Denník N

Matovič, Figeľ a Sulík pred voľbami diskutovali najlepšie

Premiér sa snažil hovoriť o svojich úspechoch, nepríjemným témam sa vyhýbal a robil veľa chýb. Tých sa dopúšťal aj Béla Bugár. Najhoršie dopadol Andrej Danko.

Autor pracuje v Inštitúte SGI na projekte Demagog.SK

Ak by sa ľudia chceli vo voľbách rozhodnúť podľa toho, ako lídri strán používajú fakty, koho by mali voliť? Odpoveď síce nie je jednoznačná, dajú sa však identifikovať silnejší a slabší diskutujúci.

Danko, Fico a Bugár patrili spomedzi lídrov parlamentných strán k tým slabším. Naopak, Matoviča, Figeľa a Sulíka hodnotíme v práci s faktami ako tých lepších.

Fico: prezentovanie úspechov, nepresné podporné argumenty

Robert Fico je skúseným diskutérom a fakty používa na priamu podporu svojich argumentov. Mnoho jeho výrokov o dobrej ekonomickej kondícii Slovenska je pravdivých, vrátane výrokov o približovaní sa v životnej úrovni Západu, rýchlosti ekonomického rastu či nízkej úrovni verejného dlhu.

Premiér však často preháňa, keď sa snaží demonštrovať tieto makroekonomické úspechy v konkrétnych oblastiach. Investícia Jaguara napríklad zďaleka nie je najväčšou investíciou v Európe v posledných rokoch a jeho vláda nevytvorila toľko pracovných miest pre mladých, ako tvrdil.

V oblasti utečeneckej  krízy sa premiér dlhodobo snaží podceňovať humanitárnu stránku veci a preháňať jej bezpečnostnú. Do tohto vzorca spadá zvyšovanie podielu mužov medzi azylantmi.

V oblastiach zdravotníctva a školstva zaznamenal Fico minimum výrokov. Priamym otázkam sa vyhýbal, a keď sa týchto tém dotkol, nepravdivo znižoval rasty platov učiteľov a sestier počas Radičovej vlády.

Procházka: nejasné argumenty, málo faktov

Radoslav Procházka využíva fakty zriedkavo, a aj preto sme v jeho prípade zaznamenali len zopár menej významných faktických prešľapov. Na druhej strane ani Procházkove pravdivé výroky neslúžia ako podpora jeho argumentácie.

Príkladom je presná interpretácia zloženia jeho poslaneckého mandátu, úspechy kandidáta Siete Hrnčiara, fakt, že Sieť má na kandidátke zdravotnú sestru, či preháňanie toho, ako Saudská Arábia odmieta prijať utečencov zo Sýrie. Tieto výroky majú spoločné to, že z hľadiska debaty nie sú príliš podstatné. Zatiaľ čo nízky počet nepresných výrokov u Procházku je rozhodne pozitívny, negatívne hodnotíme absenciu zásadných pravdivých faktov na podporu jeho argumentov.

Danko: nepresný ochranca štátu s otáznou minulosťou

Predseda SNS zaznamenal spomedzi lídrov hlavných politických strán najvyšší podiel nepravdivých a zavádzajúcich výrokov. Vo viacerých svojich výrokoch argumentoval v prospech štátnej kontroly strategických podnikov, zlepšovania podnikateľského prostredia či bezpečnostnej dimenzie utečeneckej krízy.

Pri snahe očistiť seba a stranu od početných obvinení z rôznych škandálov však preháňal. Za SNS stále kandidujú ľudia známi z minulých káuz.

Podobne ako Fico, aj on znižuje humanitárny aspekt utečeneckej krízy a nadhodnocuje počet ekonomických migrantov medzi žiadateľmi o azyl.

Bugár: hlúpe chyby a dôraz na zdravotníctvo

Predseda Mosta v predvolebných debatách použil viac nepravdivých a zavádzajúcich faktov, než je u neho zvykom. Veľká časť nepresných výrokov mu však veľmi nepomáhala pri argumentácii. Bugár napríklad uviedol nižšiu sumu, o akú narástol dlh počas Ficovej vlády, alebo nižšiu sumu, o akú Radičovej vláda zvýšila dôchodky.

Bugár sa snažil o udávanie presných čísel, často sa však „netrafil“. Nástupné platy učiteľov znížil o približne 50 eur na ruku a počet udelených azylov v minulom roku na Slovensku prestrelil o sedem ľudí.

Téme zdravotníctva venoval Bugár pomerne veľkú pozornosť, no jeho argumenty boli často nepresné. Venoval sa napríklad štatistike Eurostatu o pomere nešpecifikovaných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo, ktoré označoval za najvyššie v Únii. Viackrát však k správnemu číslu pridal nepresné porovnanie s ostatnými krajinami.

Figeľ: minulé úspechy, občas prehnané

Tak ako iní predstavitelia pravicových strán, Figeľ často poukazuje na minulé úspechy seba, svojej strany alebo vlád, ktorých bol členom. Figeľ pravdivo tvrdil, že hoci nezamestnanosť klesá, v susedných krajinách sa to deje výraznejšie, alebo že Radičovej vláda v prepočte na roky vytvorila viac pracovných miest.

Týmto spôsobom sa Figeľ snaží argumentovať, že makroekonomické úspechy Ficovej vlády sú relatívne v porovnaní s inými krajinami, respektíve minulými vládami.

V nepresných výrokov, ktorých však nebolo veľa, sa Figeľ napríklad snažil nesprávne pripísať Radičovej vláde záchranu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Matovič: efektívny kritik konkrétnych oblastí

Igor Matovič sa stal jedným z najväčších kritikov Fica a vládneho Smeru. Vo svojich faktických výrokoch sa venoval najmä zdravotníctvu, školstvu, korupčným škandálom či kritike vládnej bezpečnostnej politiky. Matovič pravdivo pripomenul aj fakt, že Smer s nimi počas volebného obdobia odmietol spolupracovať pri príprave zákonov.

Matovič zaznamenal menší pomer nepresných výrokov ako predsedovia iných strán a zároveň bol celkový počet jeho faktických výrokov jeden z najvyšších. Po započítaní mnohých relevantne použitých a presných faktov považujeme jeho diskusné vystupovanie  z pohľadu faktickej argumentácie za jedno z najlepších.

Sulík: ekonóm s obmedzeným počtom faktov

Predseda SaS sa prezentuje ako ekonomický odborník, vo svojich faktických predvolebných výrokoch sa však ekonomike príliš nevenoval a aj v tých niekoľkých prípadoch bol nepresný. Nie je napríklad pravda, že pred 12 rokmi počas pravicovej vlády sme mali rekordne najnižšiu nezamestnanosť, najvyššie rasty priemernej mzdy a HDP. Sulík sa často chválil úspešnými hodnoteniami programu SaS, niekedy však preháňal – nie vo všetkých oblastiach bol tento program hodnotený najlepšie.

V pravdivých výrokoch Sulíka nenájdeme veľa zásadných tvrdení. Svoju kritiku Smeru postavil na investičných stimuloch a viackrát pravdivo poukazoval na výšku podpory, ktorú dostal Jaguar, ako aj na fakt, že počas Radičovej vlády sa tieto stimuly minimalizovali.

Fico vs Matovič a Figeľ

Z výrokov hlavných diskutujúcich sa dá odvodiť jasný zámer najmä u Fica, ktorý sa snaží obhajovať vlastnú vládu na základe makroekonomických úspechov a zároveň sa snaží zakryť neúspechy v konkrétnych oblastiach, ako sú zdravotníctvo či školstvo. Okrem nesprávnych faktov aj tým, že o týchto oblastiach prakticky odmieta hovoriť.

Matovič poukazuje predovšetkým na témy, o ktorých Fico nerád hovorí. Podobne sa správa v diskusiách Figeľ, ten často používa porovnania s minulými pravicovými vládami. Matovič a Figeľ mali podstatne vyšší podiel pravdivých výrokov ako Fico.

Procházka dlhodobo používa fakty zriedkavo a bez zásadného naviazania na argument. Sulík dopadol podobne s vysokým pomerom pravdivých výrokov, no bez jasného posolstva.

Bugár tentoraz v diskusiách zaostal za svojím priemerom. Jeho početné nepresnosti mu však málokedy argumentačne pomohli. Nový predseda SNS Danko používal nepravdivé a zavádzajúce výroky v najvyššej miere zo všetkých predsedov hlavných politických strán.

To, do akej miery bolo vystupovanie predsedov strán v debatách dôležité, ukážu až voľby. Zostáva otázne, či Fico presvedčil voličov jasnými argumentmi, ktoré miestami stáli na nepresných základoch. Jeho oponenti sa mohli od týchto nepresností odraziť a zamerať týmto smerom kritiku. Robili to, aj keď len čiastočne, Matovič a Figeľ.

Teraz najčítanejšie