Denník N

Dlhoročný vzťah s nečinným partnerom ma unavuje. Ako sa s ním rozísť, aby som nezvrátila doterajší posun v jeho živote?

Ilustrácia – F. S. s Midjourney
Ilustrácia – F. S. s Midjourney

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V Psychologickej poradni Denníka N na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedajú skúsené psychologičky a psychológovia.

  • Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na . Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
  • Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.

Všetky vydania poradne nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.

Mohli by ste mi, prosím, poradiť, ako sa rozísť s dlhoročným priateľom, aby sa to uňho neskončilo stratou práce, pocitom bezcennosti/zbytočnosti a neschopnosti? Otázka znie dramaticky, avšak myslím si, že priateľ trpí nízkym sebavedomím (tvrdí, že nie), a predchádzajúce rozchody, o ktorých mi vravel, mali naňho dlhodobý negatívny vplyv (strata práce, začal fajčiť a podobne).

V podstate na začiatku nášho vzťahu bol nezamestnaný. Do dvoch mesiacov si našiel prácu, ktorú má doteraz, ale nenapĺňa ho a robí veľmi málo na to, aby zmenil prácu či pozíciu vo firme. Je so svojím životom napoly nespokojný. Nemá záľuby okrem hrania videohier (ostatné aktivity, ktoré sme spolu skúsili, ho dlhodobo nebavia) a je vo svojom živote pasívny. Zároveň odmieta akúkoľvek pomoc, párovú terapiu, sedenia u psychológa či debatu ohľadne práce na sebe samom.

Má 32 rokov, nedokončil vysokú školu, lebo sa mu nechcelo (jeho slová), a prvýkrát sa „tak ozajstne“ odsťahoval od rodičov pred pár mesiacmi. (Uvádzam to len na pochopenie jeho možnej pohodlnosti.) Navrhla som mu spoločné bývanie v prenájme na jeden rok s tým, že uvidíme, ako nám pôjde spolunažívanie. Už teraz viem, že by som to nezvládla práve pre jeho pohodlnosť a nezodpovednosť, i keď jemu by to asi psychicky prospelo.

Za tých pár rokov som sa s ním viackrát snažila načať tému vyhorenia. Najprv to odmietal; po pár rokoch uznal, že je to možno jeho prípad, ale nikam sme sa nedopracovali. Skúšala som naňho „gentle parenting“, ale márne. Nie je žiaden väčší posun v jeho motivácii sebarealizovať sa ani v pocite zodpovednosti voči sebe samému.

Uvedomujem si, že nemáme žiadne vzťahové problémy, len za tie roky som „vyrástla“ x-krát a on zostáva nemenný a nečinný vo svojom/našom živote. Nemá motiváciu/chuť podniknúť niečo, plniť si povinnosti voči sebe samému a ani si pripustiť, že by to mohol byť problém, a to ma ubíja. Nechcem mu dávať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Psychologická poradňa

V Psychologickej poradni Denníka N budú na vaše otázky trikrát do týždňa odpovedať skúsené psychologičky a psychológovia.

  • Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na . Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek.
  • Pri dlhodobých problémoch vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktujte krízové linky pomoci.

Vzťahy

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie