Štát chce kúpiť aplikáciu, ktorá poradí rodičom, či s dieťaťom prísť na pohotovosť alebo ostať doma

Štát chce do septembra kúpiť aplikáciu, ktorá by mala rodičom poradiť, či ísť s chorým dieťaťom na pohotovosť, ostať doma alebo zavolať záchranku.

Na Slovensku je kritický nedostatok pediatrov a ministerstvo zdravotníctva zverejnilo plán, ako chce v nasledujúcich rokoch tento problém riešiť. Okrem dlhodobých reformných krokov by mohli pomôcť aj nástroje, vďaka ktorým by rodičia vedeli lepšie vyhodnotiť stav dieťaťa bez lekára. Jedným z nich je aplikácia, ktorá na základe príznakov, veku dieťaťa a ďalších otázok poradí, ako má postupovať rodič chorého dieťaťa. Ide o takzvanú self-triáž (samotriedenie) pacientov.

Ministerstvo chce takúto aplikáciu kúpiť do septembra tohto roka. Zaviesť chce aj telefonické triedenie. Na linke by bola sestra alebo iný zdravotník, ktorý by na základe štandardizovaného dotazníka vedel telefonicky určiť, či dané dieťa potrebuje ísť do ambulancie pediatra alebo nie. Pilotná prevádzka telefonickej linky by sa mala začať koncom budúceho roka. Aplikáciu by podľa hlavnej odborníčky pre primárnu pediatriu Eleny Prokopovej chceli rozbehnúť od septembra tohto roka.

Aplikácia by mala byť certifikovaná a na základe otázok by mala vedieť posúdiť, či dieťa v danom stave potrebuje urgentne zdravotnú pomoc. Načasovanie aplikácie súvisí s tým, že sa postupne rušia detské pohotovosti.

Na celom Slovensku momentálne chýba 229 pediatrov. V ôsmich okresoch je stav kritický.

Priemerný vek ambulantných lekárov je 60 rokov a podľa údajov ministerstva zdravotníctva je každý druhý pediater v dôchodkovom veku. Najčastejšie končia prax lekári vo veku 68 rokov. „S vysokou pravdepodobnosťou v priebehu nasledujúcich piatich rokov odíde zo siete z dôvodu veku takmer 350 ambulantných pediatrov,“ tvrdí ministerstvo.

Počet pediatrov, ktorí ročne otvoria novú ambulanciu, nebude podľa nich pokrývať tempo odchodu starších lekárov do dôchodku. Ak by štát nič neurobil, sieť pediatrov bude v roku 2037 naplnená pod 50 percent, tvrdí ministerstvo.

Ministerstvo plánuje aj systémové zmeny. Ide napríklad o posilnenie kompetencií pediatrov a sestier. Štát chce zároveň zvýšiť atraktivitu tohto povolania a znížiť administratívnu záťaž.

Podobné aplikácie sa dnes používajú aj v iných krajinách. Slovensko tak podľa Prokopovej nebude aplikáciu vyvíjať; ideálne je kúpiť takú, ktorá sa používa inde vo svete.

Pomáha výrazne znižovať návštevy na pohotovosti

Aplikáciu, ktorá by pomáhala posúdiť príznaky, má aj Národný ústav detských chorôb. Predstavili ju vlani v septembri. Na ľahšom posúdení stavu dieťaťa spolupracujú s Bratislavskou župou.

Cieľom je, aby sa na pohotovostiach či urgentných príjmoch nečakalo niekoľko hodín. Aplikácia sleduje, či má dieťa zvýšenú teplotu, a ak áno, ako dlho to trvá; sleduje bolesti, zmeny farby kože, prípadné vracanie a hnačku či prítomnosť viditeľného krvácania, kŕčov a iné.

„Aplikácia nehodnotí len prítomnosť daného parametra, ale aj jeho intenzitu a dĺžku a následne tieto parametre vyhodnocuje. Zároveň aplikácia slúži aj ako informačný portál, keďže na nej budeme zverejňovať aj všetky dôležité rady rodičom, ktoré sa týkajú zdravia ich detí,“ tvrdila nemocnica pri spustení aplikácie.

Okrem aplikácie chce kraj v spolupráci s Národným ústavom detských chorôb spustiť aj telefonickú linku, kde by rodičia mohli konzultovať stav dieťaťa. „Projekt je zatiaľ v ranom, prípravnom štádiu, jeho konkrétnu podobu momentálne ladíme,“ hovorí lekár Bratislavského kraja a poslanec za SaS Tomáš Szalay.

Výsledkom má podľa neho byť linka telefonického triedenia, ktorá by pomohla rodičom vyhodnotiť, či je potrebné navštíviť ambulantnú pohotovosť pre deti. Szalay zatiaľ nechce hovoriť o detailoch, ešte o nich diskutujú a budú ich dolaďovať aj pri spustení pilotného projektu. „Ak to má vyhovieť súčasnej legislatíve, triedenie budú poskytovať zdravotnícki pracovníci; túto kompetenciu majú napríklad záchranári,“ dodáva Szalay.

Na podobnej telefonickej linke v Dolnom Rakúsku podľa neho pracujú laici, ktorí kladú otázky na základe konkrétneho dotazníka.

Zahraničné skúsenosti podľa Szalaya ukazujú, že vytriedením pacientov sa dá znížiť ich počet na pohotovostiach o 30 až 50 percent. Dnes mnoho rodičov z obavy o zdravotný stav dieťaťa ide radšej na pohotovosť, aj keď si to jeho stav nevyžaduje.

Otázne ešte je, či bude povinné na takúto linku zavolať pred tým, ako by rodič chcel prísť s dieťaťom na pohotovosť. Primár oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb Marcel Brenner hovorí, že to je ešte na diskusiu. „Toto je ešte otvorená otázka, neodkladnú zdravotnú starostlivosť považujeme stále za bezprahovú,“ povedal.

Ak by to bolo povinné, rodič by pred návštevou pohotovosti musel najprv zavolať na linku, kde by mu zdravotník postupne kládol otázky z dotazníka, na základe toho by potom rodičovi odporučil alebo neodporučil, aby na pohotovosť s dieťaťom prišiel. „Jedným z očakávaných efektov je lepšia cielenosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti, lepšie nakladanie s jej kapacitami a aj určitý výchovno-edukačný efekt smerom na volajúcich,“ hovorí primár.

V Maďarsku už aplikácia funguje

Takúto aplikáciu už používajú v Maďarsku. V júni 2023 predstavila Semmelweisova univerzita v Budapešti aplikáciu na kontrolu príznakov, nazývanú Semmelweis Help. Je bezplatná a pomáha rodičom v prípade ochorenia alebo nehody dieťaťa rozhodnúť sa, ako postupovať.

Aplikácia sa najprv opýta, či chce rodič vykonať všeobecnú kontrolu symptómov alebo ide o núdzový stav. V oboch prípadoch treba zadať dátum narodenia, pohlavie dieťaťa a následne príznaky. Pri bežnej kontrole systém ponúka najčastejšie symptómy, ale je možné ich vyhľadávať aj zadávaním slov a aj označiť na schematickom obraze tela.

Potom aplikácia prevedie používateľa niekoľkými modulmi, v ktorých sa zadávajú telesná teplota, miera bolesti a účinnosť tíšenia, bilancia tekutín, vyrážky, prípadná otrava, krvácanie, charakteristiky dýchania, možné cudzie teleso a zranenia.

Následne sa systém opýta na niekoľko ďalších príznakov a potom zobrazí, aký druh choroby algoritmus určil na základe odpovedí a aká je jej pravdepodobnosť. Potom navrhuje, čo má rodič robiť:

• stačí zmierniť príznaky dieťaťa doma;
• má navštíviť rodinného lekára v ordinačných hodinách;
• treba čo najskôr navštíviť najbližšiu pohotovosť
• alebo musí zavolať sanitku. V tomto prípade aplikácia ukazuje aj to, aké údaje bude dispečer potrebovať.

Ak sa už na začiatku kontroly zdá, že ide o núdzový stav, hneď treba zvoliť v aplikácii túto možnosť. V tomto prípade sa systém najprv pýta na dýchanie, stav pokožky a správanie pacienta. Nasledujú otázky na typ mimoriadnej udalosti, napríklad úraz, zástava dýchania, strata vedomia, popálenina, zásah elektrickým prúdom a podobné.

Proces je potom podobný ako v prípade kontroly všeobecných symptómov. Ak na základe odpovedí aplikácia nevykazuje možnosť priameho ohrozenia života, systém presmeruje používateľa na bežný proces kontroly symptómov.

Semmelweis Help je dostupný v aplikácii aj na webe. Systém je založený na informáciách, ktoré poskytli pediatri a odborníci na komunikáciu z univerzity. Obsahuje viac ako 220 detských chorôb. Aplikácia sa bude podľa plánov ďalej rozvíjať tak, aby ju mohli používať aj dospelí.