Denník N

Syriza si vybrala cestu odporu

Foto - TASR
Foto – TASR

Nová grécka vláda odmieta predĺženie pomoci. Už február môže rozhodnúť o budúcnosti Grécka v eurozóne.

Alexis Tsipras tam v pondelok dorazil ako čerstvý premiér priamo z prezidentského paláca, kde zložil sľub. Na okraj Atén si prišiel uctiť grécke obete nacistických zločinov.

Ako píše nemecký magazín der Spiegel, práve na tomto mieste zastrelili nacisti pár dní pred koncom vojny šesťsto bojovníkov gréckeho odporu.

Veľké víťazstvo

Pre mnohých Grékov je víťazstvo Tsiprasovej strany Syriza podobný moment ako víťazstvo v druhej svetovej vojne. Veria, že tak ako vtedy, aj teraz Nemci ovládajú a ožobračujú Grécko, tentoraz cez diktát úsporných opatrení, ktoré krajina musela v posledných rokoch prijať.

A práve Tsipras to má ukončiť.  „Národy musia ísť cestou odporu. Nemecká okupácia konečne skončila,“ povedal jeden dôchodca na mieste podľa magazínu.

Po prvom týždni pri moci to vyzerá, že Alexis Tsipras si vybral práve cestu odporu. Pred voľbami viacerí analytici hovorili, že mnohé radikálne strany sa po získaní moci, keďna nich spadla tiaž zodpovednosti voči krajine, umiernili. Jeden z príkladov boli nemeckí Zelení, ktorí po vstupe do vlády nedokázali presadiť mnohé veci zo svojho programu.

Skúška pre euro

Grécka Syriza ukázala, že to nemusí byť jej príklad. Zatiaľ sa drží svojich sľubov a podľa britského magazínu Economist sa schyľuje „k doteraz najťažšej skúške eura“ v jeho dejinách.

Je to ako v detskej hre na to, kto má väčšiu odvahu. Syriza hovorí, že trvá na svojich sľuboch: odpísať časť dlhu a zastaviť úsporné opatrenia, ktoré prispeli k vysokej nezamestnanosti (25 percent) a nárastu chudoby v krajine. Európski lídri, na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, to odmietajú.

Hovoria, že Grécku pomôžu len vtedy, keď bude dodržiavať platné dohody. Ak sa nedohodnú, Grécko nebude mať peniaze na chod štátu. Následne vystúpi z eurozóny a zbankrotuje. To je scenár, ktorý by poškodil obe strany, a ani jedna po ňom netúži. Otázka teraz je, kto prvý ustúpi.

Času pritom môže byť menej, ako sa čakalo. Presnejšie jeden mesiac, aj to ešte ten najkratší. Koncom minulého roka veritelia predĺžili program pomoci Grécku o ďalšie dva mesiace. Nemecká kancelárka možno teraz ľutuje, že ho nepredĺžila o pôvodne zmýšľaných šesť až deväť mesiacov, ako podľa magazínu Spiegel zvažovala. Verila však, že premiér Antonis Samaras voľby vyhrá a zostane premiérom.

Finančný waterboarding

Program tak končí 28. februára. V piatok na stretnutí v Bruseli nový grécky minister financií Janis Varoufakis, ekonóm, ktorý úsporné opatrenia nazval „fiškálnym waterboardingom“, povedal, že krajina nepožiada západných veriteľov o ďalšiu pomoc.

Navyše dodal, že vláda sa už nestretne s nenávidenou trojkou (zástupcami Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorí pravidelne chodili do Grécka dohliadať, či krajina plní, čo sa zaviazala). Chce hovoriť priamo so zástupcami banky a fondu a dohadovať rekonštrukciu dlhu.

Pre Syrizu, ktorá vyhrala voľby na tom, že odmieta úsporné opatrenia, by bolo ponižujúce hneď prvý týždeň požiadať o ďalšiu pomoc, ktorá sa viaže práve na to, že šetriť treba aj naďalej. Tsiprasova strana naznačila, že od svojich predvolebných sľubov len tak ľahko necukne, už v pondelok.

Vládu nedohodla s umiernenými stranami, ale s pravicovou stranou Nezávislí Gréci, s ktorou má spoločné asi len to, že obe tvrdo odmietajú úsporné opatrenia a „diktát“ Nemecka.

Jeden z prvých ohlásených krokov bolo vyhodenie šéfa privatizačnej komisie. Grécko malo za úlohu privatizovať, aby tak pomohlo naplniť pokladnicu. To šlo veľmi sťažka. Namiesto naprojektovaných 20 miliárd eur získala predchádzajúca vláda len tri miliardy eur.

Privatizácia v Grécku často budí pochybnosti. Ako napríklad predaj veľkého pozemku starého letiska na okraji Atén firme Spirosa Latsisa, druhého najbohatšieho muža Grécka, za necelú miliardu. Ten dal ako jediný ponuku a podľa nezávislých odhadov to bola tretinová suma skutočnej hodnoty pozemku.

Syriza privatizáciu označuje za výpredaj krajiny. Rovnako tiež prvý týždeň nová vláda rozhodla o prijatí 9500 zamestnancov do verejnej sféry. Medzi nimi sú podľa der Spiegel ochrankári do škôl či upratovačky.

Radikálna ľavicová strana, ktorá mala ešte pred šiestimi rokmi podporu menej ako päť percent, za týždeň ukázala, že bude trvať na svojom programe aj v oblasti, ktorá priamo nemusí súvisieť s eurom: vľúdnej tvári voči Rusku. Gréci pohrozili, že zablokujú ďalšie sankcie Európskej únie voči Rusku. Mnohí ministri v minulosti odmietali tvrdenia o ruskej agresii na Ukrajine.

Kľúčový mesiac

V päťročnom boji o záchranu eura sa tak začína kľúčový (koľký už) mesiac. Zatiaľ obe strany tvrdia, že trvajú na svojich postojoch. Obe strany sú tlačené voličmi (v Nemecku budú 15. februára voľby v Hamburgu). Podľa analytikov hľadanie je herkulovská, no nie sizyfovská úloha.

„Nikto nechce, aby Grécko zbankrotovalo. To nám dáva nádej,“ povedala pre Wall Street Journal Megan Greenová, šéfekonómka z Manulife Asset Management.

„Z ekonomického pohľadu je priestor pre kompromis. Otázkou je, s čím môže žiť Syriza a čo môžu presadiť parlamenty v Nemecku či vo Fínsku,“ povedal pre denník nemenovaný vysoký nemecký predstaviteľ.

Grécky dlh je v súčasnosti 175 percent HDP, no jeho splácanie je rozložené na dlhé obdobie (do roku 2054), čiže náklady gréckeho štátu na jeho splácanie nie sú také vysoké. Gréci musia platiť na dlh 2,6 percenta HDP, čo nie je až tak veľa (Slovensko má 1,8).

Európski lídri naznačili, že by mohli predĺžiť dobu splácania či znížiť úrokové sadzby (v reále by to znamenalo odpustenie časti dlhov, no skôr by to mohli predať voličom doma). Podľa Washington Post by takto Syriza mohla získať jedno percento HDP, ktoré by mohla použiť na plnenie časti sľubov: napríklad platenie elektriny pre chudobných.

Otázka je, či to Syrize bude stačiť. V opačnom prípade hrozí náhodný Grexit. Ako Spiegel opísal situáciu, kde obe strany budú tak dlho čakať na ústupok toho druhého, až nakoniec Gréci nebudú mať peniaze, zbankrotujú a opustia eurozónu. Aj keby to ani jedna strana nechcela.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie