Nepodceňujme ruské tajné služby, Putin sa poučil zo Stalinových chýb, vraví bezpečnostný expert

Vladimir Putin po prvotnom zlyhaní vo vojne na Ukrajine neurobil v spravodajských službách personálne čistky a nezatvoril hranice. Vďaka tomu sa ruské služby dokázali spamätať, tvrdí Jan Paďourek, dlhoročný spravodajca a riaditeľ pre vnútornú bezpečnosť českého ministerstva vnútra.

V rozhovore hovorí o kontaktoch ruských agentov s organizovaným zločinom aj o tom, akým spôsobom teraz na Západe zháňajú spolupracovníkov.

Pýtame sa ho tiež:

• ako museli ruské tajné služby zmeniť fungovanie po tom, ako Európa vyhostila stovky špiónov;
• aké zdroje využívajú, aby mohli na Západe ďalej podnikať svoje tajné a nelegálne operácie;
• prečo Putin neurobil čistky v spravodajských službách, keď Rusko nezvládlo začiatok invázie na Ukrajinu;
• čím Putin spravodajským službám pomohol a prečo.

V Rusku fungujú rôzne think-tanky, ktoré šíria do sveta prokremeľské názory, napríklad Výskumný ústav pre rozvoj komunikácií vedený Nikolajom Gribinom z KGB. V Česku sme mali Svetovú radu Podkarpatských Rusínov, kde pôsobil spolupracovník ruskej zahraničnej rozviedky. Sú také inštitúcie predĺženou rukou spravodajských služieb?

Ruské spravodajské služby ich rozhodne využívajú alebo ovplyvňujú. V tomto ohľade prekonali zaujímavý vývoj. Keď sa pozrieme na aktuálny stav počas troch rokov, jednoznačne môžeme povedať, že ruské spravodajské služby v kontexte vojny proti Ukrajine v prvopočiatku úplne neuspeli.

A s najväčšou pravdepodobnosťou predvídali a dodávali Putinovi informácie o tom, že situácia na Ukrajine bude oveľa jednoduchšia, než sa nakoniec ukázalo.

Ruská federácia prostredníctvom napríklad FSB (Federálna bezpečnostná služba – pozn. red.) investovala do dezinformačných aktivít na Ukrajine pred vojnou obrovské, ale obrovské peniaze.

A je otázka, či to, že Putin nedostal relevantné informácie, bolo zlyhanie tých služieb, ktoré informácie nemali a zle to vyhodnotili. Alebo, a to sa stáva v autoritárskych režimoch veľmi často, informácie nedodali zámerne, pretože sa báli dodať zlé predpoklady.

Svoju úlohu môže zohrať aj skreslenie. V autoritatívnych režimoch, ako je Rusko, sa často informácie odovzdávajú cez veľa ľudí a každý z nich niečo zo zlých správ uberie, kým sa to dostane na správne miesto.

Áno. Aj skreslenie tam môže hrať rolu, ale zhodnime sa na tom, že Vladimir Putin na začiatku očakával úplne iný vývoj. Očakával, že Kyjiv dobyje počas niekoľkých dní a situáciu bude riešiť inak, než je nútený ju riešiť teraz.

Putin pritom ruské spravodajské služby nijako nepotrestal za zlé alebo nesprávne vyhodnotené informácie.

Presne. Dokonca nedošlo ani k zásadným personálnym zmenám. Došlo k úplnému opaku. Spravodajské služby finančne a materiálne ešte posilnil a dnes plnia jednu z významných úloh ruského boja na Ukrajine a pracujú na eliminácii západnej pomoci Ukrajine.

Pred rozhovorom som si čítal, aké čistky robil v tridsiatych rokoch v spravodajských službách Stalin. Putin však žiadne čistky nespustil. Aj zatknutý generál FSB Sergej Beseda sa po pár týždňoch vo väzbe vrátil do práce. Čo z toho môžeme usudzovať?

Vladimir Putin sa poučil z histórie. Stalin svojím rozhodnutím ochromil spravodajské služby. Putin, naopak, ešte zvýšil kapacity tajných služieb. A do toho im neuveriteľne pomohol tým, že neurobil to, čo urobili Sovieti počas studenej vojny – nezatvoril hranice, aj keď sa o tom uvažovalo.

K čomu viedlo to, že Putin neuzavrel hranice?

Putin urobil presne to, čo služby potrebujú. Môžu jednoduchšie pôsobiť mimo Ruskej federácie. Síce komplikovanejšie ako pred vojnou, ale ruskí občania sa stále môžu dostať do zahraničia a cestovať. Službám to umožňuje vysielať tajne svojich ľudí a svojich agentov, ktorí potom infiltrujú niektoré skupiny usadené v rôznych častiach Európy. To Putin umožnil, keď sa poučil zo Stalinových chýb.

Pred inváziou na Ukrajinu si ruské tajné služby konkurovali, niekedy vzájomne súperili o moc. Nezmenilo sa to práve so zle pripravenou inváziou?

Nikdy nemali dobré vzťahy. Teraz všetko nasvedčuje tomu, že ruské služby veľmi úzko spolupracujú, či už je to GRU, SVR, alebo FSB. Tá spolupráca asi nikdy v modernej histórii nebola užšia, ako je teraz. V minulosti si dosť konkurovali a útočili na seba. To s vojnou úplne zmizlo, čo môže byť pre Západ problém.

Prečo s vojnou proti Ukrajine táto nevraživosť zmizla?

Pretože im Putin dal jednoznačný smer a veľmi ich posilnil. Služby dnes riešia otázku ruskej vojny na Ukrajine a všetky veci s tým spojené. Pracujú na eliminácii pomoci a podpory západoeurópskych štátov Ukrajine.

Snažia sa pôsobiť na západné vlády a politikov. Tu nádherne vidieť poučenie z minulosti; myslím si, že Putin týmto smerom kalkuloval.

Zvyšuje sa význam vyzvedačstva pre Rusko?

Áno. Samozrejme, jedným z dôležitých prvkov práce spravodajskej služby je získavanie informácií, ktoré nie sú úplne verejné a sú dôležité pre záujmy Ruskej federácie. Okrem vyzvedačstva však služby veľmi aktívne pôsobia na dezinformačnom poli.

Dôležité je aj to, že ovplyvňujú alebo sa snažia ovplyvňovať nálady v západných spoločnostiach, zastrašujú ruské komunity v zahraničí vrátane Českej republiky, aby sa tí ľudia necítili bezpečne.

Nemôžem byť konkrétny a budem hovoriť len o prípadoch, ktoré sú verejné, ale ruské spravodajské služby v poslednom čase realizovali mnoho riadených vrážd oponentov ruského režimu.

To všetko sú nástroje, ktoré sú pre Putinov režim zásadné. Putin teda rozhodne posilnil význam svojich spravodajských služieb, nielen vyzvedačstva.

K akým ďalším zmenám v ruských spravodajských službách došlo?

FSB bola domáca služba, taká tajná polícia vo vnútri Ruska, ktorá drží režim pohromade. Teraz však vytvorili v rámci FSB takzvanú piatu správu, ktorá pôsobí aj v zahraničí.

Tým celkom zásadným spôsobom zasahuje do aktivít zvyšných služieb, ktoré mali zahraničný presah už dávnejšie. Kapacity zahraničnej rozviedky SVR výrazne klesli pre to, že väčšina európskych štátov zo svojich zastupiteľských úradov vyhostila väčšinu ruských diplomatov. To boli ľudia, ktorí často pôsobili pod diplomatickým krytím.

Naopak, zvýšila sa schopnosť novej piatej správy FSB pôsobiť v rámci všetkých aktivít, ktoré som spomínal.

A potom je tu vojenská spravodajská služba GRU, ktorá je najímaná hlavne na špeciálne operácie, takzvané aktívne opatrenia. Tá funguje stále v rovnakom režime a je to jedna z najnebezpečnejších ruských spravodajských služieb.

Česko a ďalšie štáty vyhostili ruských špiónov pod diplomatickým krytím po odhalení, že za výbuchmi vo Vrběticiach boli ruskí agenti. Bola podľa vás táto operácia úspešná?

Na to nie je jednoznačná odpoveď. Tá akcia bola odhalená a z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že služba zlyhala. No ukazuje to potenciál služby útočiť ďaleko za hranicou svojho územia.

Je dôležité pozerať sa na tieto operácie zo správneho uhla a my by sme sa na to mali pozerať perimetrom Ruska. Z ich pohľadu je to úspešná operácia. Pozrite sa na vojnu na Ukrajine ruskými očami – jednak je podporovaná, jednak viac-menej úspešná a má potenciál eskalácie do budúcnosti.

Vždy je dôležité pozrieť sa na tie veci zo správneho uhla, hodnoťme tieto udalosti pohľadom z Moskvy. Keď sa pozriem na pokus o vraždu Skripaľovcov v Anglicku, ide o klasickú ukážku sily. Okrem pomsty tým ľuďom funguje aj ako nástroj zastrašovania ruských komunít v zahraničí. Môžu na nich takto pôsobiť, aby prestali robiť Rusku problémy, môžu ich napríklad prinútiť k spolupráci.

Ako teraz fungujú ruské tajné služby v zahraničí, keď už nemajú oporu v ľuďoch pod diplomatickým krytím? Európa vyhostila 600 ruských diplomatov a úradníkov, z nich bolo 400 považovaných za špiónov.

K tým šiestim stovkám pripočítajte rodiny, takže je to takmer dvetisíc ľudí. V Rusku to spôsobovalo celkom veľké problémy, pretože tí ľudia sa vrátili a vlastne nemali čo robiť, nemali prácu, spôsobovali Putinovi určitý problém.

Potom sa začali ozývať manželky, pretože tie rodiny nemali rovnaké príjmy, na aké boli zvyknuté počas práce v zahraničí. A to všetko bol v jednej chvíli problém.

Ako to však ovplyvnilo ruské tajné služby?

Dlho sa spoliehali na to, že tento najzbabelejší variant skrývania sa za diplomatickým krytím bude pokračovať – pretože pri odhalení im hrozilo maximálne vyhostenie.

To ich dosť ovplyvnilo. Všade po svete však pracujú ďalej v najrôznejších oblastiach a pod iným krytím. Či už sú to novinári, podnikatelia, študenti, alebo napríklad aj riadení emigranti, ktorí sem jednoducho prídu. Z diplomacie teda spravodajské služby preniesli svoje aktivity do iných skupín – aj do tých, ktoré som spomenul.

Keď Putin neuzavrel hranice, umožnil infiltrovať imigračnú vlnu, ktorá odchádzala z Ruska, ľuďmi, ktorí sú buď agentmi, alebo spolupracovníkmi ruských spravodajských služieb.

Kto pre nich však v zahraničí robí špinavú prácu? Priamo ruskí agenti vyslaní z Ruska?

Niekedy. Ale často používajú ľudí z tretích krajín, ktorí nemajú s Ruskom na prvý pohľad nič spoločné.

To je prípad Bulharov zatknutých v Londýne, ktorí podľa polície pracovali pre ruské tajné služby?

Áno. To je typické, ale tých príkladov je viac. Ruské služby si veľmi dobre uvedomujú, že akýkoľvek ruský občan je teraz v oveľa podrobnejšom hľadáčiku, ako bol kedykoľvek predtým. Ich schopnosť akcie je zložitejšia. Preto sa často používajú cudzie subjekty, treťozemci. Spomenuli ste konkrétne tých Bulharov, ale používajú napríklad aj občanov Srbska alebo Gruzínska.

Hovorí sa o tom, že kvôli nedostatku ľudí si ruské služby v iných krajinách najímajú príslušníkov podsvetia.

To nie je úplne nová vec. Už Sovietsky zväz a KGB používali na výkon svojich aktivít organizovaný zločin. To, samozrejme, pokračuje. Aj na území Česka stále pôsobí ruskojazyčný organizovaný zločin, čo nemusia byť iba ruskí občania, ale sú to občania povedzme bývalého Sovietskeho zväzu, s ktorými ruské spravodajské služby veľmi aktívne pracujú.

Organizovaný zločin má v danej krajine vybudovaný potenciál a dokáže sa tam prirodzenejšie pohybovať, dokáže niektoré veci ovplyvňovať, podpláca, korumpuje niekedy aj dôležitých ľudí, takže ich schopnosti pôsobiť v určitom teritóriu sú už hotové, pripravené. Preto ruské služby využívajú tento potenciál.

Existujú jednoznačne zdokumentované prípady. Tieto skupiny sa využívali aj na také aktivity, ako je spravodajská podpora – sledovanie záujmových ľudí na Západe – alebo kryli nejakú tajnú operáciu ruskej tajnej služby, aby sa skutoční agenti vďaka zločincom nemuseli až tak obávať odhalenia.

Hovorí sa aj o tom, že ruské tajné služby využívajú organizovaný zločin na zastrašovanie oponentov alebo emigrantov, ktorých spomíname. Máte s tým osobnú skúsenosť?

Presne na tieto prípady ich používajú. Vliezť niekomu do bytu je veľmi prepracovaná metóda zastrašovania. V byte nechajú nejaký artefakt, ktorý vás jednoznačne upozorní na to, že môžete mať veľký problém.

Keď som pôsobil v Rusku, jeden európsky konzul bol veľmi prísny pri vydávaní víz, čo stačilo na to, aby sa mu dostali do bytu, kde na koberci našiel odrezanú hlavu srnca. V ten istý deň odišiel z Ruska.

Mne osobne sa, keď som pôsobil v Kyjive, stalo, že som v byte našiel na zemi krabičku zápaliek. Nefajčím a v byte som ich nikdy nemal, zápalky som nepoužíval. Bol to odkaz.

Na koho ruské služby typicky mieria, keď sa teraz snažia niekoho na Západe získať na spoluprácu?

V prvom slede je to ruská komunita v danej západnej krajine. To je najprirodzenejší zdroj, kde môžu získať buď sympatizanta, alebo človeka, ktorého zastrašia a ktorý bude pre nich pod nátlakom niečo robiť.

Takáto spolupráca pod nátlakom však asi nebude trvať dlho, nie?

Býva krátkodobá. Navyše vždy znamená väčší problém ako dobrovoľná spolupráca. Ale aj tak ju používajú. No a potom sú to ľudia, ktorí sa istým spôsobom prezentujú ako sympatizanti Sovietskeho zväzu či súčasnej Ruskej federácie. Aj v Českej republike máme takých ľudí celkom dosť.

Aj to je prirodzený zdroj prípadných spolupracovníkov. Potom sa zameriavajú aj na ľudí mimo týchto skupín, ktorí pre nich môžu mať dôležité informácie – a práve tam používajú zastrašovanie a nátlak. Ide napríklad o ľudí v štátnej správe.

Ruská spravodajská služba má niečo, čím sú tí ľudia vydierateľní, a keď sú v pozícii, ktorá je pre nich zaujímavá, jednoducho to skúsia. Môžu si tak zaistiť aj dobrovoľnú spoluprácu.

Na čo je Rusku to, že budú v Európe zastrašovať oponentov, utečencov alebo napríklad novinárov? 

Spomínal som prípad európskeho konzula. Vystrašiť, ukázať, že ich moc siaha veľmi ďaleko, že nie ste v bezpečí ani v Európe, kde to bezpečie hľadáte. Ukázať moc, pôsobiť na vás psychicky, zastrašiť vás, aby ste nespolupracovali so západnými vládami. Aby ste v Európe nepracovali proti Putinovi.

V rámci ruskojazyčnej alebo ruskej komunity v európskych krajinách sú veľmi výrazní predstavitelia ruskej opozície, ktorí majú nejaký hlas a vplyv aj na časť verejnej mienky v Rusku, ale aj na verejnú mienku v krajine, kde práve pôsobia. A to často nie je pre ruský režim výhodné. Veľa ľudí sa tomu tlaku nakoniec podriadi.

Snaží sa Putin znovu obnoviť slávu ruských tajných služieb a priblížiť ich k úspechom sovietskej éry, keď na konci druhej svetovej vojny prenikli do britskej spravodajskej služby a získali plány projektu Manhattan? 

V Rusku som niekoľko rokov pôsobil na pozícii oficiálneho predstaviteľa českej rozviedky, takže som sa stretával s predstaviteľmi ruských spravodajských služieb, ale nikdy som nenadobudol pocit, že to je slabý protivník a že ruské služby sú oproti tým sovietskym slabšie.

Stretol som tam veľa profíkov, ale aj veľa nímandov a núl, alkoholikov, ktorí sa potrebovali o desiatej ráno opiť do nemoty, a bolo by po rokovaní. Nikdy som ich však nepodceňoval.

Putin vyšiel z KGB a je súčasťou tohto systému. Presne vie, s kým pracuje a kto je jeho partner. A drží potenciál služieb, ktoré sú v Rusku odlišné od demokratických krajín, pretože jedným zo základných poslaní ruských služieb je udržiavať režim. To znamená, že ako tajná polícia najrôznejšími prostriedkami eliminujú akékoľvek nebezpečenstvo, ktoré by mohlo režim oslabiť.

Spamätali sa ruské spravodajské služby po tom, ako zle odhadli situáciu na Ukrajine pred dvoma rokmi?

Nevieme, či to tak je. Nevieme, či, naopak, nedisponovali relevantnými informáciami, ktoré len Putin nedostal alebo sa rozhodol ich nepočúvať. To nevieme.

Ak pripustíme, že zlyhali a že urobili zle svoju prácu – prípravy aj vyhodnotenie situácie na Ukrajine –, potom by som jednoznačne povedal, že sa spamätali. Sú sebavedomé, materiálne veľmi posilnené, majú dostatok prostriedkov, majú skutočne veľké pole pôsobnosti, takže jednoznačne áno.

Dokazujú to akcie, ktoré robia po Európe. Jedným z príkladov je prípad z Talianska, kde spolupracovníci ruských tajných služieb a zároveň organizovaný zločin pomohli zatknutému spolupracovníkovi ruskej tajnej služby. Zatkli ho, lebo sa snažil do Ruska prepašovať vojenský materiál – raketový systém. Vďaka organizovanému zločinu ho dostali späť do Ruska.

To je ukážka spolupráce ruských služieb s organizovaným zločinom, s podsvetím. Myslím, že to boli Srbi, kto tomu spolupracovníkovi pomohol.

Ďalší príklad je z minulého roka z Nemecka, kde sa Rusom podarilo získať pre spoluprácu vysokopostaveného člena rozviedky, ktorý je teraz súdený za vlastizradu.

Inými slovami sa dá povedať, že Putin svojimi rozhodnutiami po začiatku invázie spravodajským službám pomohol. Ich kapacity, potenciál a možnosti sú veľké. Nepodceňujme ich.

Považujete stále šírenie dezinformácií za problém, s ktorým musí štát bojovať? Niektorí členovia vlády alebo vládnej koalície to spochybňujú.

Považujeme to jednoznačne za kardinálny problém, ktorý ako spoločnosť máme. A ministerstvo vnútra ako jeden z mála rezortov ukazuje, že to dokáže riešiť a postaviť sa tomu.

Dezinformácie vytvára a šíri najmä domáca antisystémová a proruská scéna. Ako sa v tejto oblasti angažujú ruské spravodajské služby?

Jednoznačne vieme, že sa na tomto poli výrazne angažuje Ruská federácia, a to vďaka svojim niekedy napríklad iba ideovým spolupracovníkom u nás. Tí často ani nie sú Ruskom priamo platení.

Myslíte proruskú antisystémovú scénu?

Áno. Pracujú v ruskom záujme, Rusko týchto ľudí používa. Aktuálnym príkladom sú dezinformátori, ktorí sa priživujú na poľnohospodárskych protestoch.

Rusko s týmto naratívom pracuje aj na najväčších kanáloch a na základe toho ukazuje, ako sa Európa údajne rozpadá, ako pomoc Ukrajine deštruuje celú spoločnosť, a ako protiklad ukazuje situáciu v Rusku, kde je relatívne pokoj a nikto tam neštrajkuje, všetci sú v pohode. Je to dlhodobý trend.

Spomenuli sme, že proruské dezinformácie často šíria ľudia, ktorí ani nemusia byť priamo napojení na ruský štátny aparát. Ako sa však dá odhaliť a potvrdiť, že dezinformáciu vypustil priamo nejaký štát, v tomto kontexte Rusko? Mali sme prípad dezinformácie o Petrovi Pavlovi počas prezidentskej kampane, kde sa ukázalo, že ju vypustil ruský Sputnik, ktorý už v tom čase nefungoval a premenil sa na NeŠt24.

V mnohých ohľadoch je to veľmi zložité. Na druhej strane robíme na ministerstve vnútra systematickejšiu analýzu niektorých dezinformácií. Robí to aj ministerstvo zahraničných vecí. A vďaka tomu to v niektorých prípadoch možné je. Príklady, keď sa nám to podarilo odhaliť, tu sú. Sám ste spomenuli dezinformáciu vypustenú Ruskom o Petrovi Pavlovi.

Analyzujú a rozpletajú to aj naše spravodajské služby. Ale v kybernetickom priestore sa dajú veľmi dobre zakrývať stopy, takže sa to v mnohých prípadoch odhaliť nedá. Niekedy však napríklad len kontext dezinformácie, keď zistíte, aký je záujem a aký je cieľ, napovie, odkiaľ vietor fúka.

Ako zmení dezinformačnú scénu umelá inteligencia?

Úplne kardinálne. Už dnes sledujeme pokusy použiť deepfake videá. Znovu použijem príklad zmanipulovaného videa s prezidentom Pavlom, ktorému do úst vložili vety, ktoré nikdy nepovedal.

Bežný občan to absolútne nemá šancu odhaliť. Táto schopnosť umelej inteligencie sa každým týždňom zdokonaľuje, ako získava viac materiálu, z ktorého môže takýto materiál vyrábať. Zdokonaľuje sa pohyb úst, používaný umelý hlas…

Vidíme v tom obrovský problém – umelá inteligencia nebude slúžiť iba v náš prospech, ale určite bude a už je zneužívaná týmito ľuďmi.