Macron: Fico je veľmi blízky Rusku, vyzradil debatu o západných vojakoch na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtkovej dlhoočakávanej televíznej debate spomenul aj slovenského premiéra Roberta Fica. Označil ho za politika, ktorý je veľmi blízky Rusku, a kritizoval ho, že vyzradil vnútornú debatu spojencov o tom, či poslať na Ukrajinu západných vojakov.

Stalo sa tak pred dvoma týždňami na samite v Paríži. Robert Fico už na ceste tam povedal, že sa o tom bude debatovať a že Slovensko nikdy nepošle vojakov na Ukrajinu.

Z Macronových slov pritom vyplýva, že táto debata mala zostať za zatvorenými dverami. „Téma pozemných vojsk sa dostala do verejnej debaty […], pretože slovenský premiér, ktorý je veľmi blízky Rusku, hovorí, že existuje tajný projekt vyslať pozemné jednotky,“ uviedol Macron.

Keď sa o týždeň neskôr konala videokonferencia na túto tému, slovenského ministra tam už nezavolali.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v debate poprel, že chce poslať vojakov na Ukrajinu. V prvej polovici debaty jasne povedal, že Francúzsko „nikdy nepovedie ofenzívu, nikdy neprevezme iniciatívu“. Francúzsky prezident však zdôraznil nutnosť byť pripravený.

„Máme jeden cieľ – Rusko nemôže a nesmie vyhrať,“ povedal Macron v televíznom rozhovore a uviedol, že prevzal zodpovednosť za svoje vyhlásenia o možnom vyslaní francúzskych vojakov na Ukrajinu. Pred kamerami vysvetľoval, že toto tvrdenie bolo signálom pre Rusko, ktoré sa inak pred ničím nezastaví.

„Do svojho slovníka sme vložili priveľa limitov,“ uviedol Macron v rozhovore a zdôraznil, že tí, ktorí nastavujú „limity“ pre podporu Ukrajiny, si volia porážku.

Nič konkrétnejšie však nepovedal, čím pokračoval v udržiavaní „strategickej nejednoznačnosti“, ktorú prejavil už počas samitu v Paríži koncom februára. Len vysvetlil, že keďže Kremeľ nič nerešpektuje, bola by chyba prezradiť mu, kam až sú krajiny schopné zájsť.

„Aby sme mali mier, nesmieme byť slabí,“ povedal a zdôraznil, že ak Rusko na Ukrajine zvíťazí, v Európe „už nebudeme v bezpečí“.

„Ak Rusko vyhrá túto vojnu, dôveryhodnosť Európy sa zníži na nulu,“ povedal Macron. „Myslíte si, že Poliaci, Litovčania, Estónci, Rumuni, Bulhari by [v prípade ruského víťazstva na Ukrajine] mohli zostať na sekundu v mieri?“ pýtal sa dvojice moderátorov. Mier počas rozhovoru opakoval niekoľkokrát, napríklad keď trval na tom, že „mier nie je kapituláciou Ukrajiny“.

Očakávalo sa, že Macron predstaví budúce plány, ako sa bude Francúzsko v najbližších rokoch angažovať na Ukrajine.

V debate tiež priznal, že francúzsky obranný priemysel nie je prispôsobený na vojnu vysokej intenzity, aká sa vedie na Ukrajine. No nevylúčil možnosť použitia pôžičky na financovanie pomoci Ukrajine.

„Myslím si, že ak by boli potreby väčšie, je to tiež návrh, ktorý predložila estónska premiérka […], súhlasím s ním,“ uviedol.

Macron v televízii vystúpil dva dni po tom, čo francúzske Národné zhromaždenie odhlasovalo pomoc Kyjivu.

Macronove slová

Macron už minulý týždeň počas rozhovorov s lídrami francúzskych politických strán hovoril o tom, že podpora Ukrajiny nemôže mať žiadne limity. Mnohí sa preto pýtali, či to bude znamenať aj vyslanie francúzskych vojakov na ukrajinské územie.

Prezident podľa Fabiena Roussela z komunistickej strany ukázal politikom mapu frontu a povedal, že je možné, že Rusko by mohlo dobyť Odesu. „Povedal, že sa to nesmie stať,“ uviedol Roussel.

Macron v posledných týždňoch naznačoval, že vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu „nie je vylúčené“, a počas svojej návštevy Prahy vyzval spojencov Kyjiva, aby „neboli zbabelí“.

So zapojením Francúzska do vojny na Ukrajine však nesúhlasia francúzski voliči. Podľa prieskumu Odoxa pre denník Le Figaro 74 percent opýtaných uviedlo, že je proti, 68 percent označilo Macronov postoj za nesprávny.

Macronove slová o európskych vojakoch na Ukrajine nemali širokú podporu ani medzi spojencami.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis ešte večer po parížskom samite na nádvorí Elyzejského paláca uviedol, že „táto diskusia odvádza pozornosť od podstaty nášho úsilia v tejto chvíli skutočne podporiť Ukrajinu“.

Plán poslať vojakov európskych krajín, ktoré sú zároveň členmi NATO, na Ukrajinu poprel švédsky premiér Ulf Kristersson, poľský premiér Donald Tusk, britský premiér Rishi Sunak aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten vtedy priznal, že medzi členskými štátmi Aliancie, ktoré sú spojencami Ukrajiny, neexistuje v tejto otázke „široko zdieľaná jednomyseľnosť“.

Estónska premiérka Kaja Kallas a litovský minister obrany Arvydas Anušauskas možnosť vyslania vojakov neodmietli, ale spresnili, že ich budú posielať len na výcvikové misie.

Agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že európske členské štáty NATO niekoľko týždňov skúmali možnosť vyslania jednotiek na Ukrajinu.

Pred parížskym samitom francúzsky náčelník generálneho štábu Thierry Burkhard poslal list svojim kolegom v NATO, v ktorom sa spomínalo, že spojenci by mohli podporiť Kyjiv vojenskými jednotkami na ukrajinskom území. Tieto návrhy zahŕňali výcvik ukrajinských jednotiek na Ukrajine, prevádzkovanie obranných systémov či pomoc s kybernetickou bezpečnosťou.

Francúzsky premiér Gabriel Attal tri dni po parížskom samite vysvetľoval, že francúzske jednotky by sa mohli zúčastniť vojny na strane Ukrajiny, aby ochránili niektoré hranice, participovali by na cvičeniach či pozemnej protivzdušnej obrane. No zdôraznil, že francúzski vojaci sa nebudú zúčastňovať bojov „priamo na fronte“.

Ani podľa zdrojov denníka Wall Street Journal sa francúzsky návrh nemal týkať bojových úloh, ale napríklad podpory vo forme výcviku, výroby munície či prevádzkovania obranných systémov. Francúzsko podľa amerického denníka už v tomto smere podniklo niekoľko krokov.

Šěf Aliancie Jens Stoltenberg povedal, že NATO na ukrajinskom území neplánuje vstúpiť so svojimi bojovými jednotkami. Zároveň však zdôraznil, že Rusko vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, ktorou „flagrantne“ porušuje medzinárodné právo. „Podľa tohto práva má Ukrajina právo brániť sa a my máme právo ju podporovať,“ povedal Stoltenberg.

Macronove slová vyvolali reakciu Moskvy. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že „to vôbec nie je v záujme týchto krajín“.

Na otázku o riziku priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom v prípade vojenskej prítomnosti na Ukrajine Peskov odpovedal, že „v tomto prípade by sme nemali hovoriť o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti“.

Na Macronove slova reagoval aj ruský exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý vyhlásil, že Rusko už nemá s Francúzskom nastavené žiadne červené čiary. A nakoniec v televízii vystúpil Vladimir Putin, keď hovoril o „znechutení Emmanuela Macrona“, ktoré je podľa Putina spôsobené rastúcim vplyvom Ruska v Afrike.

Zmena v slovníku

Francúzsky prezident, ktorý bol dlho po vypuknutí totálnej vojny na Ukrajine zástancom diplomatického riešenia, za posledné mesiace zmenil svoj postoj.

„Prezident mal od začiatku jasno vo svojom stanovisku. Máme pevnú pozíciu v podpore ukrajinského ľudu a jeho schopnosti brániť suverenitu,“ uviedla v utorok hovorkyňa francúzskej vlády Prisca Thévenot.

Nebolo to vždy tak. V lete 2022 verejne poprosil Ukrajincov, aby neponížili Putina, čo sa vnímalo ako urážka aj drzosť voči krajine, ktorá sa bráni.

Macrona v minulosti otvorene kritizoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre jeho pokusy naďalej udržovať komunikačné kanály s Moskvou. Bolo to v čase, keď to Macronovi vyčítali viaceré európske štáty, a to nielen z Pobaltia alebo zo Škandinávie. Macronove pokusy výrazne kontrastovali s postojom amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý od začiatku totálnej vojny na Ukrajine odmietol priamy kontakt so šéfom Kremľa.

Macron v rozhovore pre denník Le Monde v decembri 2022 povedal, že na členstvo Ukrajiny v NATO sa netreba pýtať, pretože Moskva by to považovala za „konfrontačné“, čím vtedy opäť šokoval Ukrajinu.

Svojich európskych partnerov zas prekvapil, keď na záver roka 2022 navrhol, že Moskve by mali byť ponúknuté „bezpečnostné záruky“ s nádejou, že konflikt sa raz vyrieši.

Macron bol dlho presvedčený, že vojna na Ukrajine sa nedá vyriešiť bez Ruska a bez toho, že sa bude s Kremľom viesť diskusia.

Vo februári 2023 povedal, že si želá prehru Kremľa, ale že vojna sa podľa neho neskončí na bojisku, ale počas mierových rozhovorov. Takisto uviedol, že Francúzsko „nikdy“ nepodporí „rozdrvenie Ruska“.

V súčasnosti sa Macron stavia do pozície lídra medzi spojencami Ukrajiny. V posledných týždňoch sa dostal na čelo krajín, ktoré chcú Kyjivu poslať pomoc v boji proti Moskve.

Môže ísť o významný moment, pretože dôležitú americkú pomoc Ukrajine blokuje snemovňa reprezentantov a podpora od západných spojencov zostáva neistá v čase, keď Rusko preberá dynamiku na bojisku.

Ako Putin Macrona oklamal

Macronova agresívnejšia pozícia voči Rusku sa prvýkrát prejavila v lete, keď sa Francúzsko pridalo k Veľkej Británii pri posielaní rakiet s plochou dráhou letu na Ukrajinu. Bol to krok, ktorý odmietli USA aj Nemecko.

Francúzi zaslali rakety Scalp, zatiaľ čo Veľká Británia zaslala takmer identické rakety Storm Shadow. To podľa pozorovateľov umožnilo Ukrajine prelomiť Čiernomorskú flotilu.

Washington odvtedy poslal na Ukrajinu malé množstvo rakiet ATACMS. Ukrajinci žiadali Nemecko, aby im poskytlo rakety s plochou dráhou letu Taurus, ale Scholz to viackrát odmietol.

Dôvod zmeny Macronovej stratégie načrtol ukrajinský prezident Zelenskyj. Ten v pondelkovom rozhovore pre stanicu BFMTV a denník Le Monde uviedol, že Putin Macrona „osobne sklamal“.

Macron podľa Zelenského zmenil svoj postoj a začal hovoriť o „nevyhnutnej porážke“ Ruska, pretože už nedôveruje Putinovi.

„Putin dal len pár dní predtým slovo niektorým lídrom, že k žiadnej rozsiahlej invázii nedôjde. To je dôvod, prečo Macron už Putinovi neverí,“ uviedol Zelenskyj s tým, že Macronovi trvalo istý čas, kým si to uvedomil.

Podobne sa vyjadril francúzsky spisovateľ Pascal Bruckner pre denník New York Times.

„Minulý rok mi Macron povedal, že ho Putin ponížil,“ uviedol. „Povedal, že nikdy neveril, že mu Putin bude toľko klamať. Takže možno je to jedným z prvkov v tomto všetkom.“

Macron si podľa Zelenského uvedomil, že ochrániť Ukrajinu znamená ochrániť Francúzsko a Európu.

„Je tu ešte jeden dôvod a nemyslím si, že Macronovi bude prekážať, ak to poviem. Včera (10. marca, pozn. red.) som mu počas nášho rozhovoru poďakoval za to, že Ukrajine venoval toľko času. A on odpovedal: ,Samozrejme, ale chcem, aby ste vedeli, že to robím pre Francúzsko.‘ Dobre si uvedomuje, že obranou Ukrajiny bráni Európu a Francúzsko,“ zdôraznil Zelenskyj.

Čo bude s Le Penovou?

Francúzsky prezident využil televízny rozhovor aj na objasnenie plánovanej cesty do Kyjiva, ktorá sa odložila. Podľa denníka Le Monde za to mohlo zvýšené nebezpečenstvo osoby prezidenta.

Pôvodne februárová návšteva sa odložila na druhú polovicu marca, pričom Elyzejský palác uviedol, že sa uskutoční v najbližších týždňoch.

Stanica TF1 ďalej uviedla, že Macron cestu nemusel odložiť len pre bezpečnostnú hrozbu, ale aj preto, aby do Kyjiva nešiel s prázdnymi rukami.

Ďalšiu pomoc Ukrajine predstavila dohoda, ktorú schválil francúzsky parlament a ktorá sa uzavrela medzi Parížom a Kyjivom na desať rokov.

Predpokladá posilnenie vojenskej spolupráce, hlavne v oblasti delostrelectva a protivzdušnej obrany. Paríž takisto sľúbil Ukrajine, že poskytne tri miliardy eur dodatočnej vojenskej podpory v priebehu roka 2024.

Francúzsko tvrdí, že v rokoch 2022 a 2023 dodalo Kyjivu vojenskú pomoc vo výške 3,8 miliardy eur, čo je ťažké overiť, keďže neboli poskytnuté oficiálne dokumenty.

Podľa tých sprístupnených Francúzsko doteraz dodalo Ukrajine 30 kanónov Caesar a 4 jednotné raketomety, ale aj 38 prieskumných obrnených vozidiel AMX-10 RC, 250 obrnených transportérov VAB či „okolo stovky“ riadených striel Scalp.

Macron sa televíznu debatu takisto snažil využiť pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré budú o necelé tri mesiace. Vrátil sa aj k hlasovaniu poslancov o dohode medzi Parížom a Kyjivom, v ktorom sa zdržalo krajne pravicové Národné združenie Marine Le Penovej, zatiaľ čo krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko a komunistická strana hlasovali proti tejto dohode.

Podľa prieskumov verejnej mienky môže eurovoľby vo Francúzsku vyhrať strana Marine Le Penovej, ktorá v prieskumoch vedie o desať percentuálnych bodov pred Macronovou stranou Renaissance.

Macron už skôr obvinil Le Penovú aj politického lídra jej strany Jordana Bardellu, že pomáhajú viac Rusku ako Ukrajine. Rovnaký postoj zopakoval francúzsky premiér Gabriel Attal.

„Je rozumné sa pýtať, či Putinove jednotky už nie sú v našej krajine. Hovorím o vás a vašich jednotkách, pani Le Penová,“ povedal začiatkom marca v Národnom zhromaždení.