Proti menšinám sa štve rovnako. Je jedno, či ide o Maďarov alebo gejov

Most-Híd sa pri referende o rodine drží osvedčenej taktiky nikoho príliš nepopudiť – preto Zsolt Simon hovorí, že sa referenda zúčastní a vydáva to za občiansky postoj. Rovnako demagogicky odmieta povedať, ako zahlasuje, vraj aby nikoho neovplyvnil.

Kde býva táto jeho zdržanlivosť počas predvolebných kampaní? Most dúfa, že preberie časť konzervatívnych voličov SMK, no zároveň si uvedomuje, že spomedzi Slovákov ho volia liberálne zmýšľajúci.

Exliberál József Berényi vyzýva svojich voličov na účasť a vo všetkých otázkach bude hlasovať áno. Každý môže zmeniť názor, šéf SMK sa však vždy len prispôsobuje tomu, čo považuje za väčšinový názor voličov strany.

A do čoho ho tlačia jej médiá a aktivisti. Tí vedú tvrdú kampaň proti šíreniu údajne neprirodzených sklonov a hrozbe nadvlády – sexuálnych – menšín, ktoré prinesú nielen koniec tradičných hodnôt, ale i zánik prirodzených komunít, ako je národ.

Používajú rovnako paranoickú argumentáciu ako Aliancia za rodinu a katolícka cirkev. A akú používajú slovenskí nacionalisti proti maďarskej menšine. Vytvárajú imaginárnu hrozbu, že uznanie práv menšiny ohrozuje práva väčšiny („ak dovolíme používanie maďarčiny, ohrozí to slovenčinu.“)

Menšina a väčšina podľa nich nemôžu žiť slobodne vedľa seba, ale len jeden na úkor druhého. Väčšina má vraj právo svoje normy a názory vnútiť menšine všade, i v súkromí („žijú tu medzi nami, my sme tu páni a oni sa nám musia prispôsobiť“).

Nejde len o to, že si časť maďarskej menšiny šírením strachu a nenávisti píli konár sama pod sebou – podporuje a ospravedlňuje mentalitu a metódy, ktoré vedú i k jej diskriminácii. Vidieť tiež, že časť menšiny a jej politikov sa kvalitatívne nelíši od xenofóbnej časti Slovákov – myslí úplne rovnako, len na rozdiel od väčšinových súdruhov nemá možnosť svoje predstavy presadiť.