Koalícia ani na tretíkrát nedokázala predložiť krátku novelu cestného zákona tak, aby bola v súlade so základnými legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky.
Návrh, ktorý predložil minister dopravy Jozef Ráž mladší (za Smer), by štátu umožnil diktovať samosprávam, ako majú vyzerať ich cesty. Ministerstvo priznalo, že ho chce využiť na posúdenie cyklotrasy na Vajanského nábreží v Bratislave.
Ako Ráž stiahol návrh, ktorým opravoval Mažgúta s Kaliňákom
Ráž tento návrh predložil prvýkrát 15. februára. Už táto jeho verzia opravovala návrh poslancov Smeru Jána Mažgúta a Erika Kaliňáka. Rážovej verzii potom viaceré ministerstvá, úrad vlády aj Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v medzirezortnom pripomienkovom konaní vytkli viaceré hrubé chyby.
Únia miest Slovenska (ÚMS), združenie samosprávnych krajov SK8 a Bratislava žiadali návrh stiahnuť úplne. Aj keby novela bola napísaná dobre a boli dodržané všetky legislatívne pravidlá, stále by predstavovala neakceptovateľný zásah do právomocí obcí, miest a krajov, písali organizácie.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo februári rokovalo s Rážom a aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas). Minister dopravy následne návrh stiahol a sľúbil, že ho upraví, pretože akceptoval argumenty ZMOS.
Ministerstvo dopravy návrh upravilo a opäť poslalo na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa skončilo v utorok. Momentálne prebieha jeho vyhodnocovanie.
Pripomienky opäť zaslali odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR, ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo cestovného ruchu a ďalší.
Zásadnú pripomienku má aj ZMOS, s ktorou Ráž pred upravením návrhu rokoval.

Nové kolo výhrad: prečo taká vysoká pokuta?
O návrhu cestného zákona písal Denník N viackrát. Prvý raz ho ešte vlani predložili poslanci Smeru Ján Mažgút a Erik Kaliňák. Ich návrh by umožnil ministerstvu prikázať samosprávam, aby na svojich cestách vykonali zmeny.
Keď ho po veľkej kritike samospráv stiahli, vzápätí takmer identický návrh predložil Ráž. Jediný rozdiel bol, že by samosprávam navyše prikázal informovať ministerstvo o každej žiadosti o zmenu dopravného značenia a počkať do 15 dní. Ak by ministerstvo v tejto lehote nepožiadalo a ďalšiu dokumentáciu, samospráva by mohla zmenu schváliť „len“ s 15-dňovým meškaním. Ak by si však ministerstvo vyžiadalo viac informácií, musela by čakať ďalších 30 dní na jeho právne záväzné stanovisko.
V upravenom návrhu ministerstvo už nechce schvaľovať všetky žiadosti o zmenu dopravného značenia, ktorých môže byť podľa ÚMS až 15-tisíc ročne.
Miesto toho však bez zdôvodnenia opäť zavádza záväznosť stanoviska dopravných inšpektorátov, ako tomu bolo do roku 2022. Je dôležité pripomenúť, že cyklotrasa na Vajanského nábreží bola dopredu konzultovaná s krajským dopravným inšpektorátom s kladným stanoviskom.
Ministerstvo si v návrhu ponechalo právomoc vykonávať štátny odborný dozor nad miestnymi cestami, zároveň však výrazne navýšilo pokutu, ktorá by samosprávam hrozila, ak neuposlúchnu jeho príkaz – z 33-tisíc na 200-tisíc eur, pričom suma sa môže vyšplhať až na 600-tisíc eur.
„Navrhovanú výšku zmluvnej pokuty za nesplnenie opatrení, ktoré budú výsledkom odborného dozoru vykonaného ministerstvom v sume do 200-tisíc eur naviac bez možnosti podať odvolanie proti takto aj opakovane uloženej pokute považujeme za likvidačnú, neprimeranú a disproporčnú k ostatným sadzbám pokút uvedených v zákone,“ upozorňuje ÚMS v zásadnej pripomienke k zákonu.
ÚMS nevie o tom, že by v praxi dochádzalo k takým závažným situáciám ohrozujúcim alebo sťažujúcim premávku, že by bolo nutné nastaviť výšku pokuty tak vysoko.
S navrhovanou výškou pokuty nesúhlasí ani ZMOS. „Poukazujeme na veľmi zlú finančnú situáciu samospráv, ktorým rozhodnutia z centrálnej úrovne vytvorili aj podľa nezávislých prepočtov deficity,“ uvádza združenie v zásadnej pripomienke.
„Horná hranica pokuty 200 000 eur je neprimeraná, keďže môže výrazným spôsobom zasiahnuť už i tak výrazne poddimenzované rozpočty samospráv,“ dodáva ZMOS .
Svoje právo vyjadriť sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní využili aj Bratislava, Košice, viaceré samosprávne kraje, združenie SK8 aj verejnosť.
Takmer všetci majú kritické pripomienky, prípadne žiadajú stiahnutie celého návrhu.
Čo Ráž (ne)opravil a všimli si to u Žilinku, Kamenického aj Tomáša
Keď minister dopravy predkladal návrh prvý raz, novele chýbali základné veci, ktoré by mal návrh zákona obsahovať. Keďže mnohé z nich neopravil, ministerstvá mu to opäť pripomínajú aj v tomto pripomienkovom konaní.
Ráž opäť nevysvetlil, prečo dal návrh do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. To zákon dovoľuje len v prípade mimoriadnych alebo vopred nepredvídateľných udalostí alebo ak zákon nie je z dôvodu jeho naliehavosti možné pripomienkovať v štandardnej lehote 15 dní.
Generálna prokuratúra vo svojej pripomienke píše, že absencia vysvetlenia „neprispieva k posilneniu princípu právnej istoty, keďže predkladateľ sa uspokojil s pomerne stručným a iba všeobecným zdôvodnením v predkladacej i dôvodovej správe, ktorými fakticky iba prevzal znenie legislatívnych pravidiel“.
Generálna prokuratúra upozorňuje aj na potenciálne porušenie ústavy, keďže proti pokute od ministerstva by sa nedalo odvolať. „Dovoľujeme si vyjadriť názor, že ide o zásah do majetku, ktorý má potencionálne ústavno-právny rozmer vzhľadom na to, že majetok a jeho ochrana je upravená a chránená Ústavou Slovenskej republiky.“
Minister dopravy Ráž v návrhu zákona opäť tvrdí, že novela bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, aj keď mu ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) už v predchádzajúcom pripomienkovom konaní povedalo, že s ním nesúhlasí.
Teraz ministerstvo financií opäť hovorí, že vplyv na rozpočet bude s vysokou pravdepodobnosťou negatívny.
Ak má novela vplyv na rozpočet, znamená to, že má najprv prejsť predbežným pripomienkovým konaním, ktoré sa robí ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním. Ráža na to už v predchádzajúcom kole, ale aj tentokrát upozornilo ministerstvo práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas).
„Ako vyplýva z predloženého materiálu, tento proces zrealizovaný nebol, čím nebol dodržaný záväzný postup podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.“
Ministerstvo opravilo dôvodovú správu tak, aby obsahovala aj vysvetlenie, prečo je novela potrebná: „Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky.“
Novela zároveň už nenadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, ako tomu bolo v predchádzajúcom návrhu, ale od 1. júna 2024. Skoršia účinnosť je totiž podľa legislatívnych pravidiel povolená len v prípadoch, keď je to skutočne nevyhnutné.

Vallo: Dnes Bratislava, zajtra ktokoľvek
Združenie Cyklokoalícia a napríklad aj prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček už vlani hovorili, že novela cestného zákona je namierená proti cykloceste na Vajanského nábreží v Bratislave.
Ján Mažgút v kampani pred parlamentnými voľbami vystupoval proti bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi a nakrúcal videá o cyklotrase na nábreží. Druhý spoluautor poslaneckého návrhu Erik Kaliňák je zasa predsedom zboru poradcov premiéra Roberta Fica. Obaja bývajú v Bratislave.
Magistrát hlavného mesta bol opatrnejší a novelu priamo nespájal s Vajanského nábrežím.
Ministerstvo vo februári pre Denník N potvrdilo, že ak novela prejde, použije ju na posúdenie týchto cyklotrás.
„Jednou z kompetencií je aj preverenie situácie, ktorá sa týka súčasnej dopravnej situácie na Vajanského nábreží. Je známe, že verejnosť nie je spokojná so súčasnou dopravnou situáciou, a podľa našich informácií to má dosah aj na zvýšenie nehodovosti na tomto dopravnom ťahu,“ povedalo ministerstvo.
Primátor Matúš Vallo na Facebooku minulý týždeň varoval, že novela síce je namierená voči Bratislave, doplatiť na ňu však môžu všetky samosprávy.
„Môžu takto rušiť nielen cyklochodníky a blokovať značenie nových, ale môžu aj blokovať vyznačovanie parkovacích miest, môžu rušiť pešie zóny, môžu povoliť prejazdy ťažkej techniky obcou, môžu prikázať odstránenie bezpečnostných prvkov pred školou, môžu zastaviť alebo zdržať prakticky akýkoľvek dopravný projekt, za ktorý nesie plnú zodpovednosť samospráva,“ napísal Vallo.
„Verím, že nielen Bratislava, ale všetky samosprávne združenia takýto brutálny zásah do kompetencií samospráv dôrazne odmietnu. Dnes je na rane Bratislava, zajtra to môže byť akékoľvek iné mesto, obec či kraj,“ dodal.
Hromadnú pripomienku proti zákonu zaslala aj Cyklokoalícia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matúš Zdút



































