríčku obľúbených destinácií, kam Rusi jazdia, je na čele Turecko. Členský štát NATO ponúkol podporu Kyjevu a zároveň odmietol uvaliť sankcie na Moskvu. Je to tiež jedna z mála európskych destinácií, v ktorej nie sú zakázané lety z Ruska. Tureckí operátori ponúkajú lety z Moskvy do slnečných destinácií ako Antalya a Bodrum už za 130 eur. Aby unikli riziku odvodu, niektorí Rusi sa dokonca rozhodli v Turecku zostať. V súčasnosti má povolenie na pobyt až 145-tisíc z nich.

Druhé v rebríčku obľúbených destinácií je Gruzínsko. To je trochu prekvapenie, pretože kaukazská krajina čelila v lete 2008 ruskej invázii. Mýtický status a reputácia krásnej prírody a skvelého jedla a vína ešte z čias Sovietskeho zväzu však u ruských turistov prevažujú. V roku 2022 navštívilo Gruzínsko viac ako 1,1 milióna Rusov, pričom rok predtým to bolo len 200-tisíc.

Toto číslo sa zvyšuje potom, čo Moskva v máji uvoľnila pravidlá zakazujúce priame lety.

Medzi ďalšie obľúbené turistické destinácie Rusov patrí Thajsko, Spojené arabské emiráty, Cyprus a, paradoxne, Ukrajina. Rusi naďalej mieria počas dovoleniek na anektovaný Krym, ukrajinské útoky dronmi a raketami im však naháňajú strach.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].