Raketový systém Starship spoločnosti SpaceX dnes absolvoval tretí testovací let.
Spoločnosť sa poučila z predošlých chýb, keďže dva testy z roku 2023 sa skončili riadeným výbuchom. „Tento let bol určite úspešnejší ako dva testovacie lety predtým,“ povedal astronóm Jiří Šilha.
Vedec pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Dopravný systém má pre Spojené štáty strategický význam – určený je nielen na lety na obežnú dráhu Zeme, ale aj pre lety ľudí na Mesiac, Mars a ďalej.
Happy birthday to @SpaceX! What a day!
HUGE congratulations to the entire team for this incredible day: clean count (glad the shrimpers could get out in the nick of time!), liftoff, hot staging, Super Heavy boost back and coast (and likely a couple engines making mainstage… pic.twitter.com/D3YUPIgKNH
— Gwynne Shotwell (@Gwynne_Shotwell) March 14, 2024
Zábery priamo z rakety
Starship štartoval dnes o 14.25 nášho času zo základne Starbase v oblasti Boca Chica na texaskom pobreží.
Raketový systém spoločnosti SpaceX je najväčšou a najvýkonnejšou raketou, aká sa kedy postavila. Celý systém má výšku 122 metrov a tvoria ho dve časti – spodná raketa Super Heavy s 33 motormi Raptor a horná kozmická loď Starship so šiestimi motormi.
Zariadenie bolo vybavené štyrmi anténami pre komunikáciu so sieťou Starlink, preto sme počas letu videli na rozdiel od prvých dvoch testovacích letov aj zábery priamo z rakety.
Raketa Super Heavy sa od kozmickej lode oddelila niekoľko minút po štarte. Do vôd Mexického zálivu dopadla pár minút nato. Podľa predbežných informácií (strata kontaktu so zariadením) sa pokus o simulované pristátie nepodaril a raketa sa rozbila o hladinu.
Štart a let Starshipu. Zdroj – kosmonautix.cz/YouTube
Skvelý výsledok
Po oddelení od rakety dosiahla kozmická loď obežnú dráhu okolo Zeme. „No Starship nebola na uzavretej dráhe, ale na tej parabolickej,“ povedal astronóm Jiří Šilha a dodal: „Kozmická loď vyletela zhruba 250 až 300 kilometrov nad zemský povrch, no potom padala, lebo nemala dostatočnú rýchlosť.“
Počas letu kozmická loď vykonala niekoľko testov vrátane otvorenia dverí nákladového priestoru. „Kozmická loď bola len aerodynamickou kópiou potenciálnej lode Starship – v jej vnútri chýbali mnohé technológie a išlo skôr o technický kus, ktorý mal otestovať najmä to, či je výber tvaru telesa vhodný na bezpečný prechod atmosférou a pristátie na Zemi,“ vysvetlil Šilha.
Starship vo vesmíre. Zdroj – SpaceX/X
Starship is coasting in space pic.twitter.com/ZFUXMUkufW
— SpaceX (@SpaceX) March 14, 2024
Loď mala vykonať deorbitálny zážih (pre návrat z orbity na Zem), no tento krok sa vynechal, keďže loď mala správnu trajektóriu. Podľa predbežných informácií sa tesne pred pristátím rozbila.
Celý let trval zhruba hodinu. Kozmická loď dosiahla maximálnu rýchlosť 26 481 kilometrov za hodinu.
Priebeh tretieho testovacieho letu Starshipu. Zdroj – Kosmické novinky/X
Na formální povolení stále ještě čekáme, ale vše zatím nasvědčuje tomu, že SpaceX zítra ve 13:00 SEČ podnikne třetí testovací let Starship. Kromě přečerpávání pohonných látek, zážehu Raptoru ve vakuu a testu dvířek nákladového prostoru má Starship i nové místo přistání 👇 pic.twitter.com/YUCenBpzMJ
— Kosmické novinky (@kosmickenovinky) March 13, 2024
Celkový dojem z letu je dobrý. Pri štarte sa na rakete zapálili všetky motory a dopravný systém absolvoval všetky fázy letu. „Raketa Super Heavy fungovala výborne,“ povedal na sieti X Michal Václavík, popularizátor kozmonautiky a vedec z Českého vysokého učenia technického v Prahe. „Záverečnú fázu simulovaného pristátia ovplyvnili problémy s motormi, ale v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma letmi je to skvelý výsledok. Starship sa takisto správal dobre. Oddelenie bolo na prvý pohľad nominálne,“ dodal Michal Václavík.
Ďalší testovací let by sa mal vykonať o niekoľko mesiacov.
Prvý a druhý testovací let z roku 2023
Tretí testovací let nasledoval po dvoch pokusoch z roku 2023, z nich oba sa skončili riadenými výbuchmi. Napriek tomu spoločnosť SpaceX vtedy hovorila, že lety predstavujú úspech, keďže sa pri nich veľa naučili.
Heslo, ktorým sa v spoločnosti riadia, je „rýchlo zlyhajte, ale učte sa ešte rýchlejšie“, písal minulý rok denník The New York Times. Vďaka tejto stratégii má spoločnosť vo vývoji vesmírnej techniky napredovať rýchlejšie ako konkurencia.
Pripomeňme, že pri prvom testovacom lete z apríla 2023 sa nepodarilo oddeliť stupne Super Heavy a Starship.
Druhý testovací let z novembra 2023 trval dlhšie a raketa Super Heavy vyniesla kozmickú loď na hranicu atmosféry. Tam sa obe časti oddelili pomocou manévru zvaného „hot staging“.
Spočíva v tom, že sa motory kozmickej lode zapnú už vo chvíli, keď je ešte spojená s raketou. Tento riskantný manéver vyskúšala spoločnosť SpaceX po prvý raz, no ako sme už v Denníku N písali, Američania aj Rusi ho úspešne používali pri ťažkých nosných raketách už v 60. rokoch. Určený je na to, aby udržal maximálnu hybnosť kozmickej lode.
Po začatí návratového manévru však raketa explodovala. Kozmická loď ešte niekoľko minút pokračovala po plánovanej dráhe, no keď stratila spojenie s riadiacim centrom, aktivoval sa samodeštrukčný mechanizmus.
Stihne sa rok 2026?
Raketový systém Starship má vynášať ľudí nielen na obežnú dráhu Zeme, ale aj na Mesiac či iné vesmírne telesá, ako Mars.
Elonovi Muskovi, zakladateľovi SpaceX, má splniť sen o ľuďoch ako multiplanetárnom druhu. „Vďaka Starshipu bude život na viacerých planétach,“ komentoval výsledok tretieho testovacieho letu Musk. Neskôr dodal, že „Starship dopraví ľudí na Mars“.
Vďaka Starshipu sa ľudia dostanú na iné planéty, myslí si Elon Musk. Zdroj – Elon Musk/X
Starship will make life multiplanetary pic.twitter.com/Ul7ksiAHBZ
— Elon Musk (@elonmusk) March 14, 2024
V roku 2022 uzavrel SpaceX obchod s NASA v hodnote jednej miliardy dolárov. Jeho cieľom je vyvinúť verziu Starshipu pre lety ľudí na Mesiac.
Návrat ľudí na Mesiac je cieľom programu Artemis. Naposledy sa na tomto vesmírnom telese pristálo v roku 1972 (Apollo 17).
No misia Artemis III sa stále posúva. Pôvodne sa mala uskutočniť v roku 2024, no teraz sa hovorí o roku 2026 alebo 2027. Dôvodom je, že mešká viacero technológií (to sa netýka len SpaceX).
Astronóm Jiří Šilha povedal, že tretí testovací let Starshipu predstavuje posun, no technológia stále nie je v stave, aby sa s ňou v nasledujúcich rokoch mohlo letieť na Mesiac. „Roky 2026 až 2027 považujem za veľmi optimistické termíny,“ povedal Šilha. „So Starshipom sme sa stále bezpečne nedostali na obežnú dráhu Zeme, nieto s ľudskou posádkou.“
Vedec si myslí, že vykonať treba ešte viacero testov, kým bude dopravný systém bezpečný. „Teraz sa skúma najmä aerodynamika nosiča a lode. Tá má pred sebou ešte veľa vývoja.“
Program Artemis
Program Artemis sa líši od programu Apollo z rokov 1969 až 1972.
Materská loď a pristávací modul vtedy štartovali spoločne a niesla ich jedna raketa. Program Artemis počíta s tým, že sa poletí na dvakrát – astronauti odštartujú v kozmickej lodi Orion nesenej raketou Space Launch System (SLS). Táto konfigurácia bola úspešne otestovaná bez posádky v novembri 2022. Na Mesiaci sa bude pristávať v lodi Starship, ktorú do vesmíru vynesie raketa Super Heavy.
Orion a Starship sa spoja na obežnej dráhe Mesiaca. Po pristátí na Mesiaci sa astronauti zase vrátia k Orionu, ktorý ich odvezie na Zem.
Takýto postup umožňuje vyniesť do vesmíru viac nákladu, zaistiť astronautom väčší komfort a bezpečie a predĺžiť ich pobyt na Mesiaci. Ide o riešenie vhodné aj pre stavbu budúcej základne určenej pre dlhodobý pobyt ľudí na Mesiaci. Slúžiť by mala aj ako „prestupná stanica“ na lety do hlbokého vesmíru.

Nové vesmírne preteky
Okrem Spojených štátov sa o Mesiac v ostatných rokoch zaujímajú aj iné veľmoci ako Čína a Rusko. Niektorí preto hovoria, že sa začali „nové vesmírne preteky“. Ide o kombináciu viacerých faktorov – demonštrácie moci a technologickej vyspelosti i záujmu o miestne prírodné zdroje. Súťaž sa zvádza aj o stavbu prvej ľudskej základne.
Do februára 2024 35 krajín podpísalo dohody Artemis (z angl. Artemis Accords) o spolupráci v oblasti civilného prieskumu a mierového využívania Mesiaca, Marsu a iných astronomických objektov.
No signatármi tejto dohody nie je Rusko ani Čína, ktoré spolu s Venezuelou či Pakistanom pracujú na vlastnej základni, Medzinárodnej mesačnej výskumnej stanici (ILRS). Peking chce v spolupráci s ďalšími krajinami postaviť prvú mesačnú základňu najneskôr do roku 2030.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák






























