Draxler: Žiadna z verejných vysokých škôl nemá takú katastrofálnu kvalitu, aby sme ju museli rušiť

Reforma vysokého školstva bude podľa ministra školstva Juraja Draxlera veľmi bolestivá. Na rozdiel od materských, základných a stredných škôl, napísal na svojom blogu, ktorý zverejnil týždeň pred voľbami.

Draxler v ňom kritizuje kvalitu vysokých škôl. „Tým, že sú školy preplnené akademicky veľmi priemernými a podpriemernými ľuďmi a štát nedáva nijaký zvláštny signál, že si váži tých kvalitných medzi nimi, nemajú ani študenti orientáciu, kto by mali byť ich vzory,“ napísal.

Verejné školy by nerušil

Najviac kritizuje súkromné školy, na ktoré sa zameral aj počas svojho pôsobenia vo funkcii. „Kým medzi súkromnými vysokými školami je priestor na dramatickejšie čistenie, žiadna z verejných vysokých škôl nemá takú katastrofálnu kvalitu, že by sme ju mali rušiť,“ napísal na blogu.

Jozef Hvorecký z iniciatívy Za živé univerzity, ktorý je profesorom a prorektorom na súkromnej Vysokej škole manažmentu a učí aj na Liverpoolskej univerzite, s ministrom nesúhlasí. Poukazuje na údaje akreditačnej komisie.

Jej kritériá na sto percent splnili štyri školy: Akadémia policajného zboru (štátna), Vysoká škola múzických umení (verejná), Vysoká škola výtvarných umení (verejná) a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety (súkromná).

„Rovnako, ako pochybujem o prvých miestach, treba pochybovať aj o posledných. Preto závery, ku ktorým došiel minister Draxler na základe komplexnej akreditácie, určite nie sú hodnoverné – a osobne by som sa o ne pri žiadnom rozhodnutí neopieral,“ hovorí Hvorecký.

Treba zmeny

Dušan Meško z iniciatívy A dosť! hovorí, že vysoké školy by sa mohli spájať, a tak by mohol ich počet na Slovensku klesnúť.  Dnes máme 20 verejných škôl, tri štátne a 12 súkromných.

„Sme si vedomí, že aktuálny systém a výsledky akreditácie vysokých škôl ne­pôsobia motivačne a nevedú k diferenciácii vysokých škôl podľa ich kvality,“ povedal.

Ak nedôjde k výrazným zmenám, bude podľa neho kvalita slovenských vysokých škôl vo svetle medzinárodných kritérií a štandardov aj naďalej nízka.

Preto iniciatíva A dosť! navrhuje, aby sa urobil medzinárodný audit kvality vysokých škôl, vedy a výskumu a v spolupráci so zahraničnými expertmi vytvoril nezávislý systém akreditácie, financovania a posudzovania kvality vyso­kých škôl a výskumných inštitúcií, postavený na medzinárodných štandar­doch. Tým by sa školy rozdelili podľa kvality a odlíšilo by sa aj ich financovanie.

To je dnes podľa Meška pod hranicou trvalej udrža­teľnosti prevádzky vysokých škôl a nepostačuje na vedecko-výskum­nú činnosť ani na rozvoj.

Peniaze za kvalitou

Školy pritom netreba rušiť ministerstvom – stačilo by, ak by viac peňazí išlo na kvalitnejšie školy. „Počet škôl nie je rozhodujúci; podstatná je kvalita v pomere k vynaloženým zdrojom,“ hovorí analytik Peter Goliaš z INEKO. Kvalitu by podľa neho malo ministerstvo merať a zverejňovať a na základe toho zasahovať do toho, koľko škôl máme.

Súčasťou hodnotenia kvality by podľa neho nemali byť len výsledky vedy a výskumu či hodnotenie akreditačnej komisie, ale aj informácie o výške platov a miere nezamestnanosti absolventov. „OECD na meranie efektívnosti používa aj dobu návratnosti súkromných či verejných zdrojov, teda napríklad za akú dobu absolvent splatí štátu cez dane a odvody investíciu, ktorú štát vynaložil na jeho vzdelanie,“ povedal.

Peniaze by mali podľa neho sledovať kvalitu, teda lepšie školy by mali dostávať od štátu viac peňazí. Horším školám by mal hroziť zánik.

„Tiež chcem upozorniť, že súkromné školy štát na rozdiel od verejných nefinancuje dotáciami na študentov či dotáciami za výsledky vo vede a výskume. Z pohľadu štátu sú teda výrazne lacnejšie,“ dodal Goliaš.

Súkromné už rušil

Z verejných vysokých škôl minister zatiaľ nekritizoval žiadnu. Súkromnými vysokými školami sa zaoberá častejšie.

Minulý týždeň napríklad poslal kontrolu na súkromnú Akadémiu médií za to, že neposiela sociálne štipendiá študentom.

Hrozí jej aj strata akreditácie. „Považujeme za potrebné posúdiť jej spôsobilosť na uskutočňovanie bakalárskych študijných programov,“ napísalo o tejto škole ministerstvo.

Zásadné nedostatky mala podľa ministra aj Goetheho Uni v Bratislave. Nakoniec jej aj odobrali licenciu a škola koncom minulého roka zanikla.

Minister Draxler nepovolil ani vznik dvoch súkromných škôl –Technologického inštitútu A. Ruprechta v Šamoríne a Vysokej školy ekonómie a podnikania v Banskej Bystrici.

Sporí sa aj so súkromnou Paneurópskou vysokou školou v Bratislave, konkrétne s jej fakultou práva, ktorej pozastavili akreditáciu na magisterské štúdium. Škola však ministerstvo zažalovala a sudkyňa, ktorá na nej učí, vydala predbežné opatrenie, vďaka ktorému mohla škola aj ďalej prijímať študentov na druhý stupeň štúdia.