„Plánujete sa zúčastniť volieb?“ Ako vedci zvyšujú volebnú účasť

Autor je spoluzakladateľom Mindworx,
konzultačnej spoločnosti v oblasti behaviorálnej ekonómie a rozhodovania

Každý deň sme vystavení mnohým pokusom o ovplyvnenie nášho rozhodovania.

V poslednej dobe sú spojené hlavne s parlamentnými voľbami. Strany, aktivisti, rôzne iniciatívy, dokonca aj prezident Andrej Kiska nás presviedčajú, že voliť treba a že osud našej krajiny máme vo vlastných rukách.

Do akej miery sú takéto snahy účinné? Poznatky z behaviorálnych vied nám ukazujú, že aj na prvý pohľad zanedbateľné zmeny v spôsobe, akým sme oslovení, môžu mať nečakane veľký efekt.

Inšpirujme sa vedou

V Spojených štátoch považovali telefonát ešte donedávna za jednu z najúčinnejších metód, ako primäť ľudí voliť. Rozhovor mal predpísanú štruktúru – zdôrazňovala sa dôležitosť každého hlasu a to, že ide o občiansku povinnosť. Dôkladné štúdie a analýzy však ukázali, že takýto postup nemá na volebnú účasť žiaden dosah.

Dal by sa telefonický rozhovor vylepšiť? Presne túto otázku si položili behaviorálni ekonómovia a psychológovia. Pôvodnú štruktúru rozhovoru mierne zmenili. Na tristotisíc voličoch v Pensylvánii urobili jeden z najväčších volebných experimentov vôbec. Rozdelili ich do štyroch skupín, prvú z nich nekontaktovali vôbec, pri druhej použili štandardný telefonát a pri posledných dvoch telefonát mierne zmenili.

Todd Rogers z Harvardu rozpráva o tom, ako zvýšiť účasť vo voľbách. Zdroj – YouTube

Plánujete sa zúčastniť volieb?

Ako vyzerali pozmenené telefonáty? V tretej skupine voličov pridali k štandardnému telefonátu vetu, ktorá spôsobila pomerne významný nárast v účasti na voľbách. Znela: „Plánujete sa zúčastniť volieb?“

Čo veta spôsobila? Vytvorila u ľudí záväzok, ktorý ich podvedome tlačil k tomu, aby sa volieb naozaj zúčastnili. Svetoznámy psychológ a expert na presvedčivosť Robert Cialdini v jednej zo svojich kníh hovorí, že záväzok je jeden z najsilnejších aspektov presvedčivosti.

Vo štvrtej skupine použili štandardný telefonát, pridali otázku vytvárajúcu záväzok a navyše sa ľudí spýtali na presné detaily ich volebného dňa. Zaujímali sa o to, kedy pôjdu voliť, čo budú robiť predtým a ako sa tam dopravia. Vychádzali z poznatkov, že ak si človek spraví presný plán, je pravdepodobnejšie, že ho naozaj dodrží.

Keď si napríklad naplánujeme, že pôjdeme voliť po práci, ostatné aktivity tomu prispôsobíme, a predovšetkým zvýšime pravdepodobnosť, že si pri odchode na voľby naozaj spomenieme. Táto taktika sa ukázala ako najefektívnejšia a dokázala zmobilizovať najviac ľudí.

Prečítajte si

Nechce sa vám voliť? V Oregone našli zaujímavý spôsob, ako zatočiť s lenivcami

Vysoká účasť alebo pokles preferencií

Na naše rozhodnutia má vplyv množstvo detailov, ktoré si vôbec neuvedomujeme. Patrí k nim aj vplyv sociálneho okolia, čiže iných ľudí, najmä tých, ktorí sú nám podobní.

Koľkokrát sme to už počuli? Že sa očakáva malá volebná účasť a že mladí k volebným urnám neprídu. Je možné, že podobné správy namiesto mobilizácie vedú naopak k tomu, že volebnú účasť skôr znižujú? Viacero experimentov ukázalo, že to tak je. Zdôraznenie vysokej účasti má oveľa silnejší vplyv na mobilizáciu voličov ako poukazovanie na nízku účasť.

Sila princípu sociálneho schválenia sa v predvolebnej kampani dá využiť viacerými spôsobmi, ale málokto na Slovensku ju skutočne využil. Neustále sme upriamovaní na veľkú popularitu strany Smer. Nerozhodnutým voličom to vysiela asi takýto signál: „Veľa ľudí volí Smer, asi to znamená, že je to dobrá voľba, takže im dám svoj hlas aj ja“.

Čo keby sa rétorika zmenila a zdôraznilo by sa, ako strane klesli preferencie a koľko ľudí sa od Roberta Fica odvrátilo už v prezidentských voľbách? Signál, ktorý by sa vyslal v tomto prípade, by bol diametrálne odlišný: „Čoraz viac ľudí od Smeru a Fica odchádza, asi to nie je najsprávnejšia voľba a nemal by som im svoj hlas dať ani ja“.

Inšpirácia Obamom

Politici u nás sa môžu inšpirovať americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý vo svojej kampani systematicky a efektívne využíval množstvo poznatkov z behaviorálnych vied. Bolo to vidieť v každom liste a telefonáte, ktorý spravil. Zdôrazňoval vysokú účasť a pýtal sa na plán volebného dňa voličov. V televíznych spotoch vystupoval s ľuďmi rôznych farieb pleti a veku, aby sa s nimi identifikovalo čo najviac potenciálnych voličov.

Jeho protikandidát Mitt Romney sa behaviorálnymi prístupmi vo svojej kampani neriadil, čo mohlo prispieť k jeho volebnému neúspechu.

Volebná skúsenosť

Počas volieb v roku 2010 v Spojených štátoch spravili vedci z Harvardovej univerzity ďalší experiment na vyše šesťstotisíc voličoch. Jednej polovici poslali optimalizovaný list, ktorý odzrkadľoval všetky najnovšie behaviorálne poznatky, o ktorých sme hovorili vyššie.

Zvyšku poslali rovnaký list, ale do pravého horného rohu pridali rámček s nasledujúcou vetou: „Je možné, že budete po voľbách kontaktovaní ohľadom vašej volebnej skúsenosti“. Pridanie tejto vety zvýšilo efektivitu listu o neuveriteľných 40 percent.

Máme ešte čas

Čo môžeme spraviť, aby sme zvýšili šancu, že našich starých rodičov, rodičov alebo kamarátov dostaneme k voľbám? V prvom rade treba zdôrazniť, že voliť ide veľa ľudí. Ďalej u nich vytvorme aktívny záväzok. To znamená, že namiesto klasického tvrdenia „Mal by si ísť voliť“ sa ich opýtame: „Pôjdeš voliť?“ Počkajme si na kladnú odpoveď.

K aktívnemu záväzku len tak, akoby medzi rečou, spomeňme, že sa tešíme, ako si po voľbách povymieňame zážitky z volebných miesntostí. No a nakoniec im môžeme pomôcť vytvoriť konkrétny plán na volebný deň.