Vo voľbách ide krajine o zdravie

V záujme mentálneho zdravia krajiny by sa mal vymeniť premiér. Robert Fico je už teraz v moderných slovenských dejinách najdlhšie vo funkcii a podobne ako v prípade jeho predchodcov, aj uňho platí, že s pribúdajúcim časom to je horšie a nebezpečnejšie.

Dve funkčné obdobia sú vyčerpávajúce pre politika, ale aj pre krajinu. Je to čas, za ktorý sa aj menej šikovným politikom podarí obsadiť štát a naviazať ho na seba. Dvojnásobne to platí v prípade, ak za sebou máte vládu jednej strany a nemusíte sa ani deliť a strážiť s koaličnými partnermi.

Napriek tomu má Smer naďalej veľký náskok a nikto nepochybuje o tom, že voľby vyhrá. Aj nutnosť dohodnúť sa s ďalšou stranou mení situáciu a z pohľadu krajiny trochu zlepšuje diagnózu. Až do momentu, kým si nepriznáme, že najpravdepodobnejším partnerom Roberta Fica je SNS, ktorá nesie odkaz odporného nacionalizmu a kradnutia. Tak­že žiadne liečenie.

Ešte pred pár týždňami by sa tu všetky možnosti končili. Ani optimisti by naozaj neverili, že to môže celé dopadnúť aj inak. Ale voľby sú krásne práve preto, že môže.

Posledné mesiace však jasne ukázali, že Ficovi ide viac o udržanie sa pri moci ako o vlastných občanov a napríklad aj o ich zdravie. Inak by nemohol milióny eur a všetku energiu míňať na postávanie pred plotmi a vymyslenými utečencami. Inak by predsa neposielal tunelom peniaze na predražené CT, masérov, pokazené kotly, ale pacientom. Inak by nezačal zneužívať celý štát na likvidovanie politických súperov.

Ak by sa voľby skončili zmenou premiéra, najväčšiu zásluhu na tom by mal nepochybne práve Robert Fico. To on a jeho arogantné privlastňovanie si celého štátu privádzajú inak frustrovaných a rezignovaných ľudí k nápadu opäť ísť voliť. Strach z neho, strach z toho, ako sa definitívne zabetónuje na úrade vlády. Strach z toho, že po týchto voľbách už nebude predstierať demokrata a Európana a radostne sa vydá smerom k Orbánovi, Kaczyńskému a Zemanovi.

Opozícia si veľa pochvaly nezaslúži. Ani za štyri roky od momentu, ako si sami rozbili vládu, neprišli s významne lepším riešením, so silnejšou myšlienkou a dokonca ani s výraznejším programom, ktorý by sám osebe bol dôvodom vymeniť Fica. Napriek tomu je v záujme zdravia krajiny, aby dostali dosť hlasov na zostavenie vlády.

Ak nestačí ako argument jednoduchý fakt výmeny unaveného premiéra, mohlo by pomôcť, že pri vláde bez Fica a nacionalistov je väčšia šanca, že zostaneme v centre rozhodovania v oslabenej Európskej únii. Že neutečieme od liberálnej demokracie, ktorá nie je len bariérou pred návratom k divokému východu, ale je aj zárukou, že aj nabudúce budeme môcť naozaj voliť.