Pozorovali zvláštne správanie šimpanzov, možno ide o „posvätné rituály“

Vedci po prvý raz pozorovali šimpanzy pri naozaj zvláštnej aktivite. Zaznamenali, ako hádžu kamene do stromov a celkom zámerne z nich vytvárajú kopy. Bádatelia sa domnievajú, že činnosť sa nespája so získavaním potravy. Nemuselo by ísť ani o preukazovanie vlastného statusu pred samicou.

Je možné, že ide o prejav spirituálneho či rituálneho správania a kultúry, píše Hjalmar Kühl z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku a jeho kolegovia. Ich článok vyšiel tento pondelok v časopise Scientific Reports. Obrovský počet autorov, ktorý sa na ňom podieľal, zaberá 17 riadkov.

„O možnosti existencie spirituálnych abstraktných predstáv u zvierat debatujú biológovia a psychológovia už dlhšie. Sú známe zriedkavé pozorovania Jane Goodallovej, ktorá opisuje – ako to sama nazvala – ‚dažďový tanec‘ šimpanzov,“ povedal pre Denník N Martin Hromada, vedúci Katedry ekológie na Prešovskej univerzite v Prešove.

„Keď sa blížila silná búrka, dominantný samec sa zježil a pomaly sa knísal. Ako v spomalenom zábere alebo tranze. Správanie pôsobilo dojmom, akoby ľudoopy dávali najavo úžas či bázeň. Niektorí vedci si však myslia, že šlo iba o prejavy, ktoré súvisia s predvádzaním dominancie,“ dodal odborník. 

Jane Goodallová hovorí o „spiritualite“ šimpanzov. Zdroj – Youtube

Používajú nástroje

Šimpanzy sú naši najbližší príbuzní. Naše vývojové línie sa oddelili pred zhruba šiestimi miliónmi rokov, každá sa potom vydala vlastnou evolučnou cestou. Napriek tomu máme množstvo spoločných znakov.

Tak ako my, aj oni dokážu používať znakovú reč alebo nástroje. Prvé pozorovania, že šimpanzy narábajú s nástrojmi, spravila už v 60. rokoch minulého storočia slávna antropologička Jane Goodallová.

Dnes vieme, že využívajú rôzne paličky a konáriky, keď získavajú med alebo šmátrajú po termitoch. Orechy si otvárajú drevenými mlatmi.

Niekedy hádžu konármi alebo kameňmi, aby na seba upriamili pozornosť samice, dali najavo svoj sociálny status a nahovorili ju na sex.

Aj základy morálky

U šimpanzov pozorujeme emócie, základy morálky alebo teóriu mysle. Ide o schopnosť vnímať iných príslušníkov druhu ako jedince s vlastnými zámermi odlišnými od pozorovateľa.

Ich myseľ je vyvinutá natoľko, že rozumie aj komplikovaným procesom, ktoré sú spojené s varením. Šimpanzy chápu, že ak dáte nejaké jedlo do ohňa, uvarí sa. Majú tiež ohromujúcu schopnosť sebakontroly – dokážu sa ovládnuť a uprednostnia uvarené jedlo pred surovým, hoci si naň musia dlhšie počkať.

Kamenné mohyly

Inštitút Maxa Plancka spustil projekt výskumu šimpanzov v roku 2010. Prebieha vo viacerých afrických krajinách. Do prirodzeného prostredia živočíchov bádatelia namontovali kamery. Keď zachytili pohyb, zapli sa.

Autori zistili, že niektoré šimpanzy na západe Afriky buď hádzali kamene o stromy, alebo ich hádzali do dutého kmeňa. Vytvárali tak akési malé kamenné mohyly. Ide o vôbec prvý záznam používania nástrojov šimpanzov s iným cieľom, ako je získavanie potravy.

Dvorenie či značky ciest

Na uvedené správanie majú vedci niekoľko možných vysvetlení. Po prvé, mohlo by ísť o formu dvorenia. Dunivý hluk, ktorý vzniká nárazom kameňa o dutý strom, by mohol ozvláštniť či zdôrazniť samcovo dvorenie.

„Pri hádzaní kameňov do stromu boli šimpanzy zjavne vzrušené a zježené. Nešlo o rutinnú činnosť. Aktivita by mohla súvisieť s dominanciou a predvádzaním sa. Naznačuje to aj fakt, že ju pozorovali najmä u samcov. Ale istá súvislosť s dvorením zistená nebola,“ povedal Hromada.

Druhé vysvetlenie je viac symbolické. „Značenie ciest a území značkami, ako sú kopy kameňov, je dôležitý krok v ľudských dejinách,“ hovorí o neobvyklej činnosti šimpanzov pre Conversation spoluautorka štúdie Laura Kehoeová.

„Správanie nesie známky kultúrneho prenosu. Pozorovali ho len v niektorých populáciách šimpanzov, pri iných nie. Kultúra sa dnes považuje za vlastnú viacerým druhom, nielen človeku,“ vysvetlil slovenský odborník.

Posvätné stromy

Tretie vysvetlenie správania šimpanzov je asi najzaujímavejšie. „Možno sme našli prvé dôkazy toho, že šimpanzy vytvárajú niečo ako svätyne, ktoré by mohli označovať posvätné stromy. Aj ľudia, ktorí patria k pôvodným obyvateľom západnej Afriky, hromadia pri posvätných stromoch kamene. Podobné kamenné kopy vytvorené ľuďmi sa našli aj inde vo svete. Je až desivé, ako sa podobajú na to, čo sme našli my,“ povedala vedkyňa.

Správanie pozorovali vedci iba u šimpanzov v západnej Afrike. Venovali sa mu hlavne dospelé samce – vydávali pri tom divoké zvuky –, v menšej miere aj samice a mladšie jedince, uvádza sa v správe Inštitútu Maxa Plancka.

Hromada pre Denník N vysvetlil, že aktivita šimpanzov javí prvky rituálu. „Ritualizované predvádzanie samcov je známe vo všetkých populáciách šimpanzov. Čosi ako rituál, ale iného rázu, pozorovali aj pri slonoch, ktoré, zdá sa, trúchlia za svojimi mŕtvymi blízkymi, dlho ich nevedia opustiť a neskôr sa opakovane vracajú na miesto posledného odpočinku.“

„Predpokladá sa, že viaceré druhy zvierat do istej miery chápu smrť ako ukončenie existencie konkrétneho jedinca. Na druhej strane, aj nad tým, či neandertálci naozaj pochovávali svojich mŕtvych, sa medzi vedcami stále vedú debaty. Podľa všetkého nemajú šimpanzie mohyly takýto kontext spojitosti so smrťou,“ dodal.

Iba v zoo?

Autori štúdie si myslia, že ak je ich interpretácia správania šimpanzov správna, mohla by – z evolučného hľadiska – prispieť k osvetleniu vzniku podobných mohýl, ktoré poznáme z archeologických nálezísk predkov dnešných ľudí.

Kehoe upozorňuje, že šimpanzy môžu čoskoro čeliť vyhubeniu. Napríklad v Pobreží Slonoviny sa populácia týchto živočíchov za ostatných 17 rokov zmenšila o 90 percent. Ak sa nič nezmení a pytliactvo alebo ničenie prirodzeného prostredia šimpanzov bude naďalej pokračovať, o tridsať rokov môžu žiť už iba v zajatí.

Dostupné z: doi:10.1038/srep22219