Denník N

Aj gejovia a lesby majú deti, no je to ponižujúce. Jeden z páru je bez práv (+ videá)

Baška, Ľubka, Katka s Olíviou a Karolínka. Foto N - Vladimír Šimíček
Baška, Ľubka, Katka s Olíviou a Karolínka. Foto N – Vladimír Šimíček

Predstavte si, že ste muž a vašej žene sa narodí dieťa. Vtedy príde štát a povie, že rodičom je iba matka, lebo iba ona je ako žena schopná o dieťa sa postarať. Otec nedosahuje jej úroveň. Je menejcenný. Napríklad preto, že dieťa neporodil, nemôže dojčiť alebo na to jednoducho nemá nervy. Diskriminujúce? Takto sa cítia naši homosexuáli s deťmi.

1. Adopcia: Až po manželoch

 „Keď som vypisovala na úrade práce dokumenty, pracovníčka sa ma v náznakoch pýtala na moju orientáciu. Dlho som nechápala, čo chce povedať, potom sme sa na tom obe smiali,“ spomína na adopciu Zuzana.

Adoptovala si dve dievčatá, žije s nimi na dedine na strednom Slovensku. Sú v puberte a majú vážne poruchy správania. „To odlúčenie počas prvého roka a pol nikdy nedobehnete,“ hovorí. Zuzana na úrade povedala, že lesba nie je.

Podobne odpovedala aj Miriam z dediny pri Bratislave, ktorej sa pýtali, aký bude mať dieťa mužský vzor. Povedala, že babku aj dedka, s ktorými žije v jednom dome. Myslí si, že dieťa dostala aj vďaka tomu.

Video: Dve ženy našli darcu spermií na internete, vyberali pol roka (Autor: Martina Pažitková)

 

Zákon hovorí, že osamelí ľudia, ktorí na úrade povedia, že žijú sami, si môžu osvojiť dieťa „výnimočne“.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) to vysvetľuje tak, že podľa zákona o rodine hľadajú deťom prioritne matku aj otca. Hoci aj osamelú osobu zapíšu do poradovníka, „poradie žiadateľov sa môže zmeniť, ak je to v záujme dieťaťa“. Ak teda páry, ktoré sú v poradovníku, dieťa odmietnu, nasleduje osamelá osoba.

V roku 2013 si osvojilo dieťa 156 manželov a iba 17 jednotlivcov. Koľko z nich bolo mužov a koľko žien, UPSVaR nevie povedať. Natália Blahová, ktorá pracuje ako sociálna poradkyňa pre náhradné rodiny, hovorí, že prípad geja, ktorému by sa to podarilo, nepozná.

UPSVaR tvrdí, že žiadatelia homosexuálnu orientáciu netaja. „Na otázku, či homosexualita zohráva úlohu pri posudzovaní spôsobilosti záujemcu vykonávať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, uvádzame, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy, ale na základe len tejto samotnej skutočnosti nemožno takúto osobu vylúčiť z procesu náhradnej starostlivosti. Osoba žiadateľa sa posudzuje komplexne.“

„Túto problematiku som riešila v úvode mojej sudcovskej kariéry. Pri rozhodovaní o osvojení som nikdy nezisťovala sexuálnu orientáciu žiadateľov o osvojenie, pretože by to bolo v rozpore s ich základnými právami, napríklad právom na ochranu súkromia,“ hovorí bývalá sudkyňa a dnes ombudsmanka Jana Dubovcová.

„Sexuálna orientácia nemá súvislosť so schopnosťou človeka vedieť sa postarať o iného človeka.“ Na prípad, že by rozhodovala o osvojení dieťaťa jednotlivcom, si nespomína.

graf graf

2. Umelé oplodnenie. Drahé a niektorých môže tlačiť ku klamstvu

„Keď sme na Slovensku volali na dve kliniky umelého oplodnenia a povedali sme, že sme lesby a chceme dieťa, všade nás odmietli.“ Ľubica Kováčiková z Partizánskeho videla na Facebooku oznam Romany Schlessinger z SaS, ktorá požiadala homosexuálov, aby do médií porozprávali svoje príbehy.

Útoky na lesby ju tak ročúlili, že sa jej ozvala. Svoj príbeh už porozprávala trom médiám – Trendu, SME a Denníku N. K zverejneniu identity primala aj svoju partnerku Katarínu, ktorá v Partizánskom pracuje ako učiteľka. Katarína má dve deti z manželstva, s Ľubicou si „urobili“ tretie – no nie na Slovensku.

Na Slovensku ich oplodniť odmietli. Foto N - Vladimír Šimíček
Na Slovensku ich oplodniť odmietli. Foto N – Vladimír Šimíček

Riaditeľ kliniky umelého oplodnenia Iscare v Bratislave Oktavian Kuchárik vysvetľuje, že osamelú ženu podľa zákona oplodniť nemôžu. No zároveň neskúmajú, či sú páry zosobášené. Ak si teda lesba nájde kamaráta, môže s ním prísť. Jediný problém je v tom, že ho musí uviesť ako otca v rodnom liste dieťaťa.

Zvyknú to robiť tak, že sa potom o dieťa starajú striedavo – chvíľu je u mám, chvíľu u otcov. Jedna štvorica tak žije v Banskej Bystrici. Dieťa sa im narodilo len pred pár mesiacmi. Kúpili si dva byty v jednom dome, aby si boli nablízku.

„Asi dve tretiny párov nie sú zosobášené,“ hovorí Kuchárik. Umelé oplodnenie hradia poisťovne párom, ktoré donesú od gynekológa potvrdenie, že sa im nepodarilo počať dieťa prirodzenou cestou. Lesba s predstieraným kamarátom by ho mohla získať iba podvodom. Bez poisťovne stojí oplodnenie 1100 eur.

Po umelom oplodnení sa u nás rodí asi jedno percento zo všetkých narodených detí, vo svete je to tri až päť percent. Je to aj preto, že poisťovne schvaľujú viac pokusov. U nás sú to tri, v Česku štyri. A hoci je v Česku uzákonené registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, poisťovňa by lesbe nepreplatila umelé oplodnenie ani tam. Musí byť dokázané, že sa jej nepodarilo prirodzene počať.

 

Video: Barboru vychovávajú dve ženy: Spolužiaci sú na ich strane (Autor: Martina Pažitková)

 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že v roku 2050 bude až 70 percent detí z umelého oplodnenia. V dôsledku zlého stravovania, oblečenia, stresu, spôsobu života sú muži stále častejšie neplodní. „Chýba im adrenalín a netvorí sa im testosterón. Nohavice majú príliš tesné, a pritom semenníky nie sú oddelené od tela náhodou. Majú mať inú teplotu ako telo,“ vysvetľuje Kuchárik.

Reprodukčné kliniky podľa neho majú pred sebou veľkú budúcnosť. Iscare minulý rok kúpil český minister financií Andrej Babiš.

„Ak sa dvaja ľudia rozhodnú, že chcú mať dieťa, neexistuje pre nich väčší stres ako to, keď ho nemajú. Myslím si, že dieťa potrebuje najmä prostredie, kde bude vedieť, že ho niekto miluje. Genetika je dnes jednoznačná: keď plod vzniká, nemá žiadnu sexualitu. Podľa toho, aký chromozóm prevýši, taký jedinec sa z neho vyvinie. Ak niekto tvrdí, že orientáciu dieťaťa ovplyvní to, v akom prostredí vyrástlo, teda napríklad aj homosexuálnom, tak sa na sto percent mýli,“ hovorí Kuchárik.

Oktavian Kuchárik z reprodukčného centra. Foto N - Vladimír Šimíček
Oktavian Kuchárik z reprodukčného centra. Foto N – Vladimír Šimíček

 3. Oplodnenie v zahraničí

Ľubica s Katkou nechceli na slovenskej klinike klamať a nechceli ani prísť s kamarátom, ktorý by bol potom doživotne oficiálnym otcom ich dieťaťa. Darcu si preto našli v zahraničí, cez inzerát na internete.

„Určite to bolo drahšie ako 1100 eur,“ hovorí Ľubica. Hoci ona je tá, ktorá ešte nerodila (Katka má dve deti z prvého manželstva), nechcela rodiť ani teraz. No hľadali darcu, ktorý sa na ňu trochu podobá – blondiak s modrými očami, vysoký. S mužom sa niekoľkokrát stretli, posielali ho na testy. Poznajú iba jeho krstné meno. Keď sa vrátil s výsledkom z testov, svoje údaje vždy začiernil.

Druhú mamu volá Olívia Ľubka. Foto N - Vladimír Šimíček
Druhú mamu volá Olívia Ľubka. Foto N – Vladimír Šimíček

Vyšlo to na prvý pokus. Daroval im ejakulát, ktorý Ľubica pomocou striekačky vstrekla Katke do pošvy. „Ak bola zdravotná sestra, tak to mohlo vyjsť. Spermie by mali mať najviac 24 hodín a treba to robiť v deň, keď má partnerka ovuláciu,“ hovorí Kuchárik.

Dvojročná Olívia sa na Ľubicu naozaj trochu podobá, pozornosť novinárov si užíva, iba vykakať do plienky sa ide do svojej izby, aby ju nikto nevidel. Milé sú aj dve pubertiačky z prvého manželstva. Staršia z nich chodí brániť homosexuálov aj na besedy do kostola v Partizánskom pred birmovkou. „Spolužiaci sú super a vôbec to neriešia, skôr ich rodičia majú asi problém,“ hovorí Baška a celý čas obopína podušku.

Hľadali darcu, ktorý sa podobá na Ľubicu. Foto N - Vladimír Šimíček
Hľadali darcu, ktorý sa podobá na Ľubicu. Foto N – Vladimír Šimíček

Lesby síce majú dieťa, no Ľubica mu na papieri nie je nikým. Ak by sa Katke niečo stalo, nemusela by ho dostať. Chvíľu zvažovali, že Katka v nemocnici podpíše, že Olíviu dáva na adopciu, ale vôbec by nemali istotu, že ju sociálka dá práve Ľubici, aby mohla byť aj ona jej matkou.

Riaditeľ Iscare hovorí, že veľa lesieb chodí na umelé oplodnenie do zahraničia. „V Španielsku sú kliniky, ktoré sa špecializujú len na takéto klientky.“ To je aj prípad dvoch žien z Trenčína. Majú spolu už druhé dieťa. No kým žijú na Slovensku, matkou je stále len jedna z nich, hoci aspoň na klinike sa cítili plnohodnotne.

Referendum nijako nesprísni legislatívu, ktorá už u nás platí. Ani v prípade úspechu to neznamená, že dieťa si už nebude môcť adoptovať jedinec alebo že na umelé oplodnenie budú môcť ísť iba manželia, no ako hovorí jeden z hovorcov Aliancie za rodinu, Anton Chromík, „bude to úžasný tlak“. Aj na to, aby nikto neprijal zákony, ktoré by aj z druhého partnera urobili plnohodnotného rodiča.

 

Chceli by ste mať deti? Pýtali sme sa gejov

Martin (32): „S partnerom som šiesty rok a zatiaľ nám stačí baby boom v našom okolí. Stále viac tradičných a netradičných rodín sa však na nás obracia s prosbou o babysitting. Ale kedže môj priateľ nemá rád úplne malé deti, tak odmietame. Priznám sa, že v tom, či chcem dieťa, nemám jasno. Ale nie preto, že by som nevedel dieťa vychovať, ale skôr preto, že by nebolo v kolektíve prijaté.“

Radoslav (29): „Hoci osobne alebo vzdialene poznám desiatky gejov, nevšimol som si, že by deti boli témou. Jednoducho to v ich mentálnom svete nefunguje. Na druhej strane som intenzívne v kontakte so zahraničím, môj priateľ je Brit a on práve vždy plánoval mať manžela, deti. To, čo som ja okamžite z hlavy vylúčil ako nemožné, on bral ako samozrejmosť. Až po rokoch som tak vďaka nemu tútu tému vôbec znovuobjavil a začal som uvažovať, že je to možnosť – hoci skôr v zahraničí. Mnoho gejov u nás podľa mňa pre podobný myšlienkový proces sebaobmedzenia ako v mojom prípade dobrovoľne svoj život ochudobní.“

Milan (37): „So svojím frajerom som 14 rokov. Rozprávali sme sa spolu viackrát o dieťati. Niekedy by sme chceli mať dieťa, hoci nie hneď. Partnera to ešte ‚nechytilo‘, mňa hej. On je o 7 rokov mladší, tak to naňho tiež raz príde. Boli by sme iste skvelí rodičia. A keď nie, tak budeme aspoň skvelí krstní rodičia. Iste by bolo lepšie, keby sme boli biologickí otcovia. No ťažko si viem predstaviť ženu, ktorá by sa chcela vzdať dieťaťa. A zatiaľ ešte nie som Elton John. Takže reálnejšia je skôr možnosť adopcie osamelou osobou, ale tu by som zas bol nútený klamať, čo by som nerád. Takže mať dieťa je pre nás veľmi ťažké až nemožné.“

Peter (40): „Nikdy nám to nenapadlo. Neviem, či je to preto, že nám netikajú biologické hodiny alebo sa venujeme vlastnej práci. Venujem sa svojim synovcom. Nemyslím si, že to súvisí s mojou orientáciou – niektorí ľudia proste deti mať nechcú. Ani nepoznám gejov, ktorí by deti chceli, na rozdiel od lesbických párov. Minulý rok som sa stretol s kolegom, ktorý je Ír a ktorému sa v manželstve narodilo druhé dieťa. Spýtal sa ma, či mám deti, a povedal som, že nie, že som gej. A on sa na mňa prekvapene pozrel s otázkou, ako to s tým súvisí. Zostal som zahanbený, že som sa zachoval konzervatívnejšie ako on.“

Vladimír (37): „Zvažujeme možnosť, že využijeme náhradnú nositeľku, čo je bežný spôsob v zahraničí, a preto intenzívne uvažujeme o odchode zo Slovenska. Partnerovi krstní rodičia s tým majú v Bostone veľmi pozitívnu skúsenosť a darí sa im vychovávať úžasnú už 11-ročnú dcéru.“

Teraz najčítanejšie