Ruskí vojaci na hraniciach Slovenska a milióny utečencov. Čo by sa stalo, ak by Ukrajina prehrala

Pápež František minulý týždeň povedal, že Ukrajina by mala nabrať odvahu „vyvesiť bielu zástavu a vyjednávať“. Bývalý americký prezident Donald Trump zase údajne tvrdí, že vojna na Ukrajine sa skončí, ak Ukrajina od USA „nedostane ani cent“.

Slová o tom, že ak Ukrajina prestane bojovať, respektíve bez pomoci nebude môcť čeliť agresorovi, „nastane mier“, sa objavujú čoraz častejšie. Ako by však taký mier vyzeral?

Ruské ciele sa nemenia. Moskva oficiálne požaduje, aby bola Ukrajina bezbranná (demilitarizovaná) krajina s proruským vedením. Aj ruský prezident Vladimir Putin naznačuje, že Ukrajina ako samostatný štát nemá budúcnosť.

Keďže sú Ukrajinci momentálne v defenzíve, majú nevýhodu v počte munície aj mužov, o teoretickej možnosti ruského víťazstva debatujú aj niektoré európske štáty. Víťazstvo Ruska by malo veľký vplyv na Ukrajinu, Európu, ale aj celý svetový poriadok. Hoci ide o hypotetický scenár, k tejto téme vyšlo posledné týždne niekoľko analytických článkov.

Ruskí vojaci na slovenských hraniciach

Americký think-tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW) napísal v decembri analýzu, podľa ktorej by kolaps západnej pomoci skôr či neskôr viedol k tomu, že Ukrajina by nebola schopná zadržať ruskú armádu a Rusi by ju mohli obsadiť celú. Je to jeden z najhorších možných scenárov.

Rusko by podľa inštitútu po okupácii Ukrajiny mohlo vytvoriť nové vojenské základne na hraniciach s Poľskom, so Slovenskom, s Maďarskom a Rumunskom. Putinov režim už teraz rozširuje svoju armádu a podľa ISW by mohli na súčasných hraniciach Ukrajiny a štátov NATO rozmiestniť tri plné kombinované armády.

Možné rozmiestnenie ruských jednotiek v prípade hypotetického plného ruského víťazstva nad Ukrajinou. Zdroj – ISW

„Rýchlym mechanizovaným útokom proti jednému alebo niekoľkým štátom NATO by dokázali Rusi hroziť s najmenej ôsmimi divíziami,“ píše ISW. To by mohlo znamenať zapojenie asi 100- až 200-tisíc vojakov, teda v tom maximálnom čísle ako počet vojakov, ktoré Rusko malo rozmiestnené na hraniciach s Ukrajinou pred 24. februárom 2022.

„NATO by nebolo schopné brániť sa takémuto útoku so silami, ktoré sú v súčasnosti v Európe,“ píše ISW.

Americký think-tank tiež vykreslil, ako by to vyzeralo, ak by sa Rusko týchto vojakov snažilo chrániť svojou protivzdušnou obranou systémami S-300 či S-400, ak by ich rozmiestnilo na hraniciach. Ich mapa ukazuje, že dosah tejto protivzdušnej obrany by siahal až na stredné Slovensko.

Možné rozmiestnenie ruskej protivzdušnej obrany v prípade plného víťazstva nad Ukrajinou. Zdroj – ISW

Tri kroky

Neznamená to, že by Rusko malo silu ísť od konfliktu s NATO hneď po víťazstve na Ukrajine. Rusom by chvíľu trvalo, kým by na to nazbierali kapacity, odhady sa líšia od jedného po niekoľko rokov od konca vojny na Ukrajine.

Ukrajinský politológ Stanislav Želichovskyj je presvedčený, že Rusko by sa v prípade víťazstva na Ukrajine nezastavilo. To sú slová, ktorá posledné dni počuť z úst mnohých západných lídrov vrátane amerického prezidenta Joea Bidena.

Politológ Želichovskyj si však nemyslí, že by Rusko okamžite zaútočilo na krajiny NATO.

Prvým krokom by podľa neho bolo „stabilizovať situáciu na Ukrajine“ a nastoliť v nej „poriadok“. Expert predpokladá, že Ukrajinci by sa búrili a Putin by musel potláčať ich rebéliu.

Predpokladá, že ruský prezident by mohol nastoliť „bieloruský scenár“, teda v Kyjive by dosadil svoju bábkovú vládu. Aj v takom prípade by však na hraniciach Slovenska mohli pohybovať ruskí vojaci, keďže obdobne môžu Rusi takmer bez obmedzení využívať územie Bieloruska.

V druhom kroku by podľa Želichovského obrátil pozornosť na bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, ktoré nie sú členom Európskej únie ani NATO. „Je možné, že by sa pokúsil o vytvorenie nového Sovietskeho zväzu, akéhosi eurázijského zväzu,“ konštatuje politológ. „Zástupcovia Azerbajdžanu či Kazachstanu to síce nehovoria nahlas, ale zo súkromných rozhovorov vieme, že si veľmi želajú ukrajinské víťazstvo, pretože by ochránilo ich štátnosť,“ pokračuje.

Tretím krokom by boli operácie v krajinách, ktoré v minulosti patrili do sovietskej sféry vplyvu, avšak v súčasnosti patria do EÚ a NATO. Prvé na rade by boli pobaltské štáty, ale aj krajiny V4 a Rumunsko či Bulharsko.

O tom, že Rusko buduje armádu nielen pre vojnu na Ukrajine, ale aj na možný konflikt s NATO, počuť najmä z pobaltských krajín. Tie sa na to pripravujú, mimo iného budujú na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom masívnu sieť opevnení. Napríklad Estónsko stavia 600 bunkrov, čo je hypoteticky jeden bunker každých 500 metrov hranice.

Práve Pobaltie sa spomína ako možný prvý terč Ruska zo štátov NATO.

Viac peňazí na obranu

Pád Ukrajiny by pre krajiny NATO bol zrejme oveľa „drahší“ ako pomoc, ktorú jej posiela. Krajiny by v prípade ruského víťazstva na Ukrajine museli viac investovať do svojej obrany. O koľko viac? To sa nedá vyčísliť, ale napríklad počas studenej vojny, keď hrozil konflikt so Sovietskym zväzom, západoeurópske štáty dávali do armády ročne často viac ako tri percentá HDP na obyvateľa.

Túto cifru z členov NATO prekračuje momentálne iba USA, Grécko a Poľsko, ktoré už od anexie Krymu buduje mohutnú pozemnú armádu, aby odstrašilo Rusko od útoku na svoje územie. „Už nikdy nechceme byť ruskou kolóniou,“ povedal nedávno poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.

Ostatné krajiny by museli výrazne zvýšiť svoj obranný rozpočet, čo by bolo drahšie ako posielať pomoc pre Ukrajinu.

Navyše Rusko by v prípade obsadenia Ukrajiny mohlo využiť aj časť jej vojenského vybavenia či vojakov na hrozbu voči Západu. To sa deje na okupovaných územiach, kde podľa Ukrajincov 55- až 60-tisíc (údaj z leta 2023) obyvateľov okupovaných častí Ukrajiny naverbovali do armády od začiatku celoplošnej invázie.

Nová vlna utečencov

Na Európu by však ruské víťazstvo na Ukrajine malo dôsledok aj v podobe novej vlny ukrajinských utečencov. Z kedysi vyše 40-miliónového národa žije v Európe podľa UNHCR 6 miliónov Ukrajincov, ktorí majú status vojnových utečencov. Na Slovensku ich je registrovaných vyše 137-tisíc.

Podľa odhadov nemeckých bezpečnostných zložiek by v prípade víťazstva Ruska ušlo z Ukrajiny ďalších 10 miliónov ľudí. Niektorí odborníci to považujú za podhodnotené číslo.

„Ak by Ukrajina prehrala vojnu, do EÚ by mohlo prísť oveľa viac ako desať miliónov utečencov. Už teraz je to najväčší pohyb utečencov v Európe od 40. rokov minulého storočia,“ povedal pre Welt nedávno expert na migráciu Gerald Knaus.

Kým v prípade utečencov zo Sýrie Európa napokon vyrokovala, aby Turecko zatvorilo svoje hranice, v prípade Ukrajiny by zrejme Európa hranice pre ľudí utekajúcich pre vojnu neuzavrela.

V tomto smere sa objavil názor amerického vojnového veterána, novinára a spisovateľa Adriana Bonenbergera, ktorý má za manželku ukrajinskú novinárku. Naznačuje, že by dávalo zmysel, aby krajiny, ktoré nechcú posielať pomoc pre Ukrajinu, prijali viac ukrajinských utečencov ako tie, čo pomáhali viac. „Maďarsko so Slovenskom by malo prijať najviac utečencov,“ napísal pre The Hill.

Globálny vplyv

Ruské víťazstvo by však ovplyvnilo situáciu aj mimo európskeho kontinentu. Pre Američanov by to znamenalo, že by museli oveľa viac investovať do bezpečnosti v Európe.

"Spojené štáty by museli poslať do Európy veľký počet ‚neviditeľných‘ lietadiel," napísal napríklad ISW.

Pád Ukrajiny by mohol posilniť aj ďalšie štáty vo svete s podobnými ambíciami na prekresľovanie hraníc ako Rusko, napríklad Čínu, ktorá by mohla zaútočiť na Taiwan.

"Ukrajina sa teraz stala bojiskom pre Ameriku a jej vlastnú budúcnosť - či už to vidíme, alebo nie - pre naše vlastné obranné postavenie a pripravenosť, pre našu povesť a naše líderstvo," povedala koncom roka pre Politico popredná americká expertka na Rusko Fionna Hill.

Mohlo by to tiež znamenať, že niektoré krajiny by sa mohli snažiť získať jadrové zbrane. Ukrajina ich mala, no vzdala sa ich výmenou za garancie svojich hraníc, ktoré najväčšie štáty sveta ako USA, Británia napokon po ruskom útoku nedokázali zaručiť.

Jadrové zbrane by v pohľade týchto štátov mohli znamenať väčšiu garanciu bezpečnosti ako spojenectvo s niektorou západnou veľmocou. "Ruské víťazstvo na Ukrajine by zničilo moderný systém jadrovej bezpečnosti," napísal analytik britského think tanku RUSI Oleksandr Danyljuk.

Ako navyše pripomína Financial Times, ovládnutím Ukrajiny by Rusko kontrolovalo štvrtinu svetového exportu obilia. Mohlo by to využívať ako geopolitickú zbraň, podobne ako sa to snažilo a snaží robiť s ropou a so zemným plynom.

Dopad pre Ukrajincov

Pochopiteľne, najhoršia situácia by v prípade ruského víťazstva vo vojne nastala pre Ukrajinu a Ukrajincov. Reálne by prišla o nemalú časť územia: okrem Krymu prinajmenej o štyri regióny, ktoré Ruská federácia anektovala na jeseň 2022, vrátane dnes neokupovaných častí a miest ako Zaporižžia či Cherson. Pravdepodobne by sa však reálne ruské hranice posunuli ešte ďalej.

To, ako sa bude Ukrajincom žiť pod ruskou nadvládou, sa dá šípiť z toho, aká je situácia v okupovaných oblastiach teraz. Ako napísala ukrajinská novinárka Elina Beketová, po anexii Krymu Rusi prišli s obdobím medových týždňov, keď si chceli miestne obyvateľstvo získať. Po čase však nastali represie voči miestnemu obyvateľstvu.

Podobné to bolo aj na Donbase či neskôr v okupovanej časti Chersonskej či Zaporižskej oblasti, len to išlo rýchlejšie, dodáva. V oslobodených oblastiach množstvo správ hovorilo o zabíjaní, mučení či zmiznutí tých obyvateľov, ktorí nesúhlasili s ruskou okupáciou.

Minulý týždeň spravodajkyňa pre mučenie z Úradu Vysokého komisára pre ľudské práva OSN Alice Jill Edwardsová médiám povedala, že mučenie na okupovaných územiach nie je náhodný jav, ale k nemu dochádza "organizovane a systematicky". Ukrajinskí prokurátori podľa nej majú otvorených 103-tisíc prípadov vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti na okupovaných územiach, ktoré sa z 90 percent týkajú mučenia.

Rusi ešte pred vojnou mali zoznamy ukrajinských predstaviteľov, ktorých treba odstrániť. Tie by zrejme oprášili. Viacerí očakávajú, že mnohí Ukrajinci by pokračovali v boji formou povstaleckého hnutia a partizánskych útokov, čo by mohlo viesť k ešte tvrdším ruským represiám.

Ďalšou kapitolou sú únosy ukrajinských detí na územie Ruska. Z týchto detí sa Rusi snažia urobiť ruských občanov. Ukrajinci identifikovali takmer 20-tisíc takýchto detí, je však pravdepodobné, že ich bude násobne viac. Rusko trpí demografickou krízou a počet jeho obyvateľov klesá, čo tiež môže byť dôvodom takéhoto vysídľovania. Násilné premiestňovanie detí je však vojnovým zločinom, čo je dôvod, prečo zaň Medzinárodný trestný súd obvinil Vladimira Putina aj ruskú detskú ombudsmanku Mariu Lvovú-Belovú.

Tie ukrajinské deti, ktoré zostali žiť na okupovaných územiach, sa Rusi snažia indoktrinovať v škole.

"Politická indoktrinácia a militarizácia mládeže sú už teraz kľúčovými charakteristikami života pod ruskou okupáciou. Politické transparenty a plagáty propagujúce ruské vlastenectvo sú v okupovaných regiónoch všadeprítomné. Nové učebnice pre deti vylučujú ukrajinskú históriu a hlásajú nenávisť voči ukrajinskému vedeniu," napísal analytik Adrian Karatnycky pre Foreign Policy s tým, že ukrajinský jazyk sa odstraňuje z vyučovacieho systému a miestna kultúra postupne mizne a nahrádza ju mainstreamová ruská kultúra.

"Základné pravdy tejto vojny sa nezmenili: Rusko má stále jednoznačný zámer vymazať Ukrajinu ako pojem, národ a štát," napísal Inštitút pre štúdium vojny.