Pavol Gašpar už nie je štátnym tajomníkom. Kto riadi SIS, ostáva tajomstvom

„Môžem garantovať, že Slovenská informačná služba bude mať do desiatich dní vedenie, ktoré bude zodpovedať výsledkom parlamentných volieb,“ vyhlásil 24. februára premiér Robert Fico (Smer). Odvtedy prešlo o jeden deň navyše, ale zdá sa, že na čele tajnej služby dochádza k zásadnej zmene.

V stredu vláda odvolala štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Pavla Gašpara (36). Práve s ním Ficova vláda počíta ako s novým riaditeľom tajnej služby.

Keď Fico narazil na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá odkázala, že sa s rozhodovaním o menovaní vládneho kandidáta nebude ponáhľať, koalícia prezidentku obišla. Prezidentka pripustila, že by menovanie riaditeľa SIS nechala už na budúceho prezidenta, ktorý nastúpi až 15. júna. Prieskumy nasvedčujú tomu, že to bude buď Peter Pellegrini, alebo Ivan Korčok.

Reakciou na tieto prezidentkine vyjadrenia bola zmena štatútu SIS. Ide síce o utajený materiál, opoziční poslanci však naznačujú, že práve táto zmena má umožniť Pavlovi Gašparovi, aby riadil tajnú službu.

Odchádza teda štátny tajomník z ministerstva spravodlivosti priamo do SIS? Gašpar mladší neodpovedá a zatiaľ sa k tomu nevyjadril ani nikto z vlády.

Zhrňme si, čo nateraz vieme a čo sa dá vyčítať z náznakov a z postupu koalície.

Rýchlo, ako to má byť, a utajene

Pôvodne premiér Robert Fico uvažoval ako o budúcom riaditeľovi SIS o svojom poslancovi Tiborovi Gašparovi, ktorý bol za vlád Smeru policajným prezidentom. Prezidentka Čaputová však vyslala jasný odkaz – trestne stíhanú osobu do čela tajnej služby nevymenuje.

Gašpar senior je obžalovaný v kauze Očistec a aj v ďalších kauzách. Tieto trestné stíhania súvisia s rokmi 2012 až 2018, keď viedol políciu. Tibor Gašpar je podozrivý, že v tom období zneužíval Policajný zbor na politické ciele Smeru.

V polovici februára potom vláda za riaditeľa SIS navrhla Pavla Gašpara – syna bývalého policajného prezidenta.

Keď Fico narazil na odpor prezidentky, prisľúbil riešenie do desiatich dní a hovoril, že toto riešenie bude „podľa zákona, demokratické, všetko, ako má byť“.

Najskôr Fico naznačoval, že by mohli prezidentke zobrať právomoc menovať riaditeľa SIS. Predseda Hlasu a prezidentský kandidát Pellegrini vtedy hovoril, že takú zmenu nepodporí. „Vybavené, môžeme na túto tému zabudnúť,“ povedal Pellegrini.

Následne prišla vláda s utajenou zmenou štatútu, ktorá však podľa predsedníčky výboru na kontrolu činnosti SIS Márie Kolíkovej (SaS) naráža na zákon. To už Pellegrini mlčal.

Jediný oprávnený kontrolovať SIS je tento parlamentný výbor – iba ten môže upozorňovať na možné protiprávne kroky.

Na rokovaní tohto výboru sa snažili opoziční poslanci presadiť aj uznesenie, ktorým by to konštatovali, koalícia ich však prehlasovala. Podobne ako v iných výboroch, aj tu má koalícia väčšinu, z trinástich členov výboru je sedem z koalície. Kolíková hovorí, že za takejto situácie je kontrolná činnosť výboru oslabená.

Náznaky o zmene: Kto je riaditeľom tajnej služby?

Keďže štatút SIS je utajený, ani poslanci nemôžu presne povedať, čo v ňom je. Hovoria v náznakoch. A tie nasvedčujú, že štatút by mal umožniť súčasnému námestníkovi riaditeľa SIS Tomášovi Rulíškovi poveriť istými kompetenciami niekoho iného – v zásade akoby niekoho iného mohol poveriť riadením tajnej služby.

„Je to jedna z najabsurdnejších vecí, akú som videl napísanú v internom predpise nejakej organizácie,“ reagoval na štatút poslanec Martin Dubéci (PS). Povedal, že zmena vlastne umožňuje „obídenie ústavného ducha charakteru“ tajnej služby.

SIS má mať podľa ústavy riaditeľa menovaného prezidentkou, táto zmena však zrejme zabezpečí, že na jej čelo sa dostane príslušník služby bez vymenovania hlavou štátu.

„Je tam zjavný nesúlad so zákonom,“ upozornila Kolíková zhodne s Dubécim.

Kolíková upozornila, že môže z toho vzniknúť aj kompetenčný spor, keďže je to podľa nej aj v rozpore s právomocami hlavy štátu.

Rulíšek je v čele tajnej služby od augusta minulého roka, pretože dovtedajšieho riaditeľa Michala Aláča obvinila NAKA v rámci kauzy Rozuzlenie a následne ho na návrh vlády odvolala prezidentka Čaputová.

Aláč sa síce voči rozhodnutiu vlády navrhnúť jeho odvolanie bránil ústavnou sťažnosťou, ale Ústavný súd pred pár dňami túto sťažnosť odmietol.

Zákon umožňuje, aby riaditeľ poveril riadením svojho námestníka – podľa pôvodného štatútu právomoci prešli vlani v auguste z odchádzajúceho riaditeľa služby Aláča na jeho námestníka Tomáša Rulíška. Námestník donedávna nemohol tieto právomoci presúvať ďalej.

Ešte aj v stredu bol na webe tajnej služby oznam, že ju vedie Tomáš Rulíšek: „Dňom 21. 8. 2023 vykonáva právomoci a povinnosti riaditeľa Slovenskej informačnej služby námestník riaditeľa SIS plk. JUDr. Tomáš Rulíšek, PhD., MBA.“

Internetový archív ukazuje, že ešte 26. januára bol za touto vetou dovetok, že Rulíšek vykonáva právomoci riaditeľa „na základe poverenia vydaného v súlade so štatútom SIS schváleným vládou SR“. Táto časť už na webe SIS nie je.

Návrh na zmenu štatútu priniesol na vládu samotný Rulíšek. Koaličný poslanec Samuel Migaľ z Hlasu hovorí, že potreboval riešiť situáciu, aby mal za seba náhradu. Ak by napríklad skončil v nemocnici. „Týmto sa situácia vyrieši. SIS bude mať relevantného štatutára, aby normálne fungovala,“ povedal minulý týždeň Migaľ.

Kolíková: Nech Fico povie, kto riadi SIS

Opozícia zároveň upozornila aj na to, že po zmene štatútu vlastne nikto nebude vedieť, kto SIS riadi.

Ako sa verejnosť dozvie, že Rulíšek previedol kompetencie na niekoho druhého? SIS o tom verejne zrejme informovať nebude.

A nie je to problém len vo vzťahu k slovenskej verejnosti, ale aj k zahraničiu, partnerským tajným službám.

Ak vláda aj Pavol Gašpar mlčia, či jeho odvolanie súvisí s nástupom do SIS, nejasnosti okolo riadenia tajnej služby sa prehlbujú. To, či sa niekto stal príslušníkom SIS, je utajovanou skutočnosťou. Nedozvie sa to ani parlamentný výbor.

Ani doteraz tajná služba nezverejňovala mená členov jej širšieho vedenia – poznali sme však meno riaditeľa SIS.

Kolíková preto hovorí, že Fico by mal vysvetliť skutočné dôvody na odvolanie Gašpara mladšieho z funkcie na ministerstve spravodlivosti. Žiada, aby premiér vysvetlil, kto riadi, respektíve bude riadiť SIS.

„Pokiaľ sa potvrdí, že Gašpar mladší bude poverený vedením SIS, pôjde o bezprecedentný krok, ktorým premiér Fico vráti Slovensko späť do čias mečiarizmu,“ vyhlásila Kolíková.

V parlamentnom výbore sa pokúsila presadiť nielen uznesenie o protizákonnosti štatútu, ale aj to, aby ho vládna väčšina odtajnila. Ani to jej neprešlo.

Poslanec Tibor Gašpar (Smer) následne na tento návrh reagoval, že „Kolíková sa zbláznila“. Zdôraznil, že štatút rieši to, ako je tajná služba riadená, a preto to musí ostať utajené.

Zhodol sa na tom s poslancom Migaľom, ktorý zase hovorí, že štatút len rieši prenos istých kompetencií z jedného námestníka na ďalšieho námestníka. „Som presvedčený o tom, že by to malo ostať v utajení,“ dodal.

Čaputová: Ak ma obídu, bude to sporné

Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ na otázky o neprehľadnej situácii v SIS neodpovedala. Nie je tak zrejmé, či sa na to bude pýtať a či sa odpovede k Pavlovi Gašparovi dozvie. Opakovane však hovorila o tom, že zmena štatútu má jediný cieľ – obísť hlavu štátu pri menovaní riaditeľa SIS.

„Ak ma takto obídu, bude to dočasné opatrenie a pravdepodobne sporné,“ povedala Čaputová počas diskusie Denníka N. Pozastavila sa nad tým, že najskôr vládni predstavitelia, vrátane premiéra Fica, hovorili o tom, že doterajší námestník SIS Rulíšek je profesionál a službu vedie dobre. Po štyroch mesiacoch zrazu urgovali zmenu.

Ak sa zmenou štatútu snažia obísť prezidentku, je to podľa Čaputovej ich politická zodpovednosť. Veľké možnosti, ako sa voči tomu brániť, však nemá. „Žiaľ, pokiaľ ide o možné korekcie alebo o napadnutie tohto kroku na súde, náš právny poriadok nepočíta s takýmto zneužitím. Tam až tvorivosť zákonodarcov nezašla,“ vysvetlila.

Zároveň zopakovala, že o Gašparovi mladšom má pochybnosti.

Prezidentka možnosti na „nápravu“ nemá, opozícia avizuje, že sa obráti na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Opoziční poslanci sa domnievajú, že Žilinka by mohol dať protest proti nezákonnému aktu. Mohol by tak zvrátiť prevzatie tajnej služby Pavlom Gašparom. Ak by mu nevyhoveli, mohol by dať podľa opozície návrh na súd a v konečnom dôsledku by rozhodoval Najvyšší správny súd.

Má už Gašpar mladší previerku?

Skôr ako by sa mohol stať Pavol Gašpar príslušníkom SIS, mal by prejsť bezpečnostnou previerkou. Či sa tak už stalo, nie je zrejmé.

Preverovať ho mala samotná tajná služba. Bežne trvá udelenie bezpečnostnej previerky tri až šesť mesiacov. Meno Pavla Gašpara ako budúceho šéfa SIS oznámila vláda v polovici februára.

Gašpar mladší si v životopise píše, že má osvedčenie na stupeň utajenia dôverné. Naznačuje to, že už mohol v minulosti prejsť previerkou Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Ten teraz mohol pôvodný spis z minulosti o Gašparovi mladšom poskytnúť SIS. To by mohlo preverovanie urýchliť.

Ak by previerku získal v priebehu pár dní, je to neštandardné.

Preverovaním sa zisťujú aj podrobnosti o majetkových pomeroch žiadateľa o previerku, ale aj o trestných stíhaniach. Rovnako sa preverujú aj rodinní príslušníci.

A otázne je, ako sa pri previerke vyrovnajú s tým, že Gašpar mladší bol v minulosti podozrivý z podplácania bývalého šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka. Ten vypovedal, že ešte v roku 2015 mu dal 60-tisíc eur za dokumenty z vyšetrovania.

NAKA podozrenia preverovala, Gašpara mladšieho nikdy neobvinila, lebo vyhodnotila, že skutok je premlčaný.

Okrem toho doposiaľ verejne nevysvetlil zjavný nepomer medzi majetkom, ktorý užíva, a svojimi príjmami. Napriek mnohým nejasnostiam jeho otec už niekoľkokrát zopakoval, že Pavol Gašpar spĺňa všetky podmienky na to, aby sa stal riaditeľom SIS.

„Môj syn spĺňa vedomostné, odborné, kvalifikačné, vzdelávacie predpoklady. S praxou, ktorú má vo vzťahu k iným riaditeľom, ktorých si pozriete predtým, tak polovica nemala to, čo on má za sebou,“ povedal Tibor Gašpar.

Jeho syn začínal na polícii, a to v čase, keď ju riadil Tibor Gašpar. Niekdajší policajný funkcionár Peter Chudý pred časom pre portál aktuality.sk opísal, ako sa jeho podriadeným stal Pavol Gašpar: „Sedel som u policajného prezidenta Tibora Gašpara v kancelárii. Oznámil mi, že k nám príde jeden mladý vyšetrovateľ. Keď mi povedal, že je to jeho syn Pavol Gašpar, zostal som veľmi prekvapený,“ povedal Chudý.

Stalo sa tak krátko po tom, ako v roku 2012 za éry Smeru vznikla Národná kriminálna agentúra po zlúčení dovtedajšieho Úradu boja proti korupcii a Úradu boja proti organizovanému zločinu.

Policajné hodnotenie Pavla Gašpara: 59 zo 100 bodov

Z tohto obdobia existuje aj hodnotenie policajta Gašpara mladšieho. V prvej polovici roka 2013 dostal od nadriadeného 59 z možných 100.

Plný počet 20 bodov dosiahol len za plnenie služobnej disciplíny a desať z desiatich za hodnotenie znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov.

Za výkon štátnej služby – takzvanú kvalitu – dostal len 5 z 20 možných bodov. Hodnotiteľ ocenil, že Gašpar mladší má znalosti právnych a interných predpisov, ale pokiaľ ide o manipuláciu s písomnosťami utajovaného charakteru, vytkol mu aplikáciu „s miernymi nedostatkami“.

Okrem hodnotenia policajta Pavla Gašpara uniklo do médií aj hodnotenie v súčasnosti obvineného vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, ktorého Pavol Gašpar a aj Tibor Gašpar opakovane spochybňujú. V tom istom čase Čurilla získal 96 zo 100 bodov.