piatok

Slovenský M. A. S. H. na slovinských hraniciach, žiaden utečenec tu ešte nezomrel

Tím slovenských lekárov, zdravotníkov a logistov lieči utečencov v tábore v Slovinsku. V posledných dňoch má veľa práce – utečencov vracajú späť, mnohí to psychicky nezvládajú.

Väčšina ľudí príde do nemocničného stanu s bežnými ťažkosťami, ale ošetrovali už aj muža po infarkte či s prasknutým apendixom. Foto – Ladislav Novák

Pri vstupe do stanu vás hneď prekvapí, že je vcelku malý. Nemocnica má 55 metrov štvorcových, z toho 20 je vzadu vyčlenených pre lekáreň.

Na zvyšných 35 je päť lôžok, z toho jedno akútne, pri ňom je ultrazvuk, EKG, defibrilátor, zopár tlakomerov. Inak si lekári musia poradiť len rukami a fonendoskopom.

Vstúpili sme do poľnej nemocnice Tropic teamu – slovenských dobrovoľníkov, ktorých vyslala na slovinsko-chorvátske hranice Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety profesora Vladimíra Krčméryho. V utečeneckom tábore pri dedinke Dobova je to jediná nemocnica a Slováci sú tam jediní cudzinci.

Veľa podobne vybavených poľných nemocníc na balkánskej utečeneckej trase nie je. Ani podobne prívetivých – na stenách visia nafúknuté balóniky z gumených rukavíc pokreslené veselými tváričkami. Skoro polovica z 5900 utečencov, ktorých tu vyšetrili, boli deti.

„Hovoria nám aj Lurdy,“ smeje sa koordinátorka projektu Katarína Zollerová. Núka sa aj paralela s populárnym americkým seriálom M. A. S. H. Aj keď toto prirovnanie kríva na všetky štyri písmená – stan je síce mobilný, no zostáva na jednom mieste, nemocnica nie je armádna, nerobí sa tu chirurgia. A veľká je asi ako bežná slovenská ordinácia.

Atmosféra však v mnohom pripomína tú v seriáli o partii doktorov v kórejskej vojne.

Obľúbený doktor

Predposledná februárová nedeľa je pre tím výnimočná. Domov odchádza hlavný doktor Martin Kolibáb. Kým väčšina dobrovoľníkov tu strávi len štyri dni či týždeň (mnohí sa však vracajú), lekár z banskobystrickej nemocnice tu zostal takmer dva mesiace.

Obľúbený doktor sa už nevráti, a tak je rozlúčka dojímavá. Dať zbohom mu prichádzajú nielen kolegovia z tímu, ale aj ľudia zo slovinského Červeného kríža a UNHCR. Ak je Tropic team v Slovinsku slovenský  M. A. S. H, tak Martin Kolibáb je miestny Hawkeye Pierce.

Pre 38-ročného lekára zo Sabinova podobná misia nie je nič nové. Od roku 2009 liečil ľudí v Burundi, Libanone, Indii, Kambodži, Južnom Sudáne, krátko aj v Rwande. Práve zahraničné misie boli dôvodom, prečo sa Martin Kolibáb dal na medicínu a prečo si urobil atestáciu z infektológie. „Vždy som chcel robiť niekde v džungli, kde potrebujú pomoc,“ hovorí.

V porovnaní napríklad s Južným Sudánom, kde strávil celý čas v nemocnici v púšti, bola misia v Slovinsku civilizovaná, raz si stihol odskočiť do Ľubľany, raz do Záhrebu.

V istom zmysle to tu však bola náročnejšia práca ako v Afrike, kde robil na klinikách. „Práca je tu veľmi nárazová. Príde vlak s utečencami a za tri hodiny musíte mnohých ošetriť. Na pacienta máte tak päť až desať minút, nie je čas na dôkladnú prehliadku, rýchlo vyšetríme, dáme lieky, infúziu a ide sa ďalej,“ vysvetľuje.

Martin Kolibáb (vľavo) - miestny Hawkeye Pierce. Foto - Tropic Team
Martin Kolibáb (vľavo) – miestny Hawkeye Pierce. Foto – Ladislav Novák

Welcome to Germany

Katarína Zollerová je veľmi energická žena. Koordinátorka projektu, ktorá v minulosti pracovala v televízii TA3 či robila hovorkyňu ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi, opustila od začiatku decembra tím len dvakrát. Dokonca tu strávila aj Vianoce, rodina prišla za ňou do Slovinska.

Sedíme s ňou v kuchynke hostela v neďalekom meste Brežice, kde členovia tímu bývajú. Ako každý štvrtok a každú nedeľu sa snaží v rýchlosti vysvetliť nováčikom, ktorí práve prišli z Bratislavy, ako to tu funguje a čo budú robiť. Prvým začína zmena už o niekoľko hodín.

Keď sem Katarína Zollerová v polovici októbra prišla prvýkrát, žiaden tábor neexistoval. Na jeho mieste bolo len pole, kde sa za zátarasami o veľkosti 50 krát 50 metrov tlačilo tritisíc utečencov.

Strážili ich policajti so slzným plynom. „V tomto priestore vykonávali aj potrebu. Strávili takto tri dni, nad ránom klesala teplota k piatim stupňom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Utečenci a Schengen

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |