Ako vyzerá škola, v ktorej sú vaše deti v bezpečí: Má mať policajta alebo psychológa?

Čo musí mať škola, aby v nej boli vaše deti v bezpečí? Policajta a kamerový systém alebo školského psychológa?

Za posledné roky sa v školách stali vážne incidenty – útok bývalého žiaka vo Vrútkach, útok sekerou v Novákoch, samovražda v Parchovanoch a v bratislavskej škole pre nadané deti sú len niekoľké z nich.

Začiatkom roka predstúpili na spoločnej tlačovke stranícki kolegovia z Hlasu – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister školstva Tomáš Drucker. Oznámili, že štát sa rozhodol zásadne posilniť bezpečnosť v školách – rozbehli v školách bezpečnostný audit a každej škole pridelili policajta ako kontaktnú osobu. „Aby učitelia, rodičia aj žiaci cítili, že štát je tu na to, aby sa staral o ich bezpečnosť,“ povedal minister Šutaj Eštok.

Psychológovia však pri týchto slovách zdvíhajú obočie. Podľa školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej žiadny policajt nevyrieši šikanu či agresívne správanie žiakov. Pripomína štatistiky z USA, podľa ktorých sa za posledné roky takmer strojnásobil počet strelieb v školách aj napriek tomu, že v nich pribudli policajti a detekčné rámy.

Kontaktný policajt pre každého riaditeľa

Na súkromnej základnej škole eŠkola v Prievidzi majú kamerový systém už od roku 2018. Kamery majú v triedach aj na chodbách a riaditeľka Gabriela Bálintová tvrdí, že sa to za tie roky osvedčilo.

Záznamy z kamier si môžu prehrať spätne do siedmich dní a vďaka tomu vedia vyriešiť spory medzi žiakmi, učiteľmi alebo poškodenia majetku.

Pomohli im napríklad vtedy, keď sa žiak nevhodne správal k učiteľke na hodine – odvrával a bol drzý. Škola si predvolala rodičov a žiaka a pustila im záznam z hodiny. „Nepotrebovali sme žiadne iné dokazovanie. Rodičia potom zareagovali miernejšie a zrazu nám uverili. Videli, že to nie je celkom tak, ako im to rozprával syn,“ hovorí riaditeľka.

Kamery majú podľa nej aj preventívny vplyv na žiakov, ktorí vedia, že ich správanie bude zachytené. „Je im to aj prízvukované, že ak bude problém, pozrieme si to na zázname. Situácie sa potom ľahšie riešia,“ hovorí riaditeľka.

V základnej škole je asi 200 detí, no školského psychológa nemajú. Riaditeľka vysvetľuje, že o neho žiadali z európskych peňazí, ale nedostali ho. „Máme výchovného poradcu, ktorý má v kompetencii to riešiť. Potom to riešime zavolaním rodiča a konzultáciou,“ opisuje riaditeľka, ako postupujú pri konfliktoch.

Kamery v triedach sú skôr výnimkou, väčšina škôl rieši bezpečnosť nanajvýš zamykaním budovy. Bližšie informácie však nie sú – ministerstvo vnútra spustilo na jar v školách bezpečnostný audit a chce zmapovať, ako sú školy na Slovensku zabezpečené.

„Takéto útoky, bohužiaľ, boli a pravdepodobne ešte aj budú. Je dôležité, aby sme boli dostatočne pripravení,“ hovorí Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra.

Dokopy ide o 2050 poriadkových policajtov, ktorí budú v kontakte so školami. Podľa Halcina to majú byť takzvaní územári, ktorí vykonávajú hliadkovú službu, dobre poznajú svoje prostredie, opakovane navštevujú riaditeľov škôl a pomôžu im, ak majú problém.

Jedným z nich je aj Alex Szabó, ktorý je zástupcom riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v bratislavskom Ružinove. Do ich obvodu spadá približne 25 štátnych základných a stredných škôl, ktoré má na starosti.

Szabó vysvetľuje, že projekt sa začal už pred rokom, keď sa začalo uvažovať o prepájaní policajtov so školami. Keďže sa vtedy projekt rozbiehal, vzali si ho na starosť so svojím riaditeľom ako služobne starší policajti na ich oddelení. „V Bratislave je však veľká fluktuácia policajtov. Zatiaľ to máme na starosti my, aby školy nadobudli stabilnejší kontakt s konkrétnym policajtom,“ vysvetľuje Szabó.

Postupne by mali školy prebrať aj ostatní policajti, podľa Szabóa by mali na jedného policajta na ich oddelení pripadať 3 až 4 školy. Policajný zbor síce podľa neho je poddimenzovaný, ale zatiaľ sa zdá, že komunikácia so školami nie je až taká časovo náročná.

Za posledný rok, odkedy s riaditeľmi nadviazal kontakt, sa mu ozvali školy iba trikrát. Posledným prípadom boli výhražné emaily, ktoré boli začiatkom decembra rozposlané do viacerých stredných škôl po Slovensku. Ďalšie prípady sa týkali omamných látok.

„Ďalej sme mali podozrenie na užívanie omamných látok. Aj v súvislosti s detskými gangmi, ktoré sa teraz často objavujú mimo vyučovania a prostredia školy. Študenti sa stretávajú v skupinách v parkoch či obchodných centrách. Dokonca sme mali aj informácie o dohodovaní plánovaných bitiek mladistvých,“ vysvetľuje policajt.

Szabó tvrdí, že doteraz si tieto prípady školy riešili vo veľkej väčšine interne a políciu neoslovovali, pokiaľ nešlo o porušenie zákona. Vďaka kontaktu so školami však môžu mať policajti väčší prehľad o tom, čo sa v komunite a za bránami škôl deje, myslí si Szabó.

„Neznamená to, že budeme hneď riešiť trestné konania, skôr ide o pomyselné výkričníky, aby sme mali už informácie preventívne a aby sme niečo neprehliadli alebo nepodcenili. Aby nám mimo nášho zorného poľa za bránami škôl potichu a pomaly nerozkvital nejaký problém, ktorý môže mať neskôr následky aj po vyučovaní či po ukončení celého štúdia,“ hovorí Szabó.

Nemyslí si však, že budú školy teraz využívať policajtov pri každom probléme alebo ich používať ako výstrahu. „Školy nechcú na seba priťahovať pozornosť polície,“ tvrdí. Podľa neho dokážu riešiť problémových žiakov v škole aj vďaka školským psychológom, centrám poradenstva a prevencie či ostatnými internými postupmi.

Policajt je tu pre nich vtedy, ak sa už správanie žiakov blíži k protiprávnej hranici. S policajtmi môžu problém konzultovať a poradiť sa s nimi. „Spracujeme administratívu a potom to pošleme gestorom, ktorí majú na starosti ochranu mäkkých cieľov (miesta s väčším počtom ľudí a so slabou bezpečnosťou pred násilnými útokmi – pozn. red.). Tí rozhodnú, akým spôsobom sa s vecou alebo informáciou naloží ďalej v kompetencii polície,“ vysvetľuje.

Školské prostredie nemá byť represívne

Ministerstvo vnútra rozbehlo aj bezpečnostný dotazník, ktorý vypĺňajú všetky štátne základné a materské školy. Má asi sto otázok a vytvorili ho rezorty v spolupráci s Akadémiou policajného zboru a ďalšími vysokými školami.

Výsledky dotazníka by chcelo ministerstvo vnútra analyzovať do leta, aby od septembra mohli pripraviť bezpečnostné odporúčania pre školy.

Riaditelia vypĺňajú dotazník spolu s policajtom a podľa Szabóa sa pri jeho vypĺňaní mnohí zamýšľajú nad tým, ako svoju školu zabezpečiť lepšie. „Boli to pre nich zaujímavé informácie. Pri každej otázke mali na výber z viacerých možností a rozširovali si obzory. Hovorili si, že aha, aj toto by sme mohli na našej škole zaviesť,“ vysvetľuje policajt.

V dotazníku boli otázky týkajúce sa zabezpečenia napríklad budovy školy, prístupu do areálu či kontroly návštevníkov. Riaditeľov sa pýtali aj na to, ako sú učitelia a žiaci pripravení reagovať na nebezpečné situácie a či si periodicky nacvičujú evakuáciu. „Sú tam otázky aj na to, či sa pedagogický zbor vzdeláva, ako zareagovať v prípade nebezpečnej situácie,“ tvrdí.

Škôl sa pýtajú aj na to, či za posledné roky mali prípady šikany alebo iné incidenty, a na to, ako to riešili. Napríklad či to riešili so školským psychológom, podmienečným prepustením zo školy alebo pohovorom s rodičmi.

Podľa Szabóa sú školy zabezpečené na dostatočnej úrovni, ale veľa závisí od ich finančných zdrojov, ktoré môžu použiť na zvýšenie bezpečnosti školského prostredia. Od toho aj závisí, či a v akom objeme majú pokryté priestory kamerovým systémom, alebo spôsob zabezpečenia a kontrolu vstupov do školy. „Musím však povedať, že by som sa nebál dať svoje deti do týchto škôl,“ hovorí policajt.

Podľa Jozefa Halcina z odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra nebude výsledkom auditu to, že školám odporučia kamery alebo vstupné turnikety. „Školské prostredie nemá byť žiadnym represívnym prostredím, ktoré vyvoláva strach. Toto nie je naším cieľom,“ hovorí s tým, že si dnes ani nevie predstaviť, akej škole by vôbec odporučili zavedenie turniketov.

Základom bezpečnostného štandardu každej školy by podľa neho mala byť kontrola všetkých vstupov do budov školy. „Nemyslím nutne kamerové systémy, ale aby bolo jasné aspoň to, kto a za akých okolností do školy vstupuje a z nej vystupuje,“ hovorí Halcin. Dá sa to zaistiť napríklad aj vrátnikom či knihou návštevníkov.

Budú v školách aj kamery? Ministri vnútra a školstva tvrdia, že s kamerami priamo v školách – na chodbách a v triedach – sa neráta. Uvažujú však nad zasadením kamier v rámci obce tak, aby monitorovali aj vstupy do škôl.

Minister vnútra Šutaj Eštok hovoril o eurofondovej výzve, ktorú chystá ministerstvo informatizácie a regionálneho rozvoja na dobudovanie kamerových systémov pre obce, spolu za vyše 16 miliónov eur. „Kamery sa vedia v mestách a obciach nastaviť tak, aby nám pomohli aj pri mapovaní bezpečnosti v našich školách,“ hovoril Šutaj Eštok.

„Chránenie vonkajšieho perimetra škôl je do budúcna naozaj výzvou pre každú školu aj pre každú verejnú budovu,“ tvrdí Halcin.

V USA policajti ani kamery nepomohli

Bezpečnosť v školách však policajti ani kamery nevyriešia, upozorňuje školská psychologička Kornélia Ďuríková. Ak pri otázke bezpečia hovoríme o policajtoch, v spoločnosti tým podľa nej vyvolávame presne opačný pocit. „Vytvárame dojem, že školy nie sú bezpečné, respektíve že sú priamo nebezpečným prostredím,“ hovorí.

Ďuríková spolutvorila program Školy za duševné zdravie v rámci Ligy za duševné zdravie. Je v ňom združených asi 70 škôl z rôznych častí Slovenska, ktoré aktívne riešia otázku bezpečia práve cez duševnú pohodu žiakov.

Aj dáta zo zahraničia ukazujú, že prísne bezpečnostné opatrenia nemajú veľký efekt, vysvetľuje Ďuríková. K veľmi častým streľbám na školách dochádza v USA, kde len vlani bolo 346 prípadov takých útokov v školách.

Čísla amerického Národného centra pre vzdelávacie štatistiky hovoria o tom, že za posledných 20 rokov (2000 – 2020) v USA pribudlo až o 70 percent viac bezpečnostných kamier, o 25 percent viac kontrolovaných vstupov, ako sú napríklad detekčné rámy. Od roku 1975 v školách pribudlo aj o polovicu viac policajtov. Výsledky sa však nedostavili, skôr naopak: len od roku 2019 sa takmer strojnásobil počet strelieb na školách (2019 – 119 incidentov, 2023 – 346).

„Aj tamojšie analýzy vyhodnocujú, že problematika musí byť uchopená inak. Musíme sa bezpečiu v školách venovať z hľadiska prevencie,“ vysvetľuje Ďuríková.

Zvýšenú agresiu, drogy, šikanu – nič z toho policajt podľa Ďuríkovej nevyrieši. Prečo? Lebo školu nepozná zvnútra. „Problémy v školách sa začínajú omnoho, omnoho skôr. Šikana nevzniká zo dňa na deň. Má svoju históriu, vychádza z vnútorných vzťahov v škole,“ vysvetľuje psychologička.

Riešenie šikany je podľa nej dlhodobá a systematická práca, ktorú policajt niekoľkými návštevami nemá šancu urobiť. Pripomeňme, že viacerým útokom a tragickým udalostiam v slovenských školách predchádzal práve problém so šikanou.

Ďuríková nepovažuje za riešenie, ak škola privolá policajta napríklad na to, aby dohovoril problémovému dieťaťu. „Neviem si predstaviť, že by sa u dieťaťa, ktoré sa dlhodobo borí s problémom, po rozhovore s policajtom zmenilo všetko to, čo schováva pod povrchom,“ hovorí psychologička. Môže to síce krátky čas navonok fungovať, ale Ďuríková neverí, že by sa tým problém vyriešil.

Aj Jozef Halcin uznáva, že policajt nie je psychológ a nevie vyriešiť šikanu. „Nežije v škole a nepozná to prostredie. Naším cieľom nie je, aby prišiel ako represívny prvok, ale ako partner, ktorý chce pomôcť a poradiť,“ vysvetľuje.

„Školy majú svoje pomáhajúce systémy na to, aby vedeli riešiť tieto problémy. My prichádzame na rad vtedy, keď to už nie je iba školský problém, ale stáva sa to problémom Trestného zákona,“ dodáva Halcin.

Ďuríková má však obavy, že niektoré školy môžu policajtov využiť inak – môžu sa pre nich stať výhovorkou, že sa problém rieši, aj keď sa nejde k jeho koreňom. „Pohrozíme deťom a rodičom – ak sa nezlepšíte, tak príde policajt. Myslíme si, že z pozície moci sa problém vyrieši, ale on sám od seba nezmizne,“ hovorí.

Psychologička si spomína na konkrétny prípad školy, kde sa objavila šikana. Škola mala odborníkov z podporného tímu, ktorí začali s deťmi systematicky pracovať – nielen s agresormi a obeťou, ale s celou triedou. Podarilo sa im deti presvedčiť na spoluprácu a blížili sa k tomu, že spolu začnú hovoriť. Až kým do školy neprišli na prednášku o šikane policajti.

„Povedali, čo všetko deťom hrozí za šikanu, ak ich chytia. Decká sa tak vystrašili, že ich podporný tím stratil. Odmietli spolupracovať, lebo boli presvedčené, že keď budú hovoriť, tak pôjdu do polepšovne,“ hovorí Ďuríková.

V bezpečnej triede sa nikto nebojí urobiť chybu

Aká je teda bezpečná trieda? Podľa Ďuríkovej je to trieda, v ktorej sa každý – učiteľ aj dieťa – cíti akceptovaný. Nemusia byť všetci najlepší kamaráti, ale tolerujú sa a pomáhajú si. „A je to aj taká trieda, kde sa deti neboja poníženia, výsmechu, fyzického alebo psychického ublíženia,“ hovorí psychologička.

Podľa nej by mala mať každá škola namiesto policajta prideleného školského psychológa. Pripomína, že v každej škole sa nájdu deti, ktoré potrebujú pomoc, aj keď detailné dáta na Slovensku nemáme.

Podrobné výsledky ukázala podľa Ďuríkovej štúdia žiakov 9. ročníka v Česku, podľa ktorej sa u približne každého tretieho dieťaťa objavujú symptómy psychických problémov. Psychologička predpokladá, že podobná situácia bude aj na Slovensku. „V každej triede máte minimálne tri až štyri deti, ktoré prežívajú duševnú nepohodu a potrebovali by zvýšenú podporu,“ hovorí. Nemusí ísť hneď o niečo vážne, ale potrebujú podporu a záujem, aby sa symptómy nezhoršovali.

Odhady z Česka tiež ukazujú, že v priemere jedno až päť percent žiakov v škole potrebuje intenzívnu podporu – sú traumatizovaní, riešia závažné problémy v rodine či v živote. „Predstavme si, že v škole je 300 žiakov, z ktorých desať môže byť vo veľmi vážnom riziku. Je to problém nielen pre nich, ale aj pre bezpečnosť celej školy,“ vysvetľuje psychologička.

Na Slovensku posledné údaje priniesla štúdia o zdraví tínedžerov HBSC z rokov 2021/2022, ktorá ukázala ťažkosti najmä u mladých dievčat. Napríklad až každé tretie 15-ročné dievča označilo, že sa cíti osamelo a pociťuje mierne až silné úzkosti.

Čím menej budeme pracovať s deťmi – či už s tými s miernymi, alebo s vážnejšími problémami – tým viac sa ich ťažkosti budú zväčšovať. Podľa Ďuríkovej však ešte aj dnes u učiteľov prevláda skôr názor, že v škole sa iba učí a vychovávať má rodič.

Bezpečné prostredie však podľa nej bude v škole iba vtedy, keď na tom budú učitelia dlhodobo pracovať. „Bezpečná škola dlhodobo a systematicky pracuje na tom, aby vytvorila pozitívne vzťahy. Potreby detí aj učiteľov sú vnímané, prebieha intenzívna komunikácia. Problémy sa nepodsúvajú pod koberec, ale riešia sa predvídateľným systémom opatrení,“ vysvetľuje psychologička.

Aj minister školstva Tomáš Drucker hovoril v rámci bezpečnosti v školách aj o prevencii a podpore duševného zdravia u detí. „Neuvažujeme len o prevencii kriminality, ale širšie aj o duševnom zdraví,“ povedal minister.

„Bezpečná škola sa začína dobrou prevenciou rizikového správania,“ tvrdí aj Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Ústav pripravil štandard postupov pre pedagógov aj všetkých odborných zamestnancov v školstve pre prevenciu rizikového správania. Tento štandard je už schválený, teraz podľa Motlovej musí prebehnúť vzdelávanie pre zamestnancov, aby ho dostali do praxe.

Výskumný ústav spustil aj projekt Duševné zdravie a prevencia, v rámci ktorého chce vytvoriť portál s ukážkami dobrej praxe pre učiteľov, ako pracovať na prevencii. Takisto chce urobiť detailný výskum o stave duševného zdravia detí a žiakov.