Mladí, poďte voliť, aby ste neprišli o najlepších kamarátov

Autor je poslancom NR SR a tímlídrom SaS pre verejné financie

Mladí veľmi voliť nechodia. Majú na to svoje dôvody. Štatistiky odchodu najmä mladých ľudí zo Slovenska ukazujú, že ich počet rastie. Malý je počet tých, ktorí sa chcú vrátiť. Aj tí hovoria, že by sa vrátili, ale museli by sa u nás zvýšiť platy a prosperita celej krajiny. Vidia, že sa nám nedarí zvyšovať kvalitu zdravotníctva, súdnictva, podnikateľského prostredia, mnohí vidia, aké ťažké je nájsť dobré pracovné miesto bez známostí, možno niektorí vidia aj to, že štát rozdal veľkú časť peňazí, ktoré budú chýbať v horších časoch.

Tak – namiesto hlasovania vo voľbách – mnohí hlasujú nohami. Odchádzajú. Alebo odísť zo Slovenska aspoň plánujú. Načo by sledovali nudné debaty politikov, čítali suché programy strán, chodili voliť, keď v prípade zlého vývoja krajiny majú možnosť odísť.

Nejdem teraz presviedčať, že ak vo voľbách dostane SaS silný mandát a uplatní svoj ekonomický program, situácia sa pomerne rýchlo zlepší. Hoci som o tom presvedčený.

Idem však uviesť menej „ošúchaný argument“ za to, aby mladí prišli v sobotu hlasovať. Jednoducho preto, lebo Slovensko ostane ich krajinou, aj keď odídu. Zo sentimentálnych dôvodov.

Tu je jeden z nich. Naďabil som naň v jednom z rozhovorov s Marekom Ebenom Na Plovárně. Modernému človeku bude na prvý pohľad pripadať ako vystrihnutý z romantického filmu nakrúteného ešte v nemej ére. Tento argument som si však predebatoval s viacerými ľuďmi (aj s dvadsiatnikmi), ktorí majú kamarátov v zahraničí alebo tam sami dlhšie boli, a každý z nich mi po chvíli váhania potvrdil, že je pravdivý:

Zdalo by sa, že Čech, sir Frank Lampl, má všetko. Veľké bohatstvo aj najvyššie spoločenské uznanie. Od 14 do 19 rokov bol v koncentračnom tábore Terezín a v rozhovore s Ebenom povedal doslova toto: „Keď stratíte medzi 14. a 19. tie roky, tak vám niečo stále chýba, mne stále niečo chýba, mne chýbajú tí kamaráti z tých čias. Ja mám veľa priateľov. Ale vidím, že tí kamaráti, ktorí sú z tých čias toho veku, to sú najlepší priatelia. Tie priateľstvá nie sú ešte ničím zaťažené, nič iného to nie je, než iba priateľstvo, nie je v tom žiaden úmysel, nie je v tom špekulácia, nie je v tom žiadna úvaha, nie je v tom hľadanie osobných výhod, nič. Priateľstvo. Niežeby som ich nemal, ale nežijú.“

Absolvoval som veľa rozhovorov so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, napríklad nedávno v rámci aktivít organizácie Leaf. Okrem toho z môjho najbližšieho okolia kedysi aj nedávno odišli do zahraničia ľudia, s ktorými som doteraz v kontakte. Niežeby mali všetci permanentne zbalené kufre, ale takmer všetci majú v hlave aj návrat zo sentimentálnych dôvodov, hoci iba ako jednu z možností. Napriek tomu, že existuje Facebook, Skype, Instagram… Aj vedci hovoria, že dobrý život tvoria najmä dobré vzťahy, ak neveríte, pozrite si tento TED.

Neúspešné Slovensko možnosť návratu prakticky zoberie alebo ju aspoň vážne obmedzí. Úspešné naopak. Účasť vo voľbách zväčša nemá vysoké náklady a môže preto byť investíciou s celkom vysokou návratnosťou.

Aj mladým, ktorí uvažujú o odchode z krajiny, sa teda oplatí voliť. Najlepšie tak, aby sa tu oplatilo pracovať, podnikať a žiť.