Denník N

Pozrite si nové fotografie Titanu, vznikli pod vplyvom solárneho vetra

Titan očami sony Cassini. FOTO - nasa.gov
Titan očami sony Cassini. FOTO – nasa.gov

Astronómovia v Buenos Aires zistili, že Titan interaguje so solárnym vetrom podobne ako kométy alebo planéty Mars a Venuša, teda telesá bez magnetického poľa.

Misia Cassini-Huygens je projekt, na ktorom spolupracujú NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) aj talianska vesmírna agentúra ASI. Ovláda ju divízia Caltechu v Pasadene v Spojených štátoch.

Do vesmíru sondu vyniesli v októbri 1997 a na obežnú dráhu Saturna doletela začiatkom júla 2004. Odvtedy skúma Saturn, jeho prstence a priľahlé mesiace.

Jedinečná príležitosť

Titan je Saturnov najväčší mesiac s priemerom až 5150 km. Po deviatich rokoch v Saturnovom systéme sa sonde Cassini podarilo pozorovať Titan počas náporu solárneho vetra, ktorý dosiahol nadzvukovú rýchlosť.

Titan prechádzajúci cez Saturnove prstence. Odfotené sondou Cassini vo vzdialonosti 3.1 milióna kilometrov od Titanu. FOTO: nasa.gov
Titan prechádzajúci cez Saturnove prstence. Odfotené sondou Cassini vo vzdialenosti 3.1 milióna kilometrov od Titanu. FOTO: nasa.gov

Vďaka tomu vedci na čele s profesorom Bertuccim z Inštitútu astronómie a vesmírnej fyziky v Buenos Aires zistili, že Titan interaguje so solárnym vetrom podobne ako kométy alebo planéty Mars a Venuša, teda telesá bez magnetického poľa.

Výsledky publikovali vo vedeckom žurnále Geographical Research Letters.

Titan sa bežne nachádza v ochrannom magnetickom poli Saturna, strávi v ňom až 95 percent času. Preto sa vedci v decembri 2013 veľmi tešili z jedinečnej príležitosti pozorovať mesiac mimo tohto ochranného poľa.

„Pozorovali sme, že Titan interaguje so solárnym vetrom veľmi podobne ako Mars, keby sme ho presunuli do pozície Saturna. Čakali sme, že sa bude chovať inak, rozhodne nás to prekvapilo,“ dodáva Bertucci.

Titan je v porovnaní so Saturnom maličký. FOTO: nasa.gov 
Titan je v porovnaní so Saturnom maličký. FOTO: nasa.gov

Solárny vietor

Solárny vietor je prúd nabitých častíc pochádzajúci zo Slnka. Štúdium interakcií solárneho vetra s planétami pomáha vedcom porozumieť, ako Slnko ovplyvňuje ich atmosféru, či ide o zmenu chemickej štruktúry zloženia atmosféry alebo jej odviatie do vesmíru.

Cassini mala jednoducho šťastie. Keď sa nachádzala pri Titane, dorazil k Saturnu náraz solárneho vetra letiaceho nadzvukovou rýchlosťou, ktorý bol natoľko silný, že zmenil tar magnetického poľa okolo Saturna. Titan tak ostal nechránený a naplno vystavený vplyvu solárneho vetra. Vďaka tomu mohli vedci pozorovať aj šokovú vlnu, ktorá sa v atmosfére vytvorila po náraze solárneho vetra.

V prípade Venuše a Marsu, ktoré tiež nie sú chránené magnetickým poľom, interaguje solárny vietor priamo s ich atmosférou. Tak isto sa zachoval aj Titan. Vedcov to prekvapilo, pretože atmosféra tohto mesiaca má celkom iné chemické zloženie a je hustejšia ako atmosféra Marsu alebo Venuše.

Znamená to, že sa budú dať na štúdium interakcií solárneho vetra s rôznymi objektmi vo vesmíre bez ohľadu na ich polohu a zloženie použiť aj súčasne používané zariadenia a prístroje. Navyše sa ukázalo, že aj po takmer dekáde strávenej pri Saturne, jeho prstencoch a mesiacoch, dokáže sonda Cassini prekvapiť.

Štúdia je dostupná z doi: 10.1002/2014GL062106

Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie