Sociálny štát tu nemá lídra. Iba populistov

Autor je bývalým poradcom predsedu vlády

Na úvod slovná úloha: Smer, Hlas a SNS získali vo voľbách 1 284 427 hlasov. Do volieb sa zapísalo 4 388 872 voličov. Otázka: Koľko ľudí vnímajú tieto koaličné strany ako svojich potenciálnych nepriateľov? Odpoveď: 3 104 445 členov dospelej populácie. Stačí len prejaviť nesúhlas.

Občania prejavili nesúhlas s pretváraním právneho štátu na mafiánsky. Trestné kódexy posudzuje Ústavný súd, isté v tejto veci nie je zatiaľ nič. Ale už je isté, že končí špeciálna prokuratúra. Končí, keď sa z nej stal funkčný orgán v boji proti organizovanému zločinu. To, že organizovaný zločin sa organizoval aj pod politickým krytím Smeru a Hlasu, sa stalo pre ňu osudné. Keby sa však v Košiciach chcelo, dalo by sa z ústavy odvodiť aj to, že špeciálna prokuratúra môže mať svoje ústavné miesto v právnom štáte. Ale nechcelo sa, takže Ústavný súd účinnosť tejto časti Trestného zákona nepozastavil. Úrad špeciálnej prokuratúry končí. Spoločenské napätie trvá.

Občania prejavili nesúhlas s presadzovaním koristníckych záujmov obchodníkov s drevom, bezohľadných poľovníkov a developerov. Slovenská príroda nie je krajšia ako neslovenská, trebárs talianska, ale v rukách klientov SNS sa má pretvoriť v Európe k tým najmenej chráneným. Ochranárske organizácie, ktoré u nás stoja na tradícii odporu svojich predchodkýň a predchodcov proti komunizmu, tak čelia ďalšej vlne vládneho nepriateľstva. Nepriateľstva našich chamtivých hejslovákov.

Občania prejavili nesúhlas so zahraničnou politikou štátu. Tá totiž ostentatívne nadŕža agresívnemu Rusku. Slovenská vláda sa pridala k silám, ktoré polarizujú zapadnú verejnosť a oslabujú ochotu západných vlád zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine. Premiér Fico zašiel vo verbálnom nepriateľstve k Ukrajine a náklonnosti k Rusku tak ďaleko, že porážka nášho suseda sa v jeho psychike musí javiť ako zadosťučinenie a dôvod na zlomyseľný výsmech všetkým, ktorí s ním dnes v tejto otázke nesúhlasia. Lebo rozlišujú zlo od dobra.

Kto z koho

Občania prejavili nesúhlas s mocenským ovládnutím RTVS. Približne 1000 zamestnancov z celkového počtu 1550 vyzvalo ministerstvo kultúry, aby stiahlo návrh zákona. V silne spolarizovanej spoločnosti sa zmenšuje priestor na pluralitu. A to aj v Markíze, kde súkromný kapitál ustupuje pred skrytým politickým nátlakom. Profesionálny novinár, čo odmieta byť zosilňovačom vládnej propagandy, je pre toto totalitné vládne zoskupenie rovnaký nepriateľ ako ochranca hlucháňa. Peter Pellegrini zamestnancom RTVS, ktorí právom cítia z návrhu hejslovenského ministerstva kultúry svoje existenčné i existenciálne ohrozenie, odkázal, aby sa „nedali zatiahnuť do nejakých politických vnútroštátnych bojov“. Absurdné. Už sú do vnútroštátnych bojov predsa zatiahnutí. Jeho vládnou koalíciou.

V silne spolarizovanej spoločnosti ide o to, kto z koho. Strany Smer, Hlas a SNS, ktoré získali vo voľbách na svoju stranu len tretinu dospelej populácie, sú nútené túto „nevýhodu“ vyvážiť prehlbovaním polarizácie a okliešťovaním slobody. Inak to nevedia. Výsledkom je jeden konflikt za druhým. Od septembrových volieb sa spoločenský diskurz zvrtol na bazálne veci. Sloboda verzus nesloboda. Demokracia verzus autokracia. Arogancia verzus slušnosť… Ak k tomu prirátame hŕbu koaličných šarvátok za vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, takáto rozoštvaná spoločnosť nemôže napredovať. Môže akurát upadať.

Na ukážku

Vláda pred pár dňami schválila Správu o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti. Dočítate sa v nej, čo všetko sa neplní alebo sa plní len tak-tak. A veľa z toho neplneného sa zmestí pod označenie sociálny štát. Ten sociálny štát, ktorý je akýmsi totemom koaličných strán. Podľa správy chýba definícia energetickej chudoby, bez čoho je nemožná adresná pomoc sociálne odkázaným. Stojí vybudovanie komunitných centier pre oblasť duševného zdravia. Viazne zvýšenie kapacít, aby sa naplnil právny nárok na miesto v materskej škole pre deti od troch rokov. Viazne desegregácia škôl, lebo chýbajú štandardy desegregácie. Ohrozené je rozšírenie siete mobilných hospicov, obnova siete domácej ošetrovateľskej starostlivosti, vybudovanie špecializovaných centier pre poruchy autistického spektra, vytvorenie nových lôžok následnej starostlivosti, rozšírenie a obnova kapacít paliatívnej starostlivosti. Vlečie sa obnova rodinných domov. Všetko mimoriadne potrebné služby a investície, ktoré charakterizujú solídny sociálny štát.

V tejto súvislosti je zaujímavé ešte toto: rezorty navrhli upraviť plán obnovy v približne 50 prípadoch, čo podľa správy „tvorí asi jednu štvrtinu z celkového počtu míľnikov a cieľov v pláne obnovy“. Stručne povedané, jednu tretinu úloh ministerstvá podľa ich názoru nezvládajú. Keď k tomu prirátame, že vláda neplní alebo porušuje aj tie ciele, ktoré už boli schválené a za ktoré Slovensko už dostalo z Európskej únie peniaze – napríklad ignorovanie výdavkových limitov –, naskytá sa nám takýto pohľad na štát a jeho vládu:

Po prvé, Slovensko nemá na budovanie sociálneho štátu lídra. Robert Fico a jeho koalícia sú zamestnaní manažovaním svojej beztrestnosti a prehlbovaním spoločenských konfliktov, ktoré potrebujú na udržanie moci. Peter Pellegrini chce ujsť z vládnej zodpovednosti do prezidentského úradu a pochybné financovanie jeho obsahovo prázdnej volebnej kampane je verným obrazom súčasného marazmu. Pre Andreja Danka je zasa život v otvorenej spoločnosti niečo nepochopiteľne zložité. On sa nebude zamestnávať chýbajúcimi hospicmi, škôlkami, domácimi opatrovateľkami. Bude sa zaoberať likvidáciou nezávislej RTVS. Tomu rozumie. Navyše predsedovia koaličných strán sú všetko majetní ľudia, ktorí, všakáno, prišli k majetku vlastnými hlavami. Normálne sociálne cítenie sa za týchto okolností u nich nemohlo vyvinúť. Len populizmus a pretvárka.

Po druhé, keď neexistujú na čele vlády a ministerstiev lídri, ktorí majú motiváciu, vysoké pracovné nasadenie a zároveň program, vlády vecí verejných sa chopí byrokracia so svojím nedá sa, nestíhame, nechajme to tak, kašľať na to. To je tých zhruba 50 rezortných „žiadostí“ o zmenu plánu obnovy. Slovom, ak sa vládni politici venujú najmä sami sebe, štát riadia úradníci a úradníčky. Aspoňže niekto, povedal by optimista.

Po tretie, keď je to takto, upadáme.

Ad.

Z hľadiska kompetencií má hlava štátu veľmi obmedzené možnosti zvrátiť negatívny trend, ktorý založila štvrtá vláda Roberta Fica a ktorý vedie k zhoršenej kvalite života. Hlava štátu však musí v takej situácii apelovať, varovať, ukazovať, kde je problém, a to i za cenu, že sa dostane do sporu s vládou. Jej ďalšou úlohou v systéme bŕzd a protiváh je totiž udržovať v spoločnosti vitálne sily a nádej. Preto musí byť mentálne nadstranícka, nevydierateľná, musí byť skutočným lídrom verejného záujmu. Tak si nezvoľme do čela štátu nejakého blbca. Ten počet nevoličov vládnej koalície nie je vôbec beznádejný.