Denník N

Český minister zahraničia: Pád ruskej ekonomiky nám nepomôže

Minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek je v českej politike akým si protipólom prezidenta Miloša Zemana. Zatiaľ čo Zeman situáciu na Ukrajine skôr zľahčuje, Zaorálek považuje konflikt za veľkú hrozbu. Foto - Ministerstvo zahraničia ČR
Minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek je v českej politike akým si protipólom prezidenta Miloša Zemana. Zatiaľ čo Zeman situáciu na Ukrajine skôr zľahčuje, Zaorálek považuje konflikt za veľkú hrozbu. Foto – Ministerstvo zahraničia ČR

Podľa Lubomíra Zaorálka nestačí len sedieť a čakať, až ruská ekonomika vykrváca. „Čas hrá proti nám,“ tvrdí.

Slovenský premiér Robert Fico nedávno povedal, že na Ukrajine „na sedemdesiat percent“ hrozí konflikt, ktorý bolestivo zasiahne aj okolité štáty. Myslíte si to tiež?

Myslím si, že v prípade Ukrajiny existujú dosť zlé scenáre, pri ktorých sa to celé môže vymknúť z rúk. Zrejme toto mal na mysli aj premiér Fico.

Pred pár dňami sa zabíjanie civilistov rozšírilo na prístavné mesto Mariupoľ. Znamená to, že sa celá vojna ešte viac vyostruje?

Tá situácia sa zhoršila na celej východnej Ukrajine. Vidíme rastúci počet obetí a zároveň môžeme vidieť, že sa tam zhromaždilo obrovské množstvo ťažkej techniky, ktorá sa tam  dostala zrejme z ruskej strany.

Je skutočne nepochybné, že za tým stojí Rusko?

My nemáme úplne presnú evidenciu, aká je zodpovednosť za každý z tých zločinov. Preto sme sa aj na  poslednom samite ministrov zahraničia EÚ (ktorý prebehol minulý štvrtok – pozn. red.) zdržali toho, aby sme pomenovali konkrétnych vinníkov. Nie je však pochýb o tom, že ruská strana nesie zodpovednosť pre svoje angažmá. Už len keď zoberieme do úvahy tých „dobrovoľníkov“, ktorí na východnú Ukrajinu prichádzajú z ruskej strany. Preto sme aj v konečnom stanovisku vyzvali Rusko, aby využilo svoj vplyv a pomohlo tú situáciu riešiť. To bolo na tom stanovisku to najzásadnejšie.

Situácia sa ale nelepší. Môže západ robiť aj niečo iné, než len opakovať výzvy?

Nič iného veľmi nevymyslíme, pretože Rusko je jadrová mocnosť. Navyše je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a má možnosť mnoho vecí vetovať. V tom sú hranice už vopred vytýčené. My ako Európska únia a NATO máme obmedzené možnosti, preto sa musíme snažiť využiť diplomaciu.

Nedávno ste v Českej televízii poznamenali, že čas hrá proti Západu. To nie je ideálna východisková pozícia.

Tá situácia je skutočne nepríjemná, pretože ukrajinská ekonomika nie je v dobrom stave. Navyše stupňovanie konfliktu prinieslo mobilizáciu a spôsobilo, že v ukrajinskej spoločnosti sa začína presadzovať militárna atmosféra. To všetko bráni tomu, aby ukrajinská vláda mohla začať robiť nutné reformy, ktoré sú zároveň podmienkou európskej pomoci.

To vyzerá ako začarovaný kruh.

Áno, tie veci idú navzájom proti sebe. Terajšia kríza je pritom kombináciou politických, ale aj ekonomických príčin. Preto v prvom rade potrebujeme, aby sa Ukrajinci mohli sústrediť na seba, na nutné zmeny v ekonomike, na boj s korupciou a na vytvorenie kontrol, ktoré zabránia, aby verejné peniaze končili vo vreckách pár vyvolených. Tieto problémy by bolo zložité riešiť i v dobe mieru, pričom v polo-vojnovnom stave je to prakticky nemožné.

Problémy má ale aj ruská ekonomika.

To áno, ale ruská ekonomika nie je vystavená až takým ťažkým skúškam ako ukrajinská.  Na to sa často zabúda. Počul som názory, že nám stačí len sedieť a čakať, pretože sankcie a lietajúce ceny ropy vykonajú svoje. Lenže aj keby ruská ekonomika začala kolabovať, neprinesie nám to žiadnu výhru.

Prečo?

Pretože rastúca nestabilita by z Ruska mohla urobiť ešte viac nevypočítateľného partnera, než aký je dnes. Z môjho pohľadu je naivné myslieť si, že nám pomôže, keď sa ruská ekonomika začne prepadať. Ako povedal prezident Obama: My dnes potrebujeme, aby sa Rusko vrátilo  do skupiny štátov, ktoré sa snažia riešiť problémy globálneho sveta. A naopak, aby prestalo byť aktérom, ktorý poriadok narušuje. Máme tu Islamský štát a dosť ďalších problémov, miesto toho však riešime konflikt na Ukrajine, ktorý nás stojí mnoho síl.

Aký zmysel potom majú sankcie?

Cieľom sankcií nie je poškodiť ruskú ekonomiku. Sankcie sú jediný spôsob, ako môžeme dať najavo, že sa nebudeme tváriť, že sa nič nestalo. Pretože tie udalosti na Ukrajine znamenajú zásadné porušenie pravidiel, ktoré Európe garantovali mier. Mne to pripomína (rusko-tureckú) vojnu z roku 1877, keď sa rozpadla polstoročie trvajúca stabilita, pretože sa štáty začali zmocňovať cudzích území.

Na stránkach západných novín sa debatuje, či už nie je na čase pomôcť vyzbrojiť ukrajinskú armádu. Pomohlo by to?

Vyzbrojovanie vôbec nie je témou. V Európskej únii panuje presvedčenie, že ten konflikt nemá vojenské riešenie. Eskalácia by nikomu nepomohla a len by priniesla utrpenie ľuďom, ktorí tam žijú. Pokiaľ by sme začali dodávať zbrane, tak by sme išli opačným smerom, než potrebujeme. A na tom sa zhodneme i s USA.

Na druhej strane však hovoríte, že Západ nemá žiadne nástroje. To vyzerá, že tá situácia nemá riešenie.

Pozrite sa, Európska únia je nesmierne silným spoločenstvom, ktoré ma obrovskú váhu. Ale len pokiaľ dokáže vystupovať ako celok. Z tohto dôvodu sa snažíme stále zdôrazňovať jednotu, pretože spolu môžeme disponovať značnou silou v oblasti ekonomiky, politiky i bezpečnosti. Pokiaľ Európska únia ukáže, že je schopná svoju jednotu presadzovať dlhodobo, tak sa tým pre Rusko paradoxne znásobujú nevýhody, ktoré mu prináša jeho rozhodnutie ísť cestou svojich vlastných záujmov. Veď už len tie sankcie, ktoré boli zosmiešňované, prispievajú k tomu, že za rok 2015 môže ruský HDP klesnúť o tri až päť percent. Ak teda Európska únia bude naďalej jednotná, nakoniec to môže byť rozhodujúcim faktorom, ktorý privedie Rusko k tomu, aby zmenilo svoj postoj.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie