Denník N

Prvý veľký stret s umelou inteligenciou sme vôbec nezvládli, vraví informatik Halgaš a odporúča päť kníh o AI

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Umelá inteligencia už nie je len zápletkou v sci-fi príbehoch, ale súčasťou našich každodenných životov. Ako sa vyvíja, aké má nedostatky a ako zmení svet? O tom sme sa rozprávali s Tomášom Halgašom. Umelú inteligenciu (AI) študoval na univerzite v Oxforde a dnes vybral päť kníh, ktoré sa tejto téme venujú a ktoré sa podľa neho oplatí prečítať.

V rozhovore vysvetľuje, že ľudský mozog má stále väčšiu výkonnosť ako najväčšie počítače. „Prebiehajú v ňom oveľa komplikovanejšie procesy. Každý neurón v mozgu je oveľa zložitejší ako umelý neurón, ktorý vieme naprogramovať. V počítači však vieme urobiť výpočty oveľa rýchlejšie,“ vraví.

Halgaš varuje, že pre umelú inteligenciu môže ľudstvo čeliť aj existenčnému riziku. „Umelá inteligencia je totiž extrémne mocný nástroj,“ povedal. Prvý veľký stret s umelou inteligenciou využívanou na sociálnych sieťach sme podľa neho vôbec nezvládli, no napriek tomu zostáva mierne optimistický.

Päť kníh o umelej inteligencii

Umelú inteligenciu ste študovali na univerzite v Oxforde. Ako k tomu došlo?

Bol som pomerne šikovný študent, taký typický jednotkár. Robil som aj rôzne matematické súťaže a takisto ma veľmi bavilo programovanie. Najprv som hrával počítačové hry, potom som ich upravoval a nakoniec ma už ani nebavilo ich hrať. Len som sa bavil na tom, čo všetko viem zmeniť a vymyslieť.

Keď som si mal vybrať univerzitu, učitelia aj rodičia mali odo mňa veľké očakávania. Dostal som vtedy takú knižku, volala sa Good University Guide, a ako najlepšia univerzita v nej bol uvedený Oxford. Tak som si povedal, že to skúsim. Samozrejme, prihlášky som si poslal aj na iné univerzity, ale chcel som skúsiť aj tú najlepšiu. Nakoniec to vypálilo tak, že ma prijali.

Vy ste najprv nešli študovať umelú inteligenciu, ale kybernetickú bezpečnosť, však?

Išiel som študovať matematiku a informatiku a prihlásil som sa na „college“, na ktorej bolo viacero expertov na kyberbezpečnosť. Veľmi ma to bavilo a myslel som si, že to budem študovať. No keď som objavil témy ako strojové učenie a ako môže fungovať umelá inteligencia, tak ma to úplne vtiahlo.

Čím vás umelá inteligencia tak oslovila?

Dovtedy všetko, čo som programoval alebo upravoval, som musel riadok po riadku vlastnoručne nakódovať. No zrazu tu bol algoritmus, ktorý som vedel naprogramovať, aby sa učil sám. A potom to vedel robiť, a to často ešte lepšie ako ja.

Ako vyzeralo štúdium umelej inteligencie na Oxforde?

Oxford má veľa modulov, ktoré si človek nevyberá, ale sú povinné: analýza, algebra, zostavenie počítačov, výpočtové modely… V druhom ročníku si študent začína vyberať nejaké predmety, v treťom a štvrtom už študuje to, čo chce. Vtedy si už hľadá nejaké zameranie.

Ja som v druhom ročníku robil nejakú základnú umelú inteligenciu, v treťom a štvrtom ročníku som si vybral všetko, čo som o umelej inteligencii našiel. Ale dal som si aj skvelé predmety, ako kvantové počítače, lebo to bolo nesmierne zábavné.

Oblasť umelej inteligencie sa momentálne veľmi rýchlo mení. Aké to bolo študovať? Máte pocit, že to, čo ste v škole preberali, je stále aktuálne?

Bolo to skoro pred desiatimi rokmi. Mám dojem, že akurát vtedy, keď som bol na univerzite, sme prichádzali do novej éry umelej inteligencie. Spomínam si napríklad, že keď sme sa učili procesovanie prirodzeného jazyka, tak najsilnejší model bol ešte napísaný podľa pravidiel pravopisu. Celý algoritmus bol teda napísaný ručne: teraz hľadaj prídavné meno, teraz hľadaj podstatné meno a snaž sa z toho niečo vyvodiť. My sme boli asi posledný ročník, ktorý sa to takto učil.

No mali sme už aj prvé lekcie od profesorov, ktorí pracovali v DeepMinde (Spoločnosť, ktorú dnes vlastní Google. Spoluzakladateľ firmy Mustafa Suleyman vlani vydal knihu The Coming Wave – pozn. red.). Boli to priekopníci, ktorí nám ukazovali, že sa to dá aj úplne inak.

Keby som teda šiel teraz na Oxford, učil by som sa to iným spôsobom. No získal som pevné základy. Základné princípy, na ktoré je na univerzitách čoraz menej času, som sa ja naučil. Mám teda pocit, že mám vďaka tomu oveľa lepšie chápanie, ako veci fungujú.

Počul som, že keď sa objavil ChatGPT, zavládla medzi študentmi informatiky dezilúzia. Mysleli si, že šli študovať odbor, ktorý je veľmi dobre platený, perspektívny, a že programátori budú na pracovnom trhu nenahraditeľní. A zrazu zistili, že nástroje umelej inteligencie vedia mnohých programátorov hravo nahradiť. Ako vy vidíte budúcnosť štúdia informatiky?

Závisí to od toho, akú budúcnosť očakávame. Keď si predstavíme, že AI dosiahne úroveň človeka, teda vytvoríme všeobecnú umelú inteligenciu (AGI), tak skoro všetku našu prácu bude vedieť urobiť. Zanikne tak veľmi veľa povolaní. Uplatnia sa možno len zabávači, umelci a speváci, lebo ich diela si možno budeme vážiť.

Podľa mňa je však pravdepodobnejšie, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Päť kníh

Osobnosti vyberajú päť kníh z oblasti, ktorej rozumejú. Vydávame každú stredu. Rubrika je inšpirovaná britským projektom FiveBooks.com a vychádza so súhlasom autorov tohto webu.

Rozhovory

Technológie

Umelá inteligencia

Veda

Teraz najčítanejšie