Denník N

Zomrel režisér Martin Ťapák: Urobil Kuba a Pacha, aj politickú kariéru

Pri nakrúcaní filmu Ako divé husi. Foto - Tasr
Pri nakrúcaní filmu Ako divé husi. Foto – Tasr

Hoci kritika radila Ťapáka do druhej filmárskej ligy, diváckej popularite jeho diel to neublížilo. Zomrel vo veku 88 rokov.

Tento víkend mala v Slovenskom národnom divadle premiéru Nevesta hôľ. Už ju nestihol, hoci by si ju určite rád pozrel. SND bolo totiž prvou profesionálnou scénou na ktorej Martin Ťapák začínal a práve Nevesta hôľ je jedným z jeho najznámejších filmov.

Divadelník, tanečník, filmár

Väčšina ľudí ho pozná ako režiséra, no staršia generácia divákov vie, že bol aj hercom, scenáristom, tanečníkom a choreografom. Postupne prešiel všetkými najdôležitejšími kultúrnymi inštitúciami: vyštudoval VŠMU, koncom 40. rokov bol členom Slovenského národného divadla, ďalšiu dekádu strávil v SĽUK-u a spoluprácou na kultovom predstavení Laterny magiky pre výstavu Expo, v rokoch 1977-1980 pôsobil ako ústredný riaditeľ Slovenského filmu.

Začínal ako ochotnícky herec doma na Orave, po škole sa začal objavovať vo väčšine kľúčových filmov. Najskôr v epizódnych postavách (Vlčie diery, Rodná zem, Kapitán Dabač) neskôr vo výraznejších. Ale v 60. rokoch sa začal viac sústreďovať na réžiu. Najlepšie mu išli televizne adaptácie domácej klasiky – Kubo, Rysavá jalovica či Sváko Ragan zľudoveli, vyššie umelecké ambície ukázal v celovečernom filme Nevesta hôľ.

Polovicou úspechu Kuba bol Jozef Króner v hlavnej postave, čo platí aj o ďalšom nadčasovom diele. Pacho, hybský zbojník sa stal jedným z najväčších slovenských klenotov. Komédia voľne vychádzajúca z jánošíkovskej legendy mala skvelé obsadenie, geniálne dialógy aj hudbu.

„Konečné znenie scenára, ktorý sa nakrúcal bolo Jaroš, Ťapák, Lasica, Satinský. Keď si to premietali na Ústrednom výbore, absolútne striktne zakázali, aby tam ako autori figurovali Lasica a Satinský a ešte predtým zamedzili tomu, aby vo filme účinkovali. Satinský si vyárendoval, že bude robiť postavu, ktorá volá pálenku frndžalica. Je mi to dodnes ľúto, lebo tí dvaja film veľmi obohatili,“ vraví v dokumente o filme Martin Ťapák.

Oficiálny umelec

V 80. rokoch nakrúcal rozprávky ako Plavčík a Vratko či Popolvár najväčší na svete, do ktorých obsadil svojho syna Mareka. Tá druhá vznikla v koprodukcii so Západným Nemeckom, k čomu sa dostal aj vďaka tomu, že bol „oficiálnym“ umelcom.

Od komunistického režimu prevzal tituly zaslúžilý a národný umelec, dostal aj Rad práce „za politicky a umelecky angažovanú tvorbu“. Súčasťou politiky sa navyše sám aj stal – v roku 1976 sa stal poslancom Národnej rady. V jeho filmografii zostáva aj dokument o Jozefovi Lenártovi, bývalom predsedovi vlády, ktorý mal neskôr na starosti školstvo a propagandu.

„Kým Česi hrubo zastavili a zakázali pôsobenie všetkým tvorcom Novej vlny, na Slovensku opäť aspoň výberovo platilo také to našské Veď sme svoji. Problém bol v tom, že príležitosti sa chopili filmári, o ktorých Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie hovorí: Andrej Lettrich bol karikatúrou Paľa Bielika, Martin Ťapák karikatúrou Juraja Jakubiska a Karola Plicku, Vladimír Kavčiak poklesnutou podobou Ela Havettu, Ľudovít Filan bryndzovým variantom českej a francúzskej Novej vlny,“ povedal v rozhovore pre časopis Kritika&Kontext teoretik Pavel Branko.

Hoci kritika radila Ťapáka do druhej filmárskej ligy, diváckej popularite jeho diel to neublížilo. Po novembri 1989 sa vrátil k svojim najznámejším dielam, z ktorých urobil nové verzie. V divadle Andreja Bagara v Nitre inscenoval muzikál Pacho sa vracia a na Novej scéne v Bratislave divadelnú hru Kubo (nasledujúca ukážka je z pôvodného televízneho filmu).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie