Andrej Kiska: Fico je agresívnejší, Slovensko si však len tak ukradnúť nedáme

V rozhovore sa dočítate:

• ako vyzeralo presviedčanie dvojice Fico – Pellegrini, aby Kiska predsedu Smeru vymenoval za ústavného sudcu;
• akú úlohu v tom hral Peter Pellegrini;
• aký bude Pellegrini prezident;
• či sme opäť mafiánsky štát.

V roku 2019 ste povedali, že „prepojenia zločinu s politikou robia zo Slovenska mafiánsky štát“. Medzičasom tu bolo vyšetrovanie káuz, desiatky ľudí už odsúdili, právoplatne odsúdený je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Čo by ste o tom období povedali dnes? Bol to mafiánsky štát?

Bol to mafiánsky štát. Videl som to v priamom prenose. Som úprimne rád, že na verejnosť preniklo len niekoľko desiatok percent z informácií, ku ktorým som mal prístup, ale nedali sa dokázať, preto sa o nich nedalo hovoriť. No ukázalo sa, že slová o mafiánskom štáte majú plné opodstatnenie a bolo to tak.

Prečo ste rád, že tých informácií bolo menej? Príliš by nás to vydesilo?

Myslím si, že Slovensko by bolo smutnejšie. Vždy niečo vypláva na povrch, ale vedieť, čo všetko sa skrýva pod pokrievkou vysokej politiky, čo sa skrýva za mnohými politikmi, aké majú schopnosti a aká je ich motivácia… Myslím si, že keby ľudia poznali plnú pravdu, boli by veľmi smutní.

Skúste naznačiť viac.

Okrem týchto mafiánskych praktík, ako bol únos Vietnamca, to bolo zneužívanie justície, prokuratúry, vyšetrovateľov, polície, jednoducho typický mafiánsky systém riadenia štátu, kde je skupine vyvolených povolené všetko, dokonca aj kradnúť, a skupina tých, ktorí nie sú v priazni vládnej väčšiny, je perzekvovaná za všetko a často aj odsúdená za to, že nespravila nič zlé. To bola jedna časť.

Druhá, ktorá ma najviac vydesila, keď som bol prezidentom, bola nekompetentnosť mnohých ministrov a politikov. Hovorieval som, že niektorým ministrom, s ktorými som mal možnosť prichádzať do styku, ako napríklad Ján Richter, by som nedal riadiť ani eseročku s dvoma zamestnancami. A to sú ľudia, ktorí zodpovedajú za miliardy, za naše osudy, kam táto krajina pôjde. A to je druhá smutná vec.

A tá najsmutnejšia vec, ktorá však nie je len slovenská, je, že do politiky prichádzajú ľudia mnohokrát nie preto, aby pomohli krajine a ľuďom, ale pre svoje osobné ambície. Nie sú to mnohokrát ani peniaze, je to skôr túžba po moci. A keď tú pozíciu získajú, tak od prvého okamihu premýšľajú, ako si ju ešte viac upevniť a čo spraviť, aby v ďalších voľbách vyhrali. A potom tá politika vyzerá – a nielen u nás – tak, ako vyzerá.

Veríte tomu, čo ukázala jedna z káuz a čo hovoria svedkovia, že štát riadila akási skupina ľudí s Norbertom Bödörom, Tiborom Gašparom a ešte niekým nad nimi, po tom, čo ste s nimi ako prezident zažili?

Pravdaže. Pamätám si, ako za mnou prišiel riaditeľ SIS (Anton Šafárik – pozn. red.). Poprosil ma, aby som dal nabok svoj telefón, hovoril veľmi tlmene, tichým hlasom a vyslovene so strachom a s obavou. A hovoril mi, že má informácie o tom, ako sa v uvedenom hoteli títo páni stretávajú a pracujú na diskreditácii osôb vrátane mňa. A keď vám to povie riaditeľ SIS a povie vám to ešte takto diskrétne – a pána riaditeľa som si v niektorých smeroch veľmi vážil –, tak zrazu ste síce prezidentom, ste hlavou štátu, ale viete, že všetky orgány má v rukách Smer a Fico, a kladiete si otázku, čo môžete spraviť. To boli veľmi smutné chvíle, napokon, čoraz viac sa potvrdzuje, že to, o čom sme tušili, o čom mi povedal aj riaditeľ SIS, je, žiaľ, smutná pravda.

Opäť tu máme vládu Roberta Fica, vo vláde je aj Robert Kaliňák, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar je predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť a jeho syn mieri na čelo SIS. Aký štát tu máme dnes?

Je to smutné, ale často hovorím, že súboj dobra a zla je neustály a starý ako ľudstvo samo. Tentokrát sme ho prehrali. Po zlých časoch, keď boli státisíce ľudí v uliciach a protestovali práve proti tejto vláde, je teraz naspäť pri moci. Musíme vydržať, musíme ísť ďalej. Protesty na námestiach, ktoré sú aj teraz, ukazujú aj Ficovi, že my si Slovensko nedáme len tak ukradnúť a ideme ďalej.

Cítite nejaký rozdiel medzi rokmi, keď ste boli prezidentom a bolo po vražde, a týmto obdobím?

Mám pocit, že Fico sa stal agresívnejším. Akoby jeho základnou motiváciou, prečo je stále v politike, bolo to, že chce sebe a svojim kumpánom pomôcť zahladiť všetko, len aby sa nedostali tam, kam patria – do väzenia. Takže je nesmierne aktívny. A keď sa teraz dostal k moci, vidí, že je to reálne – veď Kaliňáka sa podarilo za mreže dokonca na niekoľko hodín dostať a aj Fico bol k tomu veľmi blízko. Tento pocit ohrozenia je najsilnejší motivátor jeho konania. Z obdobia, keď som bol prezidentom, si pamätám, ako tak trošku závidel Orbánovi, ako sa mu podarilo zatočiť s médiami. Fico robil veľa zla už vtedy, ale chuť siahať na médiá a byť ráznejší nemal. A dnes, keď vidím, ako sa vyhráža predsedovi Ústavného súdu, ako sa počas volieb vyhrážal prokurátorom, sudcom, vyšetrovateľom, novinárom.

A teraz sa snaží ovládnuť RTVS.

Áno. Zdá sa mi, že ten stupeň jeho agresivity narástol, a ja si to vysvetľujem tak, že sa zväčšuje jeho strach, že sa do toho väzenia dostane. A on spraví všetko pre to, aby sa tam nedostal.

Máme tu opäť mafiánsky štát či ešte uvidíme?

To ešte uvidíme. Bolo tu obdobie, keď sa veci riešili. Myslím, že aj spoločnosť dostala signál, že aj keď je niekto pri moci, je tam len na nejaký čas a tá demokracia tu predsa len je. Sme v Európskej únii a tá sa veľmi podrobne pozerá, čo sa u nás deje. Takže na odpoveď, či sme až tak silno mafiánsky štát, ako sme boli, by som si ešte počkal.

Boli ste prijímateľom informácií od SIS, takže viete, čo tajná služba robí a aké má možnosti. Dá sa podľa vás pri jej súčasnom nastavení tajná služba zneužívať podobne ako za Mečiara? Vtedy napríklad pripravovala kompromitujúce akcie na opozíciu či na nezávislé médiá.

To neviem posúdiť, pretože v čase, keď som bol prezidentom, riaditeľmi SIS boli vždy nominanti vládnej koalície okolo Smeru. Takže som od nej ani neočakával – a úprimne poviem, že som ani nedostával – žiadne informácie, ktoré by ma nejako prekvapili. Skôr som sa dozvedel viac z médií a od novinárov než od SIS. Takže som nikdy nevidel do toho, čo sa deje v SIS a čo sa varí v jej hrnci pod pokrievkou.

Neľutujete, že ste Ficovi nepomohli dostať sa na Ústavný súd, ako to od vás chcel po tom, ako musel odísť z postu premiéra ? Teraz by už nebol predsedom vlády a možno by tu ani nebola vláda Smeru.

Túto otázku som si položil už viackrát. Tá možnosť tu bola, dokonca to bol obchod. Fico mi ponúkol jasný obchod: daj ma za predsedu Ústavného súdu a ja zruším všetky obvinenia, čo som proti tebe vykonštruoval. A ja som povedal, že nie. A v tomto období aj niektorí ľudia, ktorých názor si vážim, na mňa tlačili, aby som ho vymenoval na Ústavný súd. Vraveli, že ho tak dáme preč z politiky, bude tam sedieť a budeme mať od neho pokoj. Ale ten pocit, že by som to mal podpísať a urobiť z niekoho ako Fico štvrtého najvyššieho ústavného činiteľa na dvanásť rokov… Tak som si povedal, že neexistuje. A dodnes som tento krok neoľutoval.

Takže ste neváhali?

Nie, neváhal. Urobiť takúto osobu predsedom Ústavného súdu po tom všetkom, čo už som s ním v tom čase zažil, tak to nie.

Tam však prešiel nejaký čas, kým ste mu jasne odpovedali. My sme už vedeli, že vám takúto ponuku dal, a potom sme sa v určitý deň dozvedeli, že ste ju odmietli.

Je pravda, že som čakal. Myslím si, že bolo rozumné čakať, s akými všetkými ponukami by Fico prišiel. Vedel som, že ho na Ústavný súd nepošlem, zaujímalo ma, čo je za to ochotný obetovať. A vtedy sa veľmi pekne ukázalo, ako bolo krásne pripravené to moje obvinenie ako príprava pre tento jeho exit.

Licitoval nejako? Zvyšoval tú ponuku?

Nie, tak postupne diplomaticky odkrýval karty. Najskôr o tom hovoril len Pellegrini.

Zaujímavé je aj to, že oni vlastne prišli vo dvojici.

Áno, prišli vo dvojici. Išli na to takticky, aby som ho nemohol chytiť za slovo. Myslím si, že som urobil veľmi dobre, že som so sebou zobral aj Romana Krpelana, svojho hovorcu. Bolo dobré, že sme boli dvaja proti dvom. Základná dohoda bola – a na to si bolo treba pri Ficovi vždy dávať pozor –, že Roman si nedá ani len najmenší pohárik alkoholu. Pretože tá jeho tendencia je naliať do vás čo najviac alkoholu, aby si vás získal ako priateľa.

Toto Fico robil?

Áno. Pamätám si, ako vtedy išiel za pani Luciou Žitňanskou. Niečo chcel ísť vybaviť a hovoril „ja mám fľašu whisky pripravenú, ja to do nej nalejem a vybavím to“. Ale nevybavil nič. To je jeden z nástrojov politikov, ako je Fico – naliať do vás čím viac alkoholu.

Tento nástroj využívala aj KGB.

Naliať čím viac alkoholu, vyskúšať otupiť zmysly, aby človek povedal nejakú hlúposť, v niečom sa podvolil. Takže som bol veľmi rád, že Roman Krpelan bol vtedy so mnou a presne si to vypočul. A malo to gradáciu. Keď sme mali prvýkrát stretnutie vo vile úradu vlády v Starom Smokovci, to bolo ešte len také náznakové. Fico pomaly nepovedal ani slovo. Len Pellegrini hovoril. Ako keby čakali. A pri tom ďalšom stretnutí na Bôriku to už bolo jasné, tam ma už aj Fico objal okolo ramien – si to predstavte po tých rokoch, čo sme už mali za sebou.

Mňa na tom zaujal aj Pellegrini, ktorý v tomto príbehu vystupoval ako Ficova dvojka. Hovoríte, že na tom prvom stretnutí vlastne rozprával iba Pellegrini a Fico v podstate mlčal. Čo si odvtedy myslíte o Pellegrinim? A ako vlastne tá dvojka vtedy fungovala?

Pellegrini je podľa mňa ťažko čitateľný človek. V porovnaní s Ficom som si ho vážil z pohľadu komunikácie. Nikdy nepoužíval hrubý slovník, nemal tendenciu robiť zákerné ostré útoky. Dalo sa s ním otvorene diskutovať o témach, ktoré boli v spoločnosti. Mňa príjemne prekvapil v dvoch momentoch. Prvý nastal, keď Fico povedal, že nikam neodchádza, a zavolal si ma. Vtedy tam bol Danko a Bugár a on (Fico) mi teda v Prezidentskom paláci oznámil, že demisiu podá, ale všetko bude riadiť zo Súmračnej. Len aby som o tom vedel. To som nechal bez komentára. Potom som po viacerých rozporoch Pellegriniho vymenoval za premiéra a vznikla nová vláda, ale nastala ďalšia situácia s ministrom Tomášom Druckerom, ktorý odmietol odvolať Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta. Druckera som si v tom čase vážil a pýtal som sa ho, prečo ho neodvolá. A on ako keby sa toho Fica bál. Ten tlak nevydržal, odstúpil z funkcie ministra vnútra a riadenie rezortu prevzal priamo premiér Pellegrini. A ten Gašpara odvolal do hodiny. V tom momente som mal pocit, že Ficovo tvrdenie, že to bude riadiť on, vôbec nie je pravda.

Takže predsa nejakú autonómiu mal.

Áno, a bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. A potom som sa dopočul, aké veľmi urážlivé slová Fico o Pellegrinim hovoril. Ja som bol pred týmito parlamentnými voľbami presvedčený, že Fico s Pellegrinim do koalície nepôjdu. Bol som takýto optimista. Ale, žiaľ, politika je umenie možného a Fico je technológ moci. A keďže Pellegrini už vtedy túžil stať sa prezidentom, tak to jednoducho vyobchodovali. Vytvorili túto koalíciu a naša krajina sa dostala tam, kde teraz je. A môžeme sa len pozerať, čo sa udeje v prezidentských voľbách, a potom si držať prsty do ďalšieho obdobia.

Aký by bol Pellegrini prezident v tieni Fica? Lebo hovoríte, že ako premiér bol relatívne autonómny.

To sa tak v tom momente javilo. V tejto koalícii je pre mňa nesmiernym sklamaním. Ten Ficov výrok, ktorým už vlastne dal prvý príkaz budúcemu možnému prezidentovi Pellegrinimu, že ty odvoláš predsedu Ústavného súdu, ukazuje nahú a krutú pravdu. Fico už teraz vydáva príkazy a hovorí, že prezident Pellegrini odvolá predsedu Ústavného súdu. Podľa mňa by si mali občania uvedomiť, čo toto gesto znamená. A tu nechcem hovoriť ani o tom, že Pellegrini osobne zahlasoval za novelu Trestného zákona, v ktorej bolo napríklad skrátenie premlčacích lehôt pri znásilnení. On teraz robí všetko pre to, aby mu dal všetko, čo si Fico želá, aby mu Fico tú podporu dal, aby za prezidentom stál. A aj z toho Ficovho vyjadrenia vidieť, že ak by sa Pellegrini stal prezidentom, bude to Ficov človek a bude robiť to, čo Fico povie, pretože doteraz to tak robí.

A bude chcieť byť znova zvolený.

A bude chcieť byť znova zvolený. Toto sú signály, ktoré by sme si mali ako spoločnosť uvedomiť, že ak chceme, aby v bol prezidentom Slovenska Ficov človek, a chceme mať Ficov tieň a Ficovu ruku v prezidentskom úrade, tak Pellegrini bude ten, kto to bude vykonávať.

Máme sa obávať, že tu nastúpi nejaký autokratický režim?

To sa nedá povedať. Predsa len sme členmi EÚ a tá situácia je iná ako za čias Mečiara.

Ale vidíme snahu ovládnuť Ústavný súd, snahu ovládnuť médiá. Je to to isté, čo sa dialo v Maďarsku a čo v Poľsku pod tlakom Európskej únie zastalo.

Pri tom Ústavnom súde som si spomenul, že niekedy v roku 2013 Radoslav Procházka povedal, že keď sa stane prezidentom, odvolá Ivettu Macejkovú z postu predsedníčky Ústavného súdu. Takže radšej filtrujem, čo sú reči a čo sa stane. Je však pravda, že ak sa pri danej konštelácii koalície stane prezidentom Ficov človek, situácia bude veľmi zlá. Pozrime sa na zahraničnú politiku. Tá fotografia Blanára s Lavrovom bola výsmechom všetkým nám, ktorí bojujeme za Ukrajinu, za jej slobodu, za koniec vojny. A Pellegrini povedal, že nebolo nič zlé na tom, že sa stretli. Ale z pohľadu zahraničnej politiky je často slovo prezidenta vnímané podstatne vážnejšie ako slovo premiéra. Premiéri sa menia často a váha ich slova na medzinárodných fórach je na nižšej úrovni ako váha slova prezidenta. Takže napríklad keď mal Fico nešťastné vyjadrenia o moslimoch počas migračnej krízy, ja ako prezident som to potom pri stretnutiach so štátnikmi celé uhladil a povedal, že to je len názor premiéra. My ako Slovensko máme na to iný názor.

Problémom by to bolo aj z pohľadu domácej politiky. Prezidentovo slovo má váhu. Bolo to krásne vidieť na vystúpeniach pani prezidentky. Občan vždy čaká, čo na dané témy povie prezident. A ak by bol prezidentom Ficov človek a ešte aj z pohľadu domácej politiky by len podporoval túto jeho rétoriku, bolo by nám tu smutno.

V utorok ste si dali na Instagram fotografiu s okuliarmi, aké nosí Ivan Korčok, a verejne ste ho podporili. Požiadal vás o to on alebo ste sa len tak rozhodli, že ho podporíte?

Hneď ako som sa dopočul, že by chcel kandidovať, povedal som mu: „Ivan, ty budeš mať moju plnú podporu.“ Ešte keď som bol len zvolený za prezidenta a mal som pred inauguráciou, mal som s ním stretnutie. On bol vtedy naším veľvyslancom pri EÚ. Po dvojhodinovej diskusii som si povedal: „Vau, akých super ľudí máme.“ Od tohto obdobia som s ním mal možnosť byť veľakrát a povedal som si – toto je ideálny výraz prezidenta a ja mu určite podporu dám.

A bude mať tá vaša podpora nejaké pokračovanie? Zapojíte sa aj do jeho kampane?

Nemyslím si, že by niečo také potreboval alebo vyžadoval.

Zatiaľ v prieskumoch zaostáva. Čo by ste mu poradili tri týždne pred voľbami?

Rozhodujúce bude druhé kolo. Tieto prezidentské voľby sú pre mňa zvláštne. Keď človek chodí po Slovensku, nemá pocit, že o chvíľku máme voľby. Pamätám si, ako to žilo za mojej éry, všade sa o tom diskutovalo. Keď kandidovala pani prezidentka Čaputová, vždy sa riešila nejaká téma. Teraz nič.

Možno je to Pellegrinim, ktorý sa kampaň snaží utlmiť.

Určite je to Pellegrinim. On nechce ísť do diskusií, pretože rozumie tomu, že sa musí snažiť získať do druhého kola harabinovcov. A keď mu Korčok položí priamu otázku o EÚ, tak bude jachtať. Lebo ak chcete získať tento Ficov elektorát a im podobných voličov, musíte byť proti EÚ, proti NATO a byť proruský. A toto Pelegrinimu pôjde veľmi ťažko z úst. Zasa bude popierať sám seba a bude absolútne neautentický. Takže je logické, že sa tomu vyhýba a bojí sa toho. A ja držím prsty tímu okolo pána Korčoka, aby pred druhým kolom dobre uchopil, o čo ide a o čom sú tieto voľby. A podľa mňa sú tieto voľby o tom, že prezidentom nesmie byť Ficov človek.

V októbri 2021 ste povedali: „Gašpar dostal ponuku, že bude na top mieste kandidátky Smeru, keď ma dostane do väzenia.“ O dva roky neskôr bol Tibor Gašpar deviatkou na kandidátke Smeru a vás zatiaľ neprávoplatne odsúdili za daňový podvod. V akej fáze je ten proces a akými argumentmi sa bránite na súde?

Každý, kto len trochu vníma tento proces, rozumie, že je to politická fraška, lebo ak by za niečo podobné mali byť odsúdení ľudia na Slovensku, tak je každý rok odsúdených päť- až desaťtisíc podnikateľov. Každý daňový úrad, keď príde na kontrolu DPH, každému podnikateľovi niečo nájde. Človek spraví aj chyby a tak ďalej. Na to tu je daňový úrad, ktorý to potom rieši. Pokiaľ ide o odpočet nad určitú výšku, daňový úrad má povinnosť oznámiť to polícii. Keďže daňový úrad nesúhlasil s naším systémom odpočtu, my sme si ten odpočet neuplatnili, čiže štát neprišiel o peniaze, ale prišlo to na políciu. A to už sa dostalo do tých rúk a ten príbeh už ľudia poznajú. Prokurátor vymenil dvoch vyšetrovateľov, ktorí odmietli vzniesť obvinenie, a potom sa našiel taký, ktorý ho vzniesol.

Keď už som videl, že je to konečne na súde, ako na potvoru sa to dostalo do rúk sudkyne, ktorej manžel bol starostom za Smer, a keď som počúval, ako odôvodňuje to, že som vinný, cítil som sa ako Alenka v ríši divov. Odmietla náš znalecký posudok, odmietla mnoho vecí. Verím, že keď to príde na krajský súd, kde o tom bude rozhodovať senát, tak konečne dôjde k spravodlivosti. Ako prezident som hovoril, že Slovensko má najnižšiu dôveryhodnosť justície v rámci celej Európskej únie, a teraz to cítim na vlastnej koži.

Očakávate ešte nejakú ďalšiu šikanu voči svojej osobe, keďže sú pri moci? Máte náznaky, že by si na vás ešte zgustli?

Pri týchto typoch ľudí nikdy neviete, čo môžete čakať. Som aktívny človek, robím rôzne projekty, pracujem. Keď niekto na vás chce niečo našiť, tak na vás niečo našije.

Robert Fico nedávno na adresu prezidentky Čaputovej povedal, že „dopadne ako Andrej Kiska“. Nepotvrdil tým, že proti vám zneužíval moc?

Potvrdil.

V júni to bude päť rokov, čo nie ste v prezidentskej funkcii. Čomu ste sa odvtedy venovali?

V prvom rade som sa vrátil domov k rodine a potom do Dobrého anjela, ktorý funguje úžasne, pomohol už vyše 10-tisíc rodinám a pomáha im každý rok. Potom som si povedal, že by som mohol rozbehnúť ešte ďalší projekt pomoci ľuďom na Slovensku. Preto som sa rozhodol vybudovať nový projekt na vytvorenie pracovných miest pre mladé Rómky.

To je odevná značka Romade.

Áno, v Košiciach. Aby sme dali prácu mladým Rómkam, ktoré chcú pracovať, ale nemajú šancu. Zamestnanosť medzi mladými Rómkami je 17 percent. A kto trošku pozná pomery v oblastiach, kde žije väčšie percento rómskej populácie a zvlášť kde sú osady, vie, že je to niečo, za čo sa Slovensko musí hanbiť, a všetci by sme mali premýšľať, ako týmto ľuďom pomôcť.