Denník N

Celý život mali pred sebou: Tri príbehy mladých ľudí, ktorým sa v okamihu prevrátil celý svet naruby

Laura
Laura

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Laura

Má 21 a čoskoro mala s priateľom letieť do Thajska. Letenky dávno kúpené. Obaja si na ne zarobili a výletu sa nevedeli dočkať. 16. decembra 2023 o pol piatej poobede sa všetko rozplynulo. Nekontrolovateľne do ich auta vrazilo protiidúce. Prežila iba Laura…

Vianoce prežila v umelom spánku, prebudenie bolo opatrné. Ľavá časť tváre si to odniesla najviac. Zlomený očný oblúk, lícna kosť, sánka, kostičky pri spánku, Laura oslepla na ľavé oko. Plus poranenie mozgu, prerušené nervy a motorika na ľavej strane znefunkčnená.

„Bola ako bábika, nič nedokázala, ale žila, to bolo hlavné,“ hovorí mama Gabika, ktorej sa život rovnako obrátil naruby. Zo dňa na deň musela odísť z práce a v ťažkom psychickom strese hľadať pre Lauru možnosti ako jej čo najviac pomôcť.

Rovno z nemocnice previezli Lauru do Adeli Medical Centra v Piešťanoch – na podobné stavy sa tu špecializujú už 20 rokov a na služby skúsených fyzioterapeutov sa spoliehajú ľudia z celého sveta. V Adeli už rehabilitovalo vyše 20 000 pacientov zo 67 krajín.

Laura napreduje míľovými krokmi.

„Až tu sa konečne dobre vyspím, to je veľká výhra,“ hovorí a dodáva, že hoci jej terapie dávajú zabrať, teší na každú ďalšiu.  Pochvala od terapeutov ju dokáže extrémne nabudiť.

Cieľ je jasný – čo najskôr chodiť znova po vlastných.  Po týždni už s obmedzenou stabilitou prešla pár krokov, vozík je ale stále na dlhšie trasy potrebný, „akýkoľvek pád by ju mohol vrátiť späť. Tvár má zvnútra pozošívanú, ešte je všetko stále čerstvé.“

Nie je to však ani zďaleka Laura spred nehody. Mentálne je na úrovni približne dvanásťročného dievčatka, stratila logické myslenie, nechápe mnoho aj základných úkonov, odišla z nej  empatia, ktorou pred nehodou doslova prekypovala. „Je veľmi ľahko ovplyvniteľná druhými, čaká nás ešte dlhá cesta, ale veríme, že sa na ňu dostaneme“, dodáva mama.

Rehabilitácie sú náročné nielen fyzicky, ale aj finančne – pri cvičení sú často potrební až traja profi fyzioterapeuti a využívajú sa aj mnohé inovatívne postupy ako je prístoroj Icaros, ktorý na fyzickú stimuláciu pacientov využíva virtuálnu realitu.

Pacienti ako Laura sú často odkázaní na zbierky, predovšetkým na 2% z daní, vďaka ktorým môžu podobné terapie absolvovať.

Lauriným cieľom je, aby bola znova samostaná a mohla sa aj čo najskôr vrátiť do práce. Vie, že dostala druhú šancu na život a nemieni sa jej vzdať.

Geri

Geri

Keď prišiel Šaňo domov, syn tam ešte nebol. Veď jasné, o pár týždňov bude mať osemnásť, už ho nemusí strážiť ako oko v hlave. Keď ale ani o 2 hodiny nebral mobil, otec spozornel. Predtucha bola zlá, Geri totiž dvíhal mobil vždy. S otcom mali jasnú dohodu – musí len vedieť kde je a či je v poriadku. Šaňo  ostal na výchovu svojich troch detí sám po tom, čo sa mama detí rozhodla odísť.

Lenže vtedy, 14. januára 2024, Geriho mobil zvonil a zvonil.  „Vedel som, že je na bicykli, jazdil rád a často v lese. Navigácia ma tam nasmerovala,“ konštatuje Šaňo, ktorý na ten pohľad nikdy nezabudne. Našiel tam nehybne ležať svoje najmladšie dieťa.  Narazil do stromu. „Bola zima, tma, necítil som mu tep…“ Záchranári doviezli do nemocnice mladého muža s telesnou teplotou 26 stupňov, operácia sa musela odložiť o pár hodín neskôr. Geriho uviedli do umelého spánku a snažili sa o zahriatie jeho organizmu. Po polnoci, keď napokon lekár vyšiel z operačky, zdrvenému otcovi len oznámil: „Nič nie je vyhraté, jeho život je vo veľkom ohrození.“

Až na ďalší deň prišli konkrétnejšie správy. Zdrvujúce. Chlapec je ochrnutý od pliec nadol – zlomený tretí a štvrtý krčný stavec, piaty sa roztrieštil a, bohužiaľ, úlomok sa zapichol do miechy. Zavedená tracheostómia, musí byť napojený na pľúcnu ventiláciu.

Vždy veselý chalan, ktorý nedokázal obsedieť na jednom mieste, bol akčný, študoval v treťom ročníku na strednej lesníckej škole, veľmi ho bavili bicykle, zbožňoval svojho nemeckého ovčiaka Bleska, často s ním chodil von. Aký bol Geri celkovo? Otec si utrie oči a trasúcim hlasom bez rozmýšľania povie: „Anjel na zemi. Slušný s dobrým srdcom, dúfam, že to mu aj ostane.“

Rovno z nemocnice prišli do Adeli Medical Center s nádejou, že tu sa podarí Geriho telo „rozhýbať“ a dodať svalom potrebné stimuly.  Sú šťastní, že mohli ísť niekam, kde tracheo nie je prekážkou.  Geri leží na posteli, otec ho práve kŕmi polievkou, ale syn by sa už radšej pustil do vypráženného syra s hranolkami a s kečupom.  Geri rozpráva šepotom, treba detailne čítať z pier, ale z nich je jasné, že otec je mu dobrým parťákom.

Všetko je ešte čerstvé, Geri s pokorou prijíma svoj nový, takmer nehybný stav, v očiach však badať, že ide robiť všetko preto, aby sa posúval vpred. Preto prišiel do Adeli.

Šaňo, pôvodne šofér kamiónu, sa preorientováva na zdravotníka. Popritom nasáva informácie: odsávanie, čistenie kanyly, hygiena – útly statočný chlap má plnú hlavu pocitov, obáv, ale snaží sa myslieť pozitívne. „Musíme urobiť čo najviac hneď v začiatkoch. Vrátime sa sem určite, veď už na konci prvého pobytu, si Geri jemne cíti ruku, mykal s ňou a to sú pre nás najsilnejšie správy.“

Bibiana

Bibiana

Všetko išlo ako po masle. Bibka sa tešila z čerstvého vodičáku, nevedela sa dočkať plnoletosti, aby mohla konečne sama začať jazdiť.

Narodeninová oslava bola už naplánovaná – na sobotu 14. januára. Ale deň predtým sa všetko zmenilo. Bibu cestou zo školy domov, blízko ich paneláku, zrazilo cúvajúce smetiarske auto. Snežilo, fúkalo, na východe úradovala kalamita. Následky pre Bibku fatálne…

Tretiačka na obchodnej akadémii začala bojovať o holý život. Vyše pol roka v bdelej kóme, zavedené tracheo,  výživa len cez peg – ležiace nemé dievčatko.

„A začal sa nám písať nový život. Iný. Lepší určite nie,“ povie mama Marcela, ktorá prakticky zo dňa na deň odišla z práce a prešla na „povolanie“ opatrovateľka vlastnej dcéry. Údel milujúceho rodiča…

Mama s dcérou sú non stop spolu už dlhých sedem rokov. Bibka oslávila 25, všetci sa tešia z jej pokrokov. Malých, ale pre rodinu veľkých. Nie, Bibianka nie je samostatnou dospelou mladou ženou, je odkázaná na stopercentnú starostlivosť. Ale dokáže sedieť, vníma akúkoľvek debatu, zlepšilo sa aj rozprávanie.

Rodičia museli prijať krutý fakt, že Bibka svojich rovesníkov už nedobehne, že najväčším cieľom a poslaním je dopriať svojej dcére čo najkvalitnejší a najkrajší život s hendikepom. „Nesmieme však prestať s rehabilitáciami, preto sme opäť v Adeli. Je veľmi spastická, terapie zaberajú a Bibka sa dokáže uvoľniť.

Okrem toho, tu sa cíti ako v siedmom nebi. Je totiž extrémne spoločenská, každý večer posedíme v kaviarni, zbožňuje sledovať ruch okolo seba, na každého, kto sa s ňou dá do reči sa usmieva, jednoducho, teší sa. Keď sme doma spomenuli, že pôjdeme do Adeli, nevedela sa už výletu dočkať. Aj keď je z cvičení unavená a nechce napríklad poriadne jesť, stačí, že jej pohrozíme ukončením pobytu a hneď prehĺta sústo za sústom.“

Bibianka vyskúšala viacero rehabilitačných zariadení, Adeli však definitívne vyhralo. Pre intenzitu terapií, pre ľudský prístup a skvelú atmosféru, pre nabudenie psychiky, ktorá dodáva energiu na neustále cvičenia. „Rodina vždy po návrate z Adeli domov skonštatuje, že Bibka je oveľa živšia, že pokroky sú viditeľné,“ dodáva mama Marcela a Bibka sa naširoka usmieva a pritakáva.

Bibka potrebuje podporu na ďalšie pobyty, aby napredovala, aby nestagnovala. Paradoxne, hoci vinník nehody dostal podmienku, pretože rodičia netrvali na väzbe, brali ohľad aj na fakt, že šofér auta mal tri deti, tak sa dodnes nedočkali ani slov ľútosti a ospravedlnenia a, samozrejme, ani odškodného. Súd sa stále odročuje a presúva – už siedmy rok.

Vaše 2 % z daní dokážu urobiť ROZDIEL na ceste za „normálnejším“ životom pre bojovníkov s ťažkými ochoreniami mozgu či miechy.

V tomto boji je dôležitá každá pomoc, každá kvapka v mori. Niekedy stačí maličkosť, ktorá zmení život neuveriteľným spôsobom. Takou malou veľkou maličkosťou sú aj 2% z daní.

Nadácia ADELI pomáha pacientom s ťažkými neurologickými diagnózami ako sú: mozgová obrna, cievna mozgová príhoda, epilepsia, či zápal mozgových blán.

Vďaka finančným prostriedkom, ktoré nadácia získava, môžu títo pacienti absolvovať intenzívne rehabilitácie v Piešťanoch zamerané na dlhodobé zlepšovanie ich zdravotného stavu. Mnohých pacientov dokázala náročná rehabilitácia doslova postaviť na nohy.

Ak cítite volanie pomôcť aj vy, kliknite na www.nadaciaadeli.sk/chcem-pomoct.

IČO Nadácie ADELI je 42 400 970. Ďakujeme!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie