Denník N

Má 31 rokov a tretíkrát rakovinu: Návrat ochorenia človek vníma ako prehru, ale prehra to nie je. Je to nová nádej

Česká fotografka Lucie Levá. Zdroj: Archív LL
Česká fotografka Lucie Levá. Zdroj: Archív LL

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď mala 27 rokov, diagnostikovali jej rakovinu hrubého čreva. Podstúpila operáciu aj chemoterapiu, no rakovina sa vrátila. Nie raz, ale už dvakrát. Keď sa vrátila prvýkrát, prešla si „hroznou stratou viery“.

„Naozaj som si myslela, že keď budem pevne veriť, že sa mi choroba nevráti, skutočne som v tom bola veľmi pozitívna a plná nádeje… a aha… Verila som, bola som pozitívna a nič. Sama som teraz v období hľadania niečoho, o čo by som sa mohla oprieť,“ hovorí v rozhovore pre Denník N česká fotografka Lucie Levá známa ako Lusiet.

„Stále mi niekto hovorí, že musím veriť. Ale ja mám v tomto skutočne čisté svedomie, pretože ja som naozaj verila, aj tak sa mi deje to, čo sa mi deje.“

S Luciou Levou okrem iného rozoberáme:

  • aké bolo vypočuť si diagnózu trikrát a či je život podľa nej spravodlivý;
  • či jej ubližujú vyjadrenia, podľa ktorých treba myslieť pozitívne a treba veriť, lebo ak bude silno veriť, tak sa vylieči;
  • ako vníma to, že TikTok jej zablokoval niekoľko videí, na ktorých ukazuje jazvu po operácii;
  • ako sa človek cíti po ukončení liečby a prečo míňala tisíce korún na doplnky stravy;
  • čo zdraví ľudia nemajú hovoriť tým, ktorí sa liečia.

Je život spravodlivý?

Musím sa priznať, že som slovo spravodlivosť musela na nejaký čas zo svojho slovníka vylúčiť. Som človek, ktorý má skutočne veľký cit pre spravodlivosť, ale z tejto perspektívy teraz život vnímať nemôžem, pretože spravodlivosť naozaj väčšinou nevidím ani necítim.

Pýtam sa to preto, lebo v jednom videu na Instagrame ste povedali, že ste po diagnóze rozmýšľali nad spravodlivosťou. Nemali ste rakovinu raz, ale diagnózu ste si vypočuli už trikrát. Spracovávali ste diagnózy rôzne alebo vás to zakaždým zasiahlo rovnako?

Myslím, že najhoršie bolo, keď som si diagnózu vypočula prvýkrát. Keď sa mi ochorenie vrátilo prvýkrát, tak ma to vlastne neobmedzovalo a ďalej som pracovala. Keď sa mi teraz ochorenie vrátilo druhýkrát, tak to bolo skutočne náročné. Čakala ma opäť operácia pečene a polročná chemoterapia a človek má, samozrejme, silnejší vnútorný hlas, ktorý si začína myslieť, že sa asi nikdy nevyliečim.

Pokračovanie príspevku:

Vy ste žili zdravo a zdravo ste sa stravovali. Rozmýšľali ste nad tým, prečo ste ochoreli? V žiadnom prípade tým nechcem povedať, že ste svoj zdravotný stav mohli ovplyvniť. Pýtam sa na ten vnútorný hlas, o ktorom aj vy hovoríte. Na to, či aj napriek tomu, že rakovina si nevyberá, ste nerozmýšľali niekedy nad tým, prečo práve vy. 

Predtým som nad tým veľa premýšľala, ale teraz si už úprimne myslím, že to je čisto len vec tela. Obidvaja moji rodičia trpia na polypy v črevách. Ja som ich pri vyšetrení mala tiež, ale, bohužiaľ, jeden

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie