Plný kultúrny dom v Čiernom Balogu hľadal vinníka obrovskej lykožrútovej kalamity

Okresný úrad v Brezne vyhlásil mimoriadnu situáciu z dôvodu živelnej pohromy spôsobenej premnožením podkôrneho hmyzu a poškodením smrekových lesov v oblasti Horehronia.

Štátne Lesy SR plánujú v oblasti Čierneho Balogu vyťažiť milión metrov kubických dreva napadnutého lykožrútom, čo je mimoriadne veľký objem. Napríklad v roku 2020 sa na celom Slovensku legálne vyťažilo 10 miliónov kubických metrov dreva.

Ťažba bude trvať dlho, spracovanie kalamity tento rok označil generálny riaditeľ Tibor Menyhart za nemožné. Povedal to na mimoriadnom obecnom zastupiteľstve v obci Čierny Balog, na ktorom sa hovorilo práve o spracúvaní kalamity a jej dosahoch na obec.

Postihnuté lesy sú v prvom, najnižšom stupni ochrany, kde mohli lesníci hospodáriť bez akýchkoľvek obmedzení a nejde teda o problém, že by ochranári robili prekážky v ťažbe. Profesor Karol Ujházy z Technickej univerzity vo Zvolene na diskusii ľuďom hovoril, aby sa vzájomne neobviňovali, vymieranie smrekových lesov je podľa neho následok klimatickej zmeny.

Starosta obce Michal Vetrák (nezávislý) hovorí, že prezentácie z minulosti o kalamite v rozsahu zhruba 400-tisíc kubíkov sa nenaplnili. „V tomto štádiu Lesy SR vyložili karty na stôl a povedali, že nám hrozí výrub až milióna kubíkov. Deklarovali, že urobia všetko preto, aby sa kalamita sanovala a následne bude potrebná náhradná výsadba tak, aby boli listnaté dreviny zastúpené vo vyššej miere a nebola to smreková monokultúra,“ povedal starosta Denníku N.

Samospráva sa obáva povodní z prívalových dažďov, zosuvov pôdy, má obavy aj o vodné zdroje a cesty zaťažené náporom kamiónov naložených drevom. Už dnes jazdí cez obec množstvo kamiónov naložených drevom, ich denný počet odhadujú na vyše stovky, pričom Čierny Balog má len málo chodníkov.

Pre spracovanie dreva budú musieť aj čiastočne uzavrieť lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline a zasiahne aj do premávky známej Čiernohronskej železničky.

Obec čerpá vodu z potoka v lese postihnutom kalamitou

V stredu popoludní bol kultúrny dom v Čiernom Balogu plný. V sále bolo vedenie obce, zástupcovia Lesov SR, poslanec za Hlas Roman Malatinec, primátor neďalekého Brezna aj starosta Podbrezovej či zástupca banskobystrickej správy ciest.

Starosta a poslanci predniesli zoznam požiadaviek pre vládu aj lesníkov. Požadujú vypracovať krízový plán likvidácie podkôrnikovej kalamity, drevo odvážať len cez pracovné dni, urobiť protipovodňové opatrenia vzhľadom na výrazne nižšiu vodozádržnú schopnosť lesov po ich výrube, zabezpečiť bezpečnosť cestnej dopravy, čistenie ciest či vykonávať opatrenia na znižovanie prašnosti v obci.

Dôležitá pre Čierny Balog je aj ochrana vodných zdrojov, ktoré sú povrchové. To znamená, že obec čerpá vodu priamo z potoka, najmä v Čiernej doline. Samospráva ďalej žiada vyčleniť peniaze na opravy ciest, pozemky v obci využívať len po dohode s obcou, zabezpečiť proti zosunu svah nad cestou 529, parkovisko vo Vydrovskej doline nevyužívať cez víkendy, pri spracovaní kalamity využívať prednostne miestne firmy, zaistiť bezpečnosť lesných ciest, ktoré slúžia aj ako cyklotrasy, obnoviť prevádzky lesníckeho skanzenu či kompenzácie vo forme zliav na palivové drevo.

Obec žiada, aby sa tri percentá peňazí získaných zo spracovanej drevnej hmoty za roky 2022 až 2026 použili na sanáciu následkov kalamity a odstraňovanie škôd na majetku obce, VÚC a vzniknutých mimoriadnych udalostí. Chcú dovybaviť miestny hasičský zbor technikou a upozorňujú aj na potrebu kontroly nelegálnej práce s cieľom eliminovať zneužívanie rómskej komunity z iných regiónov a prácu maloletých osôb.

Štátni lesníci deklarujú, že chcú zasiahnuť proti dôsledkom podkôrnikovej kalamity. Vytvorili kalamitný štáb, ktorý riadi spracovanie kalamity.

Výrobno-technický riaditeľ Lesov SR Peter Morong povedal, že Národné lesnícke centrum vypracuje projekt revitalizácie, kde určí presné modely hospodárenia a drevinové zloženie tak, aby lesy boli trvácnejšie.

„Určite to už nebudú smrekové monokultúry a zloženie bude výrazne v prospech listnatej hmoty. V spolupráci s Technickou univerzitou pripravujeme projekt protipožiarnej ochrany, na základe ktorého bude môcť obec žiadať o nákup hasičskej techniky a spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva riešime protipovodňové a vodozádržné opatrenia.“

Morong povedal, že tento stav je škoda na majetku Lesov SR a že hospodárenie počas ďalších 30 alebo 40 rokov bude predstavovať čisté náklady. „Obci platíme ročne dane od 240-tisíc do 290-tisíc eur za pozemky a nehnuteľnosti v katastri obce. Sme si vedomí toho, že budeme sanovať veci, ktoré sa poškodia, ale treba zobrať do úvahy aj to, že si musíme vytvoriť rezervu práve teraz na nasledujúce roky, lebo sa budeme musieť postarať o tie plochy, kým z nich budeme mať znovu nejaký úžitok.“

Starosta obce má záujem o dostavanie chodníkov, obec je však veľká a bolo by to drahé. S Lesmi SR už v minulosti spolupracovali na rekonštrukcii miestnych komunikácií, štátne lesy platili celé úseky, minulý rok platila obec 59 percent nákladov. „Budem trvať na tom, aby po tejto kalamite bolo to financovanie viac-menej na pleciach Lesov SR.“

Stratou pre obec bude aj čiastočné uzatvorenie Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Lesy SR už skôr oznámili, že akcie v skanzene, ktoré boli na tento rok naplánované, sa neuskutočnia pre odvoz stromov.

Skanzen podľa starostu navštívi od 70-tisíc do 100-tisíc ľudí ročne. „Obmedzenia majú vplyv aj na prevádzku Čiernohronskej železnice a na podnikateľov v obci. Čo sa týka cestovného ruchu, strácame na atraktivite.“

Celkovo má však starosta po posledných dňoch a predstavených riešeniach pozitívny dojem.

Chceme hlavu vinníka

Jedna z požiadaviek poslancov obecného zastupiteľstva, ale aj ľudí sediacich v sále kultúrneho domu bola, aby niekto prevzal za kalamitu zodpovednosť. Hovoria o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu a chcú vidieť následky aj v trestnoprávnej rovine.

Menej diplomatickým jazykom sa ozývali výkriky z publika, ktoré vinníka hľadali v Lesoch SR. „Prečo ľudia, čo robili na závode, tu nesedia, aby sa zodpovedali za to všetko? Do basy by mali ísť sedieť!“

Vedenie štátneho podniku sa bránilo, že vo funkcii je od decembra minulého roka a tento stav zdedilo, na čo publikum reagovalo smiechom, najmä keď to hovoril Peter Morong, výrobno-technický riaditeľ Lesov SR, ktorý v podniku roky pracoval jednak priamo v Čiernom Balogu a bol aj generálnym riaditeľom. Za predchádzajúcich vlád Smeru bol pri viacerých ťažkých kauzách podniku, jeho nákup protipožiarnych kamier vyšetruje polícia aj Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Starosta aj občania hovoria, že na zlý stav lesov upozorňovali dlhšie. Starosta následne čítal z protokolu o kontrole, ktorú urobili Lesy SR na základe podnetu od občanov. Vyplynulo z neho, že zodpovedná osoba porušila zákon o lesoch, konkrétne paragrafy o tom, že obhospodarovateľ je povinný vykonať náhodnú ťažbu (teda vyťažiť kalamitné drevo) alebo použiť iné vhodné opatrenia na ochranu lesa tak, aby nedošlo k vývinu vzniku a premnoženiu škodcov najneskôr do 6 mesiacov od vzniku problému.

Starosta nechcel hovoriť konkrétne meno spomenuté v kontrole pred plnou sálou, povedal, že občania sa môžu prísť spýtať. Riaditeľ Organizačnej zložky OZ Horehronie Peter Morong, menovec námestníka Lesov SR, avizoval v tejto súvislosti reorganizačné opatrenia od 1. apríla.

Poslanec parlamentu Roman Malatinec (Hlas) hľadal vinníka inde. „Musíme povedať, že toto všetko je nečinnosť bývalého vedenia lesov aj pána Budaja a ďalších predstaviteľov ministerstva pôdohospodárstva.“

Opakovane obvinil ochranárov, z publika dostal odkaz, aby netáral. Ďalší poslucháči takisto obviňovali za zničené lesy ochranu prírody, ktorá však s touto kalamitou nemá nič spoločné. Postihnuté lesy sú totiž v prvom, najnižšom stupni ochrany, kde mohli lesníci hospodáriť bez akýchkoľvek obmedzení.

Niektorí diskutujúci spomínali aj bezzásahové územia, z ktorých podľa nich prišiel lykožrút. V okolí Balogu však také nie sú. Jediné rezervácie široko-ďaleko sú malé rezervácie Klenovský Vepor a Dobročský prales, ktoré sú však ďaleko od obce. V oboch sú navyše zmiešané lesy, rastú tam teda aj listnaté stromy, ktorými sa lykožrút smrekový neživí. Taktiež ani jedľou, ktorá je v nich vysoko zastúpená.

Ústav ekológie lesa a Štátna ochrana prírody v roku 2018 zverejnili štúdiu, kde skúmali práve vplyv vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov. A iba v 9 prípadoch, teda menej ako desatine, bol začiatok odumierania smrekových porastov lokalizovaný v rezervácii.

Profesor Ujházy: Klimatická zmena znamená koniec doby smreka

Do debaty zasiahol profesor Karol Ujházy z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý vidí dve príčiny, prečo dochádza k rozpadu smrečín. „Sú to neprirodzené porasty, ktoré boli zakladané s cieľom produkcie dreva, v zmysle koncepcií, ktoré vznikli v 19. storočí v Nemecku. Ukázalo sa už v 50. rokoch 20. storočia, že smrekové porasty sú nestabilné a že ich treba postupne premieňať, ale to sa nestihlo.“

Do toho prišla podľa Ujházyho klimatická zmena. Poukázal na to, že po roku 1990 sa prudko zvyšuje teplota.

„Dnes, keď si pozriete stránky SHMÚ pre najbližšiu stanicu Telgárt, zistíte, že sa o dva stupne oteplilo oproti normálu od roku 1960 do roku 1990. To je posun zhruba o dva vegetačné stupne. Vyučujem lesnícku typológiu a tieto lesy boli v 5. vegetačnom stupni, teda jedľovo-bukový, a teraz sa posúvame do stupňa dubovo-bukový. Pre mnohých z vás je to asi nepredstaviteľné, ale skrátka už tu nie sú podmienky pre pestovanie smreka a ten zákonite odumiera. A nezáleží vôbec na tom, ako budú hospodáriť lesníci, proste ten smrek bude odchádzať.“

Ujházy spresnil, že smrek odumiera aj v pralesoch, aj v hospodárskych lesoch. „Toto sú hospodárske lesy, tam nebol nejaký limit pre ochranu lesa, napriek tomu odumierajú, lebo musia, lebo je tu také sucho, ktoré ten smrek neznesie.“ Pripomenul rok 2022, keď boli veľmi nízke zrážky od mája do júla. Začiatkom augusta 2020 bol už deficit zrážok na úrovni 200 milimetrov, čo smrekové lesy nezniesli, a preto odumreli veľmi rýchlo.

„Bolo extréme sucho, okolo Zvolena opadali bukom listy. Deje sa to nielen na Balogu, ale na celom Slovensku, v Česku, v Holandsku, Slovinsku, Poľsku, Ukrajine. Chcem len poprosiť, aby ste sa navzájom neobviňovali, lebo to je naozaj dôsledok klimatickej zmeny, ktorej čelíme, a cesta je premena lesa na listnaté porasty, ktoré na toto budú lepšie zvyknuté.“

Starosta Vetrák v prečítal v nadväznosti na Ujházyho list z Národného lesníckeho centra, ktoré konštatovalo, že za roky 2018 až 2020 bol vo vegetačnej sezóne zaznamenaný deficit zrážok oproti dlhodobému priemeru. Taktiež bolo extrémne sucho v júni a júli 2022, čo výrazne prispelo k oslabeniu stromov a tým zvýšeniu úspešnosti zakladania nových generácií podkôrneho hmyzu na smreku.

Národné lesnícke centrum konštatovalo, že tento faktor má určite vplyv na nárast kalamity podkôrneho hmyzu, no sucho a teplo postihlo aj iné regióny bez takého výrazného nárastu kalamít. Na takýto prudký nárast má podľa NLC najväčší vplyv objem nespracovanej kalamity z predchádzajúceho roka, úlohu tu teda zohral aj ľudský faktor.

Lesníci už smrečiny sadiť nebudú, hoci ľudia by ich chceli

Aké sú teda ďalšie kroky zo strany lesníkov? „Porasty sa musia najprv vyťažiť, keď budú vyťažené a odstránené, či už suché, alebo napadnuté, môžeme pristúpiť k revitalizácii lesa,“ povedal riaditeľ Lesov SR Menyhart.

Lesníci plánujú sadiť dreviny, ako smrek, buk, jedľa či javor. Zasadia však aj prípravné dreviny, ako napríklad brezu. Dôvodom je to, aby lesné porasty čo najskôr plnili svoje funkcie, minimálne vodozádržné.

Ekológ a europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko), ktorý takisto vyučuje na Technickej univerzite vo Zvolene, si myslí, že tradičné spracovanie kalamity bude vytvárať okrem iného porastové steny, ktoré podporujú ďalšie nápory lykožrúta.

„Ak nemá byť výsledkom vyholené povodie, teda do posledného stromu ako v Malužinej či Vyšnej Boci, je potrebné voliť jemnejšie postupy. Tie spočívajú v cielenom vyhľadávaní a likvidácii aktívnych chrobačiarov. Pílenie suchých stromov, z ktorých lykožrút vyletel, je kontraproduktívne. Likviduje populácie prirodzených nepriateľov lykožrúta, a teda podporuje jeho ďalšie šírenie.“

Podľa jednej z miestnych obyvateliek si mnohí Baločania nechcú pripustiť, že lesy okolo nich už nebudú smrekové. „Tým sa tu už dariť nebude, ale ľudia majú stále v hlavách to, že doteraz sa im darilo. Jednoducho klíma je zmenená, lykožrút je premnožený a my sme určite za to, aby sa drevinové zloženie prehodnotilo,“ hovorí Mária Golianová Náterová z Čierneho Balogu.

Občania dúfajú, že zo strany lesníkov neostane len pri sľuboch, najmä čo sa týka kompenzácií vzniknutých škôd. Náterová hovorí aj o tom, že v obci a jej okolí je veľa dodávateľov v lesníctve, lenže súťaže sú nastavené tak, že vyhrá ten, kto dá najnižšiu cenu a menší dodávatelia nie sú schopní konkurovať veľkým firmám. „Keby nastavili podmienky verejných obchodných súťaží tak, že by to zvýhodňovalo regionálnych dodávateľov, tak by to vyhral niekto z našich. Je na hlavu postavené, aby sem prišiel podnikateľ zo Žiliny a naši chlapi museli chodiť inam.“ Verí, že vyhlásenie mimoriadneho stavu pomôže tento problém riešiť.