Najmladšiu generáciu slovenských sympatizantov Ruska nadchol festival s Putinom

Ján Rohár mal minulý týždeň jeden zo svojich životných zážitkov. Na sociálnych sieťach sa pochválil, že sedel v olympijskom areáli v Soči, kde na pódiu „diskutoval“ Vladimir Putin. Rohár sa aj hlásil, že by Putinovi rád položil otázku, ale organizátori vyvolávali iných.

„Otázku sa mi, žiaľ, položiť nepodarilo, zdvihnutých rúk bolo príliš veľa. No napriek tomu som veľmi rád, že som tu mohol byť a na chvíľu sa dotknúť kúska svetovej politiky,“ napísal Rohár na Facebooku.

Dvadsaťosemročný Rohár sa označuje za novinára. Pomáha pripravovať napríklad mesačník odborového zväzu polície. Policajní odborári považujú výlet na Kremľom organizované podujatie za jeho súkromnú aktivitu.

Okrem toho je aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a asistentom poslanca za SNS Ivana Ševčíka.

Podujatie pri pobreží Čierneho mora, na ktoré spolu s ním letelo približne tridsať Slovákov, malo názov Svetový festival mládeže. Rusi na ňom hostili „delegácie“ zo 190 krajín sveta, približne dvadsaťtisíc mladých, ktorých Putin označil za priateľov Ruska.

„Vždy máme otvorené dvere pre vás a pre vaše šľachetné počiny,“ prihováral sa účastníkom podľa správ ruskej ambasády.

Popritom zvlášť nadbiehal účastníkom z krajín tretieho sveta, ktorých povzbudzoval v odpore proti USA a niekdajším koloniálnym mocnostiam. „Dnešný blahobyt západných krajín je založený na vykorisťovaní Afriky. Tento svetový ekonomický poriadok je nespravodlivý, my podporujeme jeho zmenu,“ rozprával ďalej Putin.

Študenti a pomocníci propagandy

Slovenskú skupinu tvorili menej známi študenti aj ľudia, ktorí majú blízko k proruským stranám, prípadne sami proaktívne šíria kremeľskú propagandu.

Do Soči leteli napríklad členovia motorkárskej skupiny Brat za brata, bývalí kandidáti hnutia Republika Tomáš Špaček a Alexandra Jašurková alebo Monika Sofiya Soročinová, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala za stranu Vlasť Štefana Harabina.

A do tejto skupiny patrí aj Rohár. Ako si v blogu všimol exposlanec Ján Benčík, spolupracovník policajných odborov miluje Sovietsky zväz, pravidelne chodil na Slavín vítať Kremľom sponzorovanú motorkársku skupinu Noční vlci a rád pózoval s čierno-oranžovou stuhou, ktorá sa okrem iného stala symbolom proruských separatistov.

Na cestu tejto skupiny do Ruska upozornila ako prvá stránka Hoaxy a podvody, za ktorou stojí David Púchovský – bývalý administrátor sociálnych sietí polície, dnes asistent poslanca PS Jaroslava Spišiaka.

„Účasť slovenskej delegácie na festivale považujeme za priamy dôkaz hybridného pôsobenia veľvyslanectva RF na Slovensku, bez ktorého angažovanosti by sa podobná cesta nerealizovala,“ napísal Púchovský.

„Pozrite, milujú nás“

Podujatie v Soči trvalo týždeň a formálne nadväzuje na stretnutia mládeže, ktoré počas studenej vojny organizovali prevažne krajiny socialistického tábora. Konali sa raz za päť až šesť rokov pod heslom „Za antiimperialistickú solidaritu, mier a priateľstvo“.

Jedno z najznámejších sa uskutočnilo v roku 1985 v Moskve. Podľa českého novinára a odborníka na Rusko Ondřeja Soukupa naň organizátori pozývali mladých ľudí s ľavicovým či antiamerickým zmýšľaním. „Motiváciou mnohých účastníkov mohlo byť aj to, že si užijú nejaké radovánky na sovietske útraty,“ rozpráva Soukup, ktorý pracuje Českom rozhlase.

„Približne deväť mesiacov po tomto festivale sa sovietskym ženám narodilo nápadne veľa detí s génmi z Afriky či Latinskej Ameriky,“ dodáva Soukup.

Jedným z hlavných cieľov týchto akcií bola propaganda. Medzinárodné festivaly mali demonštrovať, že Sovietsky zväz a jeho satelity sú obľúbené medzi mladými ľuďmi z celého sveta.

„Rovnaké posolstvo šíri kremeľská propaganda aj dnes: ‚Pozrite sa, vôbec nie sme izolovaní. Mnoho mladých nás miluje, len elity v ich krajinách im neumožňujú prejaviť sa‘,“ hovorí Soukup.

Týmto slovníkom rámcovali minulotýždňovú akciu v Soči aj niektoré slovenské kanály. Napríklad eReport bývalého pokladníka Smeru Fedora Flašíka napísal nadšený článok o tom, ako aj západný svet miluje Rusko – na rozdiel od rusofóbnej slovenskej opozície.

„A že svet nemá s Ruskom žiadny veľký problém, svedčí aj hojná účasť na Svetovom festivale mládeže, ktorý sa koná od 29. februára do 7. marca v Soči na pobreží Čierneho mora,“ písal eReport.

Nadšení účastníci

Aj viacerí slovenskí účastníci zdieľali nadšené príspevky o festivale. „Ľudia z celého sveta sa spojili a spoločne v duchu jednoty a priateľstva vytvorili dlhý pochod, na ktorom sa odreprezentovali jednotlivé štáty,“ napísal na sociálne siete napríklad bývalý kandidát Republiky Špaček, ktorý vlani popieral aj ruský masaker v Buči.

Monika Sofiya Soročinová zase pre svojich fanúšikov zverejnila krátke video, ako v hľadisku počúva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

„Vystúpenie pána ministra Lavrova bolo ako vždy excelentné, je to proste diplomat svetového formátu, akých je naozaj málo,“ písala bývalá kandidátka Harabinovej Vlasti.

V šírení videí z festivalu bola veľmi aktívna aj motorkárska skupina Brat za brata, ktorá na to využívala najmä čínsku sieť TikTok.

Zážitky „novinára“

Dvadsaťosemročný Rohár, ktorý bol jedným z účastníkov, Denníku N potvrdil, že náklady na pobyt a cestu platila ruská strana. „Bolo to organizátormi aj dopredu takto komunikované. Pri festivaloch tohto typu je to bežná prax,“ dodáva.

Prečo bol oslovený práve on?

Rohár sa na festivale mládeže zúčastnil už v roku 2017, keď ho takisto organizovali Rusi. Teraz dostal pozvánku opäť ako člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). „Túto ponuku som preposlal aj ďalším kolegom a napokon sme cestovali piati mladí členovia SZPB,“ hovorí.

Za hlavný prínos považuje to, že účastníci sa mohli predovšetkým socializovať medzi sebou, či už v rámci pobytu v olympijskom areáli, ponúkaných výletov, napríklad do neďalekej Krasnej Poľany, alebo návštev múzeí, napríklad múzea Sovietskeho zväzu.

„Nadväzoval som neformálne kontakty s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi z celého sveta, napríklad s Arménmi, Palestínčanmi; urobil som si fotku s bývalou rakúskou ministerkou zahraničných vecí Karin Kneisslovou, ktorá žije v Rusku. No a vrcholom bola možnosť vidieť naživo Putina a Lavrova,“ hovorí Rohár.

Diskusie s mladými z Donbasu

Svoj pobyt v Soči Rohár definuje ako pobyt novinára. O ceste už napísal článok pre časopis Bojovník protifašistického zväzu, ďalšie výstupy chce ponúknuť svojej kolegyni, poslaneckej asistentke SNS Mimi Šrámovej, ktorá je známa servilnými rozhovormi s politikmi koalície. A rovnako by ich rád ponúkol napríklad aj verejnoprávnej agentúre TASR.

„Bol som tam jediný novinár zo Slovenska, tak je pochopiteľné, že som takú príležitosť využil. Ak by som mal možnosť dať Putinovi otázku, tak by som sa ho pýtal, ako by chcel možno z pohľadu Slovenska prispieť k mierovému riešeniu konfliktu s Ukrajinou,“ hovorí.

Pohľad na známych účastníkov pritom ukazuje, že Rusi pozývali hlavne tých, ktorí majú pre Putinov režim pochopenie.

Denník N sa Rohára spýtal, koho považuje za hlavného vinníka vojny proti Ukrajine. Odpovedal, že svoj diel má každý – Rusko, Ukrajina aj Západ.

Seriózne slovenské médiá za jednoznačného agresora označujú Putina.

A napríklad Rusmi okupované územia východnej Ukrajiny označil za „sporné územia Ruska“. Aj debaty s rovesníkmi z týchto regiónov označil vo svojom článku za podnetné.

„Na festivale bola prítomná mládež aj zo sporných území Ruska. Rozhovory s mladými z Donbasu boli veľmi zaujímavé, lebo prinášali iný pohľad na súčasný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodal Rohár.

Hamran o policajných odboroch

Rohárovým aktivitám sa venovalo už bývalé vedenie Policajného zboru okolo Štefana Hamrana. Prekážalo im, že vďaka spolupráci s policajnými odborármi mal voľný vstup do budovy prezídia, ktorý mu dali odňať.

Odborový zväz polície vedie od roku 2019 bývalý vyšetrovateľ z Popradu, plukovník vo výslužbe Pavol Paračka. Rohárovu cestu komentoval len stručne: svoje úlohy pri vydávaní odborárskeho časopisu si riadne plní, inak ich jeho verejné výstupy nezaujímajú.

„Ja neskúmam ako nejaký kádrovčík komunistickej strany jeho politické zameranie,“ odpovedal Paračka.

Bývalého policajného prezidenta Hamrana takýto postoj neprekvapuje. Vedenie politických odborov je podľa neho z hľadiska geopolitiky dlhodobo skôr na „tej východnej strane“. Aj z toho dôvodu niektorí bývalí vysokí funkcionári polície z odborov radšej vystúpili.

„Je to vplyvná organizácia, ktorá má tisíce členov. Budúcich policajtov si podchytávajú už na stredných policajných školách a potom ich patrične masírujú,“ hovorí Hamran, ktorý bude v európskych voľbách kandidovať za Demokratov.

Podľa Hamrana sú medzi policajtmi bežné nielen sympatie k Rusku, ale napríklad aj kritický postoj k vyšetrovaniu korupčných káuz z éry Smeru. Určité zásluhy na tom vraj môže mať práve pôsobenie policajných odborov.

„Vo svojich článkoch atakovali nielen moje vedenie Policajného zboru, ale aj vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu,“ dodal Hamran.