Denník N

Čo sľubujú strany urobiť vo sfére životného prostredia po voľbách 2016

Zo strán, ktoré odpovedali na dotazníky environmentalistov a majú šancu dostať sa do parlamentu, najlepšie obstáli SMK-MPK, OĽaNO-NOVA, SaS a Sieť.

Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV,
aktivista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu,
nezávislý poslanec NR SR

Na ja roku 1992 som mal možnosť navštíviť v rámci študijného pobytu Austráliu. Okrem iného som sa tam dozvedel, že environmentálne mimovládky systematicky monitorujú činnosť politikov a pred každými voľbami zverejnia výsledky tejto svojej záslužnej aktivity. Keďže počet ich členov a sympatizantov je vysoký, sú pod vplyvom takýchto fundovaných informácií títo ich členovia a členky schopní/é reálne ovplyvniť výsledky voľby (a vraj sa to párkrát aj skutočne stalo).

Odvtedy pred každými parlamentnými voľbami robia aj slovenské mimovládky environmentálne zameraný anketový prieskum v prostredí kandidujúcich:

V roku 1992 to bol Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, pred niekoľkými ďalšími voľbami Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR a v uplynulom desaťročí ďalšie, o. i.: Greenpeace, Centrum pre podporu trvalo udržateľných alternatív CEPTA a Centrum environmentálnych aktivít CEA. Postupne tomu začínajú „prichádzať na chuť“ aj niektoré mienkotvorné médiá a uverejňujú prehľadné informácie o predstavách, zámeroch a sľuboch jednotlivých strán v tej-ktorej oblasti. Len životné prostredie medzi ich prioritami dosiaľ nefiguruje. Možno preto, lebo to nie je ani takzvaná chlebová, ani hodnotová téma (hoci v skutočnosti do značnej miery patrí do oboch týchto kategórií).

Spomeniem len pár argumentov na podporu tvrdenia, že ide o témy aspoň také dôležité, ako tie, ktoré zvyknú zapĺňať mediálny priestor:

Globálna zmena klímy a jej vplyv na Slovensko, kvalita toho, čo konzumujeme: od potravín, ktoré jeme, cez vodu, ktorú pijeme až po vzduch, ktorý dýchame, bezohľadné rúbanie lesov a následné povodne, chemizácia prostredia, pôdna erózia a záber najúrodnejších poľnohospodárskych pôd, stále častejšia a bezohľadnejšia devastácia národných parkov a ostatných chránených území, likvidácia posledných prírodných úsekov riek, zánik mestskej zelene, nešetrná výstavba na úkor prírody a krajiny, tisíce čiernych skládok odpadov, toxické účinky tzv. starých environmentálnych záťaží, takmer úplne absentujúca environmentálna výchova a vzdelávanie.

To všetko a mnohé ďalšie (od hluku, cez hygienu verejných priestorov až po zapáchajúce látky v ovzduší) je vzájomne previazané so zdravím, kvalitou života, kultúrou, ekonomikou…

Podľa nedávno publikovaných údajov, respondenti a respondentky prieskumu verejnej mienky po dlhom čase vrátili životné prostredie (ŽP) tam, kam patrí: až 75 percent opýtaných sa vyjadrilo, že by mu nová vláda mala venovať intenzívnu pozornosť.

Koncom januára (27. 1. 2016) environmentalisti, ekológovia a ochranári oslovili politické strany s Envirodotazníkom 2016, ktorý obsahoval 13 áno/nie otázok a sedem tematických otvorených otázok z oblasti ochrany prírody, životného prostredia, zelenej ekonomiky, environmentálnej výchovy a vzdelávania, ako aj (trvalo) udržateľného rozvoja na Slovensku. Priamo oslovili „top“ strany, ktoré v predvolebnom období šiestich mesiacov dosahovali preferencie aspoň tri percentá: Smer-SD, Sieť, Most-Híd, SNS, KDH, OĽaNO-NOVA, SaS, SMK-MPK, SDKÚ-DS. Z oslovených strán vôbec nereagovali KDH, SNS a SDKÚ-DS. Ostatné kandidujúce strany mohli iniciatívne reagovať taktiež, keďže Envirodotazník 2016 bol a je dostupný na stránke www.cepta.sk – z neoslovených strán tak urobili TIP a DS.

Odpovede všetkých strán, ktoré zaslali vyplnený Envirodotazník 2016, budú pred voľbami zverejnené na webových stránkach www.cepta.sk a www.ochranari.sk, spolu s ich vyhodnotením expertmi a expertkami z environmentálnych organizácií Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA), Slovenský ochranársky snem (S-O-S), Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) a spomedzi strešných platforiem Ekofórum, Špirála a Agro-ekofórum.

Daniel Lešinský, predseda Občianskeho združenia CEPTA a koordinátor projektu zhodnotil zistenia, ktoré vyplynuli z Envirodotazníka, takto: „Najhoršie hodnotíme strany, ktoré boli oslovené, ale nereagovali vôbec, teda KDH, SNS a SDKÚ-DS. Tieto strany alebo nemajú záujem o témy životného prostredia či ochotu odpovedať na otázky tretieho sektora, alebo im chýbajú v týchto oblastiach odborné kapacity. Z odpovedí vidno, že hoci na Slovensku nemáme autentickú zelenú stranu, náznaky ekologického myslenia, cítenia a zodpovednosti voči nášmu životnému prostrediu i zdraviu možno nájsť u viacerých strán, kandidujúcich v parlamentných voľbách v marci 2016. Najlepšie v hodnotení dopadli strany SMK-MPK, OĽaNO-NOVA, Sieť a TIP. Preferenčne najsilnejšia vládna strana Smer-SD neodpovedala na otázky Envirodotazníka, takže tú ohodnotiť nedokážeme. Najväčšia pozitívna zhoda strán bola v otázkach ochrany vôd (č. 2), ovzdušia (č. 3) a pri zavedení kritérií udržateľnosti pre obnoviteľné zdroje energií (č. 10). Najnižšia zhoda bola pri otázke podpory a zavádzania nezávislého poradenského systému v poľnohospodárstve (č. 8), pri zavádzaní zálohovania jednorazových nápojových obalov (č. 4) a pri otázke zákazu pestovania GMO (č. 9)“.

Niekoľko poznámok k volebným envi-programom strán pre voľby 2016, ktoré sme analyzovali paralelne, len čo boli zverejnené:

KDH: Životné prostredie (ŽP) sa vyskytuje v rámci kapitoly Silné regióny – zdravé lesy – ochrana prírody (cca 1,5 strany + lesy + pôda + protipovodňová ochrana). Prioritou má byť ochrana ovzdušia a lesov, ako aj dobudovanie environmentálnej infraštruktúry. Hovorí sa o potrebe reformy systému ochrany prírody, čo môže znamenať všeličo. Celé je to trochu príliš tradičné až frázovité, ale bez zásadných nedostatkov. KDH navrhuje pomerne originálne opatrenia na podporu trvalo udržateľného turizmu a poľnohospodárstva (environmentálny pôdny fond): 3 body.

Most-Híd: Kapitola životné prostredie v explicitnej podobe chýba. Environmentálne aspekty sú skoncentrované na vidiek (kapitola Udržateľný vidiek – 3 strany). Nad rámec vidieka idú najmä odpady a energetika, dosť nekritická je podpora obnoviteľným zdrojom energie (s výnimkou nadmerného pestovania tzv. energetických plodín) bez ohľadu na ich možné negatívne následky (napr. vplyv veterných elektrární na krajinu a pod.). Pozitívum je o. i. požiadavka revitalizácie tzv. brownfields. Celé je to napísané dosť kostrbato až neodborne, ale v zásade vcelku prijateľne: 3 body.

OĽaNO-NOVA: ŽP spolu s energetikou predstavujú samostatnú kapitolu č. 6. Program spomína najviac relevantných oblastí spomedzi všetkých programov a z tohto hľadiska ho možno považovať za vyvážený a komplexný. Ako jeden z mála programov venuje pozornosť aj životnému prostrediu miest, ekologickej doprave, komplexnému informovaniu verejnosti a podpore mimovládok. Program pomenúva problémy a navrhuje 22 viac-menej konkrétnych opatrení, ale žiadalo by sa tu povedať viac nielen o tom, čo treba, resp. čo chceme urobiť, ale aj o tom, ako to urobiť, aké nástroje použiť a pod.: 4 body.

SaS: Ucelený, vyvážený, profesionálne skoncipovaný program s rozsahom troch strán. Obsahuje prísľub zapracovania protipovodňových plánov a programov revitalizácie krajiny do ÚPD, riešenie tzv. brownfields a transparentné nakladanie s emisnými kvótami. „Podozrivo“ znie odhodlanie prehodnocovať chránené územia Natura 2000, čo korešponduje s celkovou filozofiou strany obmedzovať všetky druhy regulácií: 3,5 bodu.

Sieť: Životné prostredie: takmer 4 strany, celkom dobré veci vrátane zálohovania a reformy EIA, ekosystémových služieb, prehodnotenia tzv. malých vodných elektrární, pretvorenia MŽP SR na funkčnú a otvorenú organizáciu a posilnenia inšpekcie a Štátnej ochrany prírody. Svoje záväzky a navrhované opatrenia člení do troch časových horizontov: prvých 100 dní vlády, do dvoch rokov a do r. 2020. Nedostatok: dosť nevyvážené v prospech novely banského zákona a regulácie ťažby surovín: 3,5 bodu.

Smer-SD: Takmer nič: 0 – 0,5 bodu.

SMK: Komplexný, profesionálne skoncipovaný program (čo pravdepodobne súvisí s prítomnosťou popredného experta a bývalého dvojnásobného ministra ŽP na kandidátke). Ako jediná zo strán zdôrazňuje potrebu trvalo udržateľného rozvoja a realizácie územných systémov ekologickej stability. Pozornosť venuje dobudovaniu infraštruktúry ŽP, integrovanému manažmentu povodí a krajine ako kultúrnemu dedičstvu. Hendikep celého programu SMK je to, že ide viac o regionálnu ako o celoštátnu stranu: akcent na vidiek a celkovo na juh a JV Slovenska: 4 body.

SNS: Stručný program: 1 strana (kapitola nazvaná Volebný program pre ekologický štát). Deväť heslovitých bodov, s ktorými sa dá vcelku súhlasiť. Nedostatkom je skutočnosť, že ide zväčša o veľmi všeobecné formulácie (sľuby) a niektoré dôležité parciálne, najmä však systémové opatrenia v programe chýbajú: od väzby na ekonomickú a ďalšie dimenzie rozvoja až po medzinárodný kontext: 2,5 bodu.

Zhrnutie a závery

Väčšina relevantných strán má program ochrany životného prostredia spracovaný buď v samostatnej kapitole či v podkapitole volebného programu, a to buď samostatne, alebo v spojitosti s príbuzným prierezovým odvetvím (napr. energetikou alebo lesmi, poľnohospodárstvom a vodným hospodárstvom). Rozsah kolíše medzi prakticky nulovým v prípade Smeru-SD, cez jednostranový v prípade SNS až po 3 – 4-stranový program v prípade Siete či OĽaNO-NOVA.

Najkomplexnejšie problematiku ŽP pokrýva 22 opatrení, navrhovaných stranou OĽaNO-NOVA. Kvalitnú odbornú úroveň vykazuje aj environmentálny program SMK i niektorých ďalších strán. Za inteligentne/sofistikovane vypracované možno označiť envi-programy SaS a Siete. V prípade Siete je možné oceniť aj to, že navrhované opatrenia zatriedila do troch časových horizontov.

V porovnaní s minulosťou sa v envi-programoch strán vyskytuje menej problematických či neprijateľných zámerov. Ak sa aj objavujú, tak skôr implicitne, než explicitne.

Viaceré strany pri písaní svojho envi-programu efektívne zužitkovali odborný potenciál svojich členov/členiek a kandidátov/kandidátok.

Analýza envi-častí volebných programov poskytuje iba časť informácie o zámeroch strán vo vzťahu k životnému prostrediu. Nemenej dôležité (aj pre ŽP) sú zámery v iných – najmä ekonomických – častiach programov, ktorými sme sa však v tomto prípade nezaoberali.

A úplne podstatné samozrejme je, ako svoje sľuby kandidujúce strany dodržia a realizujú v prípade svojho úspechu v nastávajúcich voľbách. Napríklad skúsenosť s SNS, ktorá mala rezort ŽP v rukách v r. 2006 – 2009, je neporovnateľne horšia ako to, čo sľubovala a sľubuje vo svojom volebnom programe. Nulový program Smeru-SD je konzistentný s autokratickým rozhodnutím jeho predsedu a zároveň vtedajšieho i súčasného predsedu vlády zrušiť bez akejkoľvek diskusie ministerstvo životného prostredia (v r. 2010). Preto je dôležité pozerať sa pri hodnotení strán nielen dopredu, ale aj dozadu.

Z analýzy webovej stránky NR SR je možné dozvedieť sa, že spomedzi strán súčasnej opozície boli pri predkladaní environmentálne zameraných zákonov ďaleko najaktívnejší poslanci a poslankyne z klubu OĽaNO spolu s nezaradenými poslancami, ktorí za toto hnutie kandidovali v r. 2012. Po nich nasledovala strana SaS a do čias odchodu bývalého ministra životného prostredia Józsefa Nagy do Europarlamentu aj Most-Híd. Čo sa týka podpory pro-environmentálnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z radov opozície, hlasovali za ne najmä poslanci a poslankyne zo strán SaS a OĽaNO, po nich nasledovali Sieť, KDH a Most-Híd. Takmer nulová bola podpora takýchto návrhov zo strany Smer-SD.

Keďže, ako už bolo povedané, podobné prieskumy robíme už 24 rokov, môžeme na záver uviesť aj zopár zovšeobecnení. Za tohtoročné pozitívum možno označiť, že v programoch sa menej často objavujú škodlivé či pre životné prostredie a ochranu prírody nebezpečné návrhy a keď, tak v menej explicitnej a jednoznačnej podobe v porovnaní s minulosťou. Viaceré strany začínajú chápať životné prostredie v širšom kontexte, resp. v previazanosti s inými prierezovými témami: od pôdohospodárstva a energetiky až po ekonomiku a ľudské práva. Výrazne prevažuje väzba environmentálnej problematiky na vidiecku krajinu a takmer úplne absentuje mestské ŽP (čo je trochu paradox, keďže výrazná väčšina obyvateľov Slovenska žije v mestách a v mestských aglomeráciách).

Pretrváva ignorácia problematiky a neochota odpovedať z prostredia tých strán, ktoré sa ŽP vo svojich programoch vôbec, či takmer vôbec nezaberajú.

Pozn.: Hodnotenie programov: bodovanie v škále 0 bodov = min., 5 bodov = max.

Teraz najčítanejšie