Denník N

Akoby mi stŕplo celé telo. Atlétka Gajanová o panických atakoch a o tom, čo jej pomohlo

Atlétka Gabriela Gajanová v cieli rozbehu žien na 800 m na MS v atletike v Budapešti 2023. Foto - TASR/AP
Atlétka Gabriela Gajanová v cieli rozbehu žien na 800 m na MS v atletike v Budapešti 2023. Foto – TASR/AP

Prvý atak bol zlý, no jeden prišiel aj v zahraničí a bolo to dosť strašidelné, opisuje.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Osemstovkárka Gabriela Gajanová na augustových MS v atletike nepostúpila do semifinále, hoci zabehla tretí najlepší čas v živote.

A keď sa jej po pretekoch novinár spýtal na sebavedomie, rozhodla sa prvýkrát otvorene hovoriť o panických atakoch a o tom, čo po covide prežívala.

Keď cítila, že atak prichádza, potrebovala mať okolo seba ľudí, ktorí ju podržia.

„Boli momenty, keď som sa chystala na preteky a na pozadí som zažívala veci, ktoré ľudia zvonka nevidia,” hovorí v rozhovore.

Dočítate sa:

  • čo bolo na atakoch najhoršie;
  • ako jej ovplyvnili život;
  • či zvažovala koniec kariéry;
  • čo jej pomohlo;
  • čo jej poradila psychologička.

Kedy ste dostali prvý panický atak?

V marci 2021 v aute počas šoférovania. Bolo to zvláštne, pretože som vôbec nevedela, o čo ide. Zastavila som na parkovisku a naozaj som verila, že mi niečo je, že sa so mnou niečo stane.

Blízko však stáli policajti, ktorí mi pomohli. Nakoniec som išla do nemocnice, kde mi spravili zopár vyšetrení a poslali ma domov.

Prečo?

Vraj mi nič nie je.

A lekári nespomenuli, že ste mohli mať atak?

Nie.

Ani nikto vo vašom okolí? 

Nie, nikto. Cítila som podporu, no zároveň nikto nevedel, o čo ide. Aj s priateľom sme sa o tom dosť rozprávali, keďže nevedel, ako má reagovať na tieto situácie.

Takže ste sa vrátili z nemocnice a stále ste netušili, čo sa stalo. Prišiel aj ďalší atak?

Ešte v ten večer a znova v aute. Ako vravíte, nevedela som, čo sa deje, a zrejme k tomu prispeli dve veci.

Prvou bola asi skutočnosť, že som už bola z celej situácie dosť preľaknutá, a druhá, že som si to možno spojila s autom. Opäť som teda išla do nemocnice, kde ma vyšetrili, nič nenašli a poslali domov.

Postupne však ataky začali odznievať, keď som si uvedomila, že to nie je také nebezpečné, ako sa zdá. Každopádne, veľmi som potrebovala mať okolo seba ľudí, ktorí ma v tom momente podržia.

Čo konkrétne vám pomohlo, keď ste cítili, že atak prichádza?

Pomohlo mi niekoľko vecí. Napríklad keď som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Atletika

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Radíme športovcom

Rozhovory

Vzťahy

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie