Ak chce Drucker prispieť k zlepšeniu duševného zdravia na školách, nemali by byť vo vylúčených lokalitách

Autor je komentátor online magazínu Romano fórum

Minister školstva Tomáš Drucker 26. februára ohlásil, že jednou z kľúčových priorít rezortu je téma duševného zdravia v školách. Problém je, že vôbec nevieme, ako sa stratégia dotkne rozvoja duševného zdravia detí a mladých ľudí z etnických skupín alebo národnostných menšín.

Na Slovensku chýbajú dlhodobé výskumy v oblasti duševného zdravia detí a mladých ľudí z menšín. Štúdia z roku 2018 zverejnená v prestížnom lekárskom časopise Lancet však zistila, že deti zo Spojeného kráľovstva, ktoré žijú v chudobe, majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť ako deti z rodín s vysokými príjmami, že budú mať problémy s duševným zdravím. Dievčatá so zmiešaným etnickým pôvodom sú vystavené väčšiemu riziku vážnych problémov s duševným zdravím ako biele britské dievčatá. A deti, ktoré zažívajú rasovú diskrimináciu, budú mať pravdepodobne nízke sebavedomie a vysokú úroveň úzkosti a depresie.

Je zrejmé, že z rovnakých dôvodov nedokážu deti a mladí ľudia z menšín dosahovať očakávané výsledky ani v našich školách. Nezažívajú tam úspech, majú jazykové problémy, ťažkosti so sebareguláciou a správaním aj nadobúdaním plnohodnotných rovesníckych vzťahov.

Ministerstvo v rámci ohlásenej stratégie predstavilo tri návrhy, z ktorých sa však nič nedozvedáme o ich chystanej podpore. Má ísť o krátkodobé opatrenia, o zber dát a napokon o systémové zmeny. V rámci krátkodobých riešení rezort sľubuje preventívne aktivity v systéme poradenstva a prevencie. Nie je pritom jasné, či odborníci, ktorí majú poskytovať služby školám, budú kultúrne a sociálne kompetentní a takisto dostatočne citliví pri rozvoji duševného zdravia špeciálne pri žiakoch z vylúčených komunít alebo pri žiakoch z Ukrajiny či z vietnamskej menšiny. Rovnako nie je zrejmé, či služby samotné budú poskytované aj v príslušnom jazyku národnostnej menšiny.

Rezort takisto avizuje, že bude zbierať dáta o duševnom zdraví na školách z celého Slovenska, aby im mohol lepšie pomáhať. Faktom však je, že ministerstvo má dlhodobo problém so zberom etnických dát a rovnako s prácou s dátami pri tvorbe konkrétnych podporných opatrení. Pre chýbajúce dáta nevie rezort dôveryhodne zdokladovať ani to, či boli na vhodný účel použité európske finančné zdroje, ktoré majú podporovať vzdelávanie rómskych žiakov. Z ohlásenej stratégie nie je zrejmé ani to, že by sa štát po 30 rokoch chystal uskutočniť prvý celonárodný výskum duševného zdravia detí a mladých ľudí z menšín.

V oblasti zavádzania systémových zmien je cieľom ministerstva posilnenie prevencie a bezpečia v školách. Podľa stratégie je dôležité zamerať sa na programy prevencie a spoluprácu s rodičmi. Je pravdou, že budovanie odolnosti (reziliencie) a zvládania menšinového stresu je pri žiakoch z menšín a zo znevýhodnených skupín dôležitá téma. Nejde však o zručnosti, ktorými u nás na počkanie disponuje každý pedagóg, psychológ či lektor.

Pri tvorbe a poskytovaní kvalitných „menšinových tém“ a odborných kapacít pre potreby vzdelávania v školách sú inštitúcie rezortu školstva stále iba na začiatku. Napokon, dôležité je aj samotné školské prostredie. Vznik duševných porúch v ňom nezastavíme zákazom používania telefónov ani inštaláciou kamier. Viac pomôže, ak rezort školstva zakáže umiestňovať školy vo vylúčených lokalitách.