streda

Mám šťastie, že som prežil, vraví legenda punku Johnny Lydon

Keď mal 20, preslávil sa prezývkou Johnny Rotten v kultových Sex Pistols. V januári mal 60, používa vlastné meno a so skupinou Public Image Ltd. urobil už desiaty album. V máji ho predstaví v Bratislave.

Foto - Public Image Ltd.

Keď sa s ním rozprávate, uvedomíte si, že punk nie je mŕtvy, iba zostarli jeho najväčší hrdinovia, ktorí dokázali prežiť. „Je vlastne zázrak, že tu ešte som,“ hovorí JOHN LYDON. Dnes patrí medzi najvtipnejších spoločníkov na rozhovor.

Najnovší album ste nazvali Čo svet teraz potrebuje... Čo znamenajú tie tri bodky?
Že odpoveď si musí dať každý sám, podľa toho, čo považuje za najdôležitejšie. Je to nedokončená veta, bez otáznika na konci, otvorená rôznym interpretáciám a debatám o tom, aký svet chceme vlastne mať. Treba sa viac rozprávať, nie nenávidieť a bojovať navzájom.

Album Sex Pistols sa volal Never Mind the Bollocks, v novej piesni Shoom dokola opakujete, že všetko je „bollocks“. Stále si to myslíte?
Shoom je zvuk bicieho automatu, ktorý sa nám pokazil. Vystavali sme skladbu na zlom zvuku. V skutočnosti je to pocta môjmu mŕtvemu otcovi. Nežilo sa s ním najjednoduchšie, ale mal svojský humor. Preto aj tá skladba obsahuje značnú dávku humoru, no pod ňou je úprimnosť a pravda. Slovo bollocks je už dosť dlho súčasťou spôsobu, akým ľudia z robotníckej triedy bežne hovoria.

Najvtipnejšia skladba je ur­čite úvodná, kde spievate, ako ste opravili záchod. Skutočný príbeh?
Raz sme sa so ženou pohádali a vykričala mi, že keď si neviem poradiť s pokazeným záchodom, nech zavolám inštalatéra. Tak som sa naštval a prišiel na to, ako ho rýchlo opraviť. Bol som so sebou taký spokojný, že som z tejto príhody hneď spravil skladbu, čo je mimochodom, môj dosť typický spôsob práce. Práve túto pesničku má moja žena z celého albumu najradšej. Asi preto, že sme začali nadávkami a skončili spoločným smiechom. Humor často pomáha pri mnohých problémoch. Nechytajte sa hlúpostí a nepodstatných vecí, naučte sa byť veľkorysí. Ak dokážete vyriešiť domáce záležitosti, ľahšie zvládnete aj globálne krízy. Myslím, že aj v OSN by si z toho mohli zobrať príklad, lebo inak všetko vždy skončí o h.vne, hahaha.

Predchádzajúcu knihu Rotten: No Irish, No Blacks, No Dogs z roku 1993 ste vysvetľovali tým, že sa vám nepáčilo, ako váš príbeh vykresľovali novinári. Čo bolo motiváciou pre ďalšiu biografiu Anger is Energy, ktorá vyšla predvlani?
Chcel som napísať o tom, čo ma robí človekom, akým som. Preto som sa veľa venoval detstvu a svojim chorobám. To je moja stránka, o ktorej som takmer nikomu predtým príliš nehovoril. Prešiel som si toľkými rôznymi zdravotnými problémami, až je vlastne zázrak, že som ešte tu. Mal som veľké šťastie, že som prežil aj éru v jednej z najdivokejších kapiel na svete, bolo to i vďaka tomu, že než som sa stal jej členom, veľmi dobre som vedel, čo znamená byť medzi živými, a vážil som si každý jeden deň. Môžem byť do smrti len vďačný, že sa mi to podarilo, mnohí moji kamaráti to nedokázali.

Neodmysliteľnou súčasťou vášho príbehu so Sex Pistols boli manažér Malcolm McLaren a módna návrhárka Vivianne Westwood. Naozaj ste ironickú novú skladbu Turkey Tits venovali jej? Ako na ňu zareagovala?
Pravdupovediac, vôbec neviem. Veľmi dávno som s ňou nehovoril, len dúfam, že už má zmysel pre humor.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |