Namiesto RTVS chcú TV Slovan, namiesto slobody cenzúru

Útok na RTVS je očakávaný. Napriek tomu ide o vážnu vec. Desivé je, že sa odohráva v momente, keď vláda útočí na všetky nezávislé médiá a čoraz viac médií už nezávislých nie je.

Verejnoprávna televízia a ani verejnoprávny rozhlas nemajú históriu odvážnych a slobodných médií. Pokazil ich Vladimír Mečiar a potom sa vždy len pokúšali z jeho prekliatia vyhrabať, aby vzápätí nastúpil Robert Fico a všetko zasa zničil.

Príručky autokratov zaraďujú ovládnutie médií – a špeciálne tých verejnoprávnych – na prvé priečky zoznamu. Bolo jasné, že to urobí aj štvrtá Ficova vláda. Prekvapivé bolo, že jej to trvalo až päť mesiacov, a prekvapivá je aj surovosť a priamosť plánu.

Je jasné, že chcú vymeniť vedenie RTVS. Takú ambíciu mala každá vláda. Nevídaná je neskrývaná snaha zasahovať priamo do vysielania. Vznik programovej rady je otvoreným priznaním, že vláda chce rozhodovať, kto a čo bude na obraze a v éteri. Jemnocit ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, predsedu SNS Andreja Danka a ľudí, ako je Tomáš Taraba, predpovedá, že to má byť niečo ako cenzorský úrad.

Nová vládna televízia a rozhlas nebude iba vysielať propagandistické šoty z rokovaní vlády, zo žatvy, streľby na medvede či z rúbania lesov v národných parkoch. Ovládnutie RTVS znamená aj koniec nezávislých kultúrnych programov, silných dokumentov, diskusií a kvalitných filmov.

Táto zostava sa intelektuálne a civilizačne hýbe v minulom storočí a na Východe. Neskrývajú to a budú to chcieť všetkým ukázať. Žiadna veda a kultúra, ale dezinformácie, paveda a jediné umenie, ktoré bude štát tolerovať, bude folklór. Ruské filmy, ruská propaganda a k tomu náklad konšpirácií a nenávisti.

Ešte pred rokom by som na tomto mieste písal, že sila štátnej televízie a rozhlasu je obmedzená a pre krajinu je dôležité, že tu je stále dosť silných nezávislých médií. Presne to nás odlišovalo od Maďarska, kde Viktor Orbán zničil štát vďaka ovládnutiu médií.

Lenže za posledný rok sa situácia zmenila. Penta skúpila bulvár a dnes robí svoje vplyvové operácie a diskreditačné kampane už nielen cez Plusky, ale aj cez Nový Čas. Nie je náhoda, že pomáhajú Petrovi Pellegrinimu a celej vláde. Jej členov spája túžba po pomste za vyšetrovanie korupčných káuz, ale aj istota, že v nefunkčnom a korupciou rozloženom štáte sa im bude dariť lepšie.

Po voľbách sa začala meniť situácia aj v komerčných televíziách. Najmä Markíza sa dostala pod tlak Roberta Fica a jej noví českí majitelia zo spoločnosti PPF vysielajú signály, že nestoja o konflikty a radšej by chceli pokoj pre svoje iné biznisy.

Opatrnosť a silu peňazí cítiť aj z prístupu televízie JOJ.

Ovládnutie RTVS nie je iba osamoteným útokom, ale súčasťou kobercového náletu na médiá. Fico označuje Denník N, SME, Aktuality aj Markízu za nepriateľov. Na naše otázky neodpovedá ani väčšina ministrov a nezverejňujú ani informácie, ktoré by v normálnom štáte mali byť verejné.

Trvá to už päť mesiacov a bude to pokračovať. O to nepochopiteľnejšie je, že súčasné vedenie RTVS bolo ticho. Akoby si mysleli, že ak nebudú Fica dráždiť, vyhnú sa koncu.

Fico už nechce nechať nič na náhodu. Postupuje však tak grobiansky, že to musia vidieť všetci. A robí to tak hlúpo, že by sa mohli prebrať aj tí, ktorí za normálnych okolností nechcú mať s politikou nič spoločné. Agresivita a neokrôchanosť tejto vlády by mohla mobilizovať ľudí. To je jediná sila, ktorá ju môže zastaviť.

Nech si ľudia tejto vlády pozerajú TV Slovan doma, nech milujú Rusko a chodia tam na dovolenky, ak chcú. Väčšina musí ukázať, že chce patriť na Západ. A také chce aj médiá.