Denník N

Nór Bjørn Kierulf: Slovensko má veľa dobrých vecí, ale všetko zatieni nezmyselná politika

Bjørn Kierulf. Foto N - Tomáš Hrivňák
Bjørn Kierulf. Foto N – Tomáš Hrivňák

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Bjørn Kierulf je Nór, no narodil sa a prvých 16 rokov života strávil vo Švajčiarsku, kam jeho otec odišiel za prácou. Po roku v Nórsku sa rozhodol odísť študovať na strednú školu do Francúzska, kde aj maturoval. Vysokú školu však absolvoval v Bratislave a Slovensko je už 35 rokov jeho domovom.

Ako priemyselný dizajnér získal aj Národnú cenu za dizajn, neskôr sa však začal s manželkou venovať architektúre a prírodnému staviteľstvu.

Takmer celé detstvo ste strávili vo Švajčiarsku. Aké to pre vás potom bolo vrátiť sa do Nórska? Všímali ste si rozdiely?

Školstvo tam bolo slabšie ako vo Švajčiarsku a pre mňa príliš jednoduché. Pamätám si, ako som v niektorých veciach musel opravovať učiteľa. Trochu som sa tam nudil, čo bol pre mňa jeden z argumentov, prečo som išiel do Francúzska. Vo Švajčiarsku sme žili v nemecky hovoriacej časti a v škole som mal s francúzštinou problémy. To bol ďalší dôvod.

Dnes to už celé chápem trochu inak. Pre Nórov je dôležité učiť sa spolupráci a mať spolu v škole dobrý čas. V školách sa veľmi podporuje šport, ale nie tak, aby deti podávali výkony. Do nejakých 13-14 rokov sa síce súťaží, ale výkon sa nemeria. Nikto sa nezaoberá tým, kto je prvý, druhý, tretí. Ide o zábavu.

Aj preto sú Nóri takí dobrí športovci, sú motivovaní. Je to iná mentalita, iné nastavenie. Nóri možno v škole nezískajú toľko vedomostí ako Švajčiari, ale naučia sa spolupracovať a stáť na vlastných nohách.

Treba sa na to pozrieť aj cez to, ako je človek potom schopný fungovať v reálnom živote. Mnohé vedomosti nám v živote nijako nepomôžu, získame ich z internetu. Schopnosť vedieť fungovať sociálne a spolupracovať sú dnes dôležitejšie. To je niečo, čo som si uvedomil až trochu neskôr.

Vysokú školu ste už vyštudovali na Slovensku. Ako sa to stalo?

Môj starší brat ma v roku 1988 pozval na cestu za železnú oponu. Tancoval škótske tance a v roku 1987 sa spoznal s tanečníkmi zo Slovenska, z folklórneho súboru Gymnik, v ktorom tancovala aj moja terajšia manželka. Brat mal kontakty, chcel ich ísť navštíviť, tak sme vybavili všetko potrebné, všetky doložky a išli sme.

Nevedel som vtedy, čo od toho očakávať, len cesta vlakom z Viedne do Bratislavy trvala tri hodiny. Pred príchodom som to videl čierno-bielo, ale napriek tomu to bolo príjemné. Bol stred leta, boli sme na dovolenke, bol to pre mňa v tom veku zážitok. Mal som vtedy 18 rokov. Do Bratislavy som prišiel na tri dni a zoznámil som sa s terajšou manželkou.

Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať

V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy opakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, ktorí u nás dlhodobo žijú alebo žili. 

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?

Myslím si, že ľudia tu sú principiálne veľmi pracovití, snaživí aj priateľskí. Aj rodiny sa snažia za normálnych okolností fungovať. Prostredie je z môjho pohľadu dobré. To, čo možno chýba, je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Slovensko očami cudzincov

Seriál rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Ako vnímajú Slovensko. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok.

Bývanie a záhrada, Slovensko

Teraz najčítanejšie