Ruská propaganda vyrábala z Dubčeka zradcu priamo na našich školách

Na katedre všeobecných dejín bratislavskej filozofickej fakulty mali pred niekoľkými mesiacmi prednášku, o ktorej na škole debatovali ešte niekoľko týždňov. Vlani v septembri fakulte ruské veľvyslanectvo na Slovensku ponúklo návštevu ruského historika Sviatoslava Rybasa. Katedra s ňou súhlasila a jeho výkladu sa namiesto bežných prednášok zúčastnili študenti bakalárskeho aj magisterského stupňa.

Krátko po jej začiatku študenti a vyučujúci začali krútiť hlavou. Rybas prednášku venoval 20. storočiu. Začal prvou svetovou vojnou a skončil súčasnou ruskou intervenciou v Sýrii. Prednášku charakterizovala snaha o interpretáciu európskej histórie z pohľadu Ruska. Bratislavská ambasáda Ruskej federácie sa ňou pochválila aj na svojom Facebooku. „Neviem vám povedať, či ten pán je historik – mne sa zdalo, že historikom nie je,“ vraví Eva Škorvanková, ktorá na katedre učí a Rybasovu prednášku zažila.

„Nebála by som sa jeho výstup nazvať ruskou propagandou. Nešlo o odborný výklad, ale pozliepané perličky, navyše zle interpretované a s mnohými faktografickými chybami.“

Masaryka platili americkými dolármi

Už v úvode Rybas označil prvého československého prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka za človeka plateného Američanmi, čo malo dokazovať to, že Masarykova manželka bola podľa Rybasa dcérou bohatého amerického podnikateľa Charlesa Cranea. Pravda to nie je. Otec Charlotty Garrigueovej bol obchodník Rudolph Pierre Garrigue.

Nezmysly v Rybasovej prednáške sa kopili ďalej. Američania podľa neho platili aj činnosť československých légií v Rusku, Mníchovská dohoda mala byť výsledkom Benešových intríg, a naopak: pakt Ribbentrop – Molotov o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Stalinovým Sovietskym zväzom pre Rybasa akoby neexistoval.

Nepresností a lží bolo v prednáške ruského autora toľko, že sa učitelia občas nezdržali a Rybasa nahlas opravovali. Jeho to z konceptu nevyviedlo a pokračoval ďalej.

Vrcholom prednášky bolo, keď generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa a hlavnú tvár demokratizačného úsilia v roku 1968, Alexandra Dubčeka, označil za človeka, ktorý v skutočnosti pozval okupačné vojská Varšavskej zmluvy do Československa. Keď sa ho v publiku pýtali, z čoho čerpá, odpovedať nevedel.

Rybasovu prednášku si nevypočuli len študenti bratislavskej filozofickej fakulty. Ako upozornil učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana, Rybas navštívil aj vysoké školy v Banskej Bystrici a Prešove a nevynechal ani stredné školy, napríklad bratislavské Gymnázium Alberta Einsteina.

Dubčekovo pozvanie, ktoré nebolo

Sviatoslav Rybas je vo svojej krajine pravdepodobne váženým spisovateľom. Ruská ambasáda ho vyzdvihuje ako historika, ktorý spolupracuje so štátnym ministerstvom kultúry, angažuje sa v pravoslávnej cirkvi aj biografickej spoločnosti a opisujú ho ako iniciátora znovupostavenia moskovského chrámu Krista Spasiteľa.

Je autorom niekoľkých historických kníh, okrem iného biografií diktátora Josifa Stalina či sovietskeho diplomata a dlhoročného ministra zahraničných vecí Andreja Gromyka. Knižka o Gromykovi obsahuje aj pasáž o Dubčekovi.

„Stalo sa to 16. augusta 1968. Alexander Dubček osobne zavolal do Kremľa a povedal, že už nemôže ďalej zabezpečiť pokojnú situáciu v Československu a prosí o pomoc. Po tomto telefonáte Brežnev, potom, čo prekonal silné vzrušenie, schválil vojenskú akciu.“

Alexander Dubček mal podľa Rybasa o zámere pozvať sovietske vojská hovoriť aj na predsedníctve KSČ štyri dni predtým, teda 12. augusta 1968. „Ak dospejem k záveru, že sme na prahu kontrarevolúcie, osobne pozvem sovietske vojská,“ povedal Dubček podľa Rybasa a jeho výrok si osvojilo aj ruské veľvyslanectvo.

Rybas s podobnými myšlienkami vlani navštívil aj Česko, aj tam jeho prednášky podporovala ruská ambasáda. O Dubčekovej údajnej zrade mu mal povedať bývalý tajomník sovietskej komunistickej strany pre medzinárodné záležitosti Valentin Falin.

Dôkazy nie sú, telefonát prebehol inak

Stanislav Sikora z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa obdobiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa dlhodobo a podrobne venuje. Preštudoval záznamy prejavov, debát a uznesení z predsedníctva Ústredného výboru KSČ, ale aj dokumenty z moskovských archívov, ktoré zhromaždili a neskôr v rozsiahlych zborníkoch vydali českí historici Jitka Vondrová a Jaromír Navrátil.

„V dokumentoch z predsedníctiev ÚV KSČ som nenašiel nič také, čo by mohlo čo i len naznačovať, že Dubček pozval alebo mieni pozvať vojská Varšavskej zmluvy do Československa – absolútne nič tam také nebolo,“ vysvetľuje Sikora. V dokumentoch z moskovských archívov sa nachádza prepis telefonátu medzi Brežnevom a Dubčekom. Neuskutočnil sa 16. augusta, ako tvrdil Rybas, ale 13. augusta 1968.

„Tento telefonát by mohol niekto zle pochopiť, ale teda len keby to veľmi pritiahol za vlasy,“ myslí si historik Sikora. „Brežnev v telefonáte Dubčekovi vyčítal, že Československo neplní dohody uzatvorené na stretnutí v Čiernej nad Tisou, a preto bude Sovietsky zväz musieť prijať špeciálne opatrenia.“

Pod špeciálnymi opatreniami sa dala chápať hrozba intervencie. Išlo však o hrozbu zo strany Brežneva, nie pozvanie od Dubčeka. „Dubček odpovedal: ‚My, súdruh Brežnev, máme všetko doma po kontrolou. Ale ak si myslíte, že máte prijať zvláštne opatrenia, nemôžem vám v tom zabrániť.‘“

Toto je podľa Sikoru veta, na ktorej by niekto mohol postaviť nejakú dezinterpretáciu. „Ale mohol by niekto z tejto vety dedukovať, že on sem pozval vojská?“ pýta sa historik nahlas.

Pražskí fašisti strieľajúci z budov

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa Rybasovými prednáškami zaoberať nebude. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí nebude reagovať na vyjadrenia súkromnej osoby,“ odpísal Lajčákov hovorca Peter Stano.

„História má byť posudzovaná historikmi, a nie diplomatmi. Postoj ministerstva k udalostiam z roku 1968, ako aj naše hodnotenia prekrútených pohľadov na august 1968 sú dostatočne známe a verejnosti boli pri mnohých príležitostiach odkomunikované.“

Ministerstvo školstva odpísalo, že na to, koho si vpustia do školy, by v prípade gymnázií mali dbať riaditelia a pri prednáškach by sa mali zaujímať, či sú v zhode so vzdelávacím programom. Univerzity sú podľa ministerstva úplne autonómne.

Pokusy o manipulovanie s faktmi a skresľovanie priebehu augustovej okupácie Československa sa v Rusku objavujú častejšie. Vlani na jar ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala dokument o vojenskom pakte Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, v ktorom hájila okupáciu Československa.

Zodpovednosť za udalosti roku 1968 kladie film na pražskú opozíciu, ktorá mala vraj združovať odsúdených esesákov, fašistov a kolaborantov. „Strieľali po nás zhora z guľometov,“ tvrdí v snímke pred budovou Národného múzea v Prahe bývalý komunistický poslanec ruskej Štátnej dumy, ktorý sa invázie zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu.

Prečítajte si

Ruská štátna televízia obhajovala inváziu do Československa

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vtedy proti odvysielaniu dokumentu reagovalo protestným listom, v ktorom napísalo, že dokument poškodil slovensko-ruské vzťahy.

„Dokumentárna snímka v pasáži o vojenskej invázii a následnej 20-ročnej okupácii Československa sovietskymi vojskami použila nepravdy a staré ideologické klišé, od ktorých sa v minulosti postupne dištancovali sovietski aj ruskí predstavitelia, ktorí sa za inváziu aj oficiálne ospravedlnili,“ kritizoval dokument hovorca ministerstva Peter Stano.

Originál pozývacieho listu chýba

Dubčeka aj väčšinu vtedajšieho vedenia štátu intervencia vojsk Varšavskej zmluvy zaskočila, časť komunistov však nie. V roku 1992 ruský prezident Boris Jeľcin odovzdal Václavovi Havlovi kópiu pozývacieho listu napísaného na stroji, ktorú skúmali aj českí kriminalisti.

Originál sa do Československa nikdy nedostal. Na liste boli podpisy piatich predstaviteľov Komunistickej strany Československa: Aloisa Indru, Drahomíra Koldera, Oldřicha Švestku, Antonína Kapka a Vasiľa Biľaka.

Biľak zomrel v roku 2014 bez toho, aby bol za pozvanie okupantov potrestaný. Trestné stíhanie za vlastizradu sa proti nemu viedlo od roku 2005. V roku 2011 ho však prerušili, lebo podľa špeciálnej prokuratúry nebolo možné pre neprítomnosť svedkov prípad náležite objasniť.

Ruské veľvyslanectvo na Slovensku na otázky Denníka N nereagovalo.