Denník N

Mierka fašizmu

kremlin.ru
kremlin.ru

Kresťanskí aktivisti aj úplná väčšina slovenských politikov, ktorí pôjdu v sobotu na referendum o „prirodzenej rodine“, sa ocitli podľa môjho referenčného rámca v úlohe Putinových užitočných idiotov, aj keď mnohí by iste tvrdili, že som k nim nespravodlivý.

Mal by som mať radosť z toho bohatstva ideologických ponúk, ktorými dnešná Európa preteká. Na prvý pohľad sa zdá, že každý si z nich môže vybrať podľa ľubovôle ako pri švédskom stole a poskladať si svoje chute do jedinečného menu, ktoré tvoria jeho politickú identitu.

Lenže to tak bohužiaľ nie je. V skutočnosti sa v zdanlivom chaose ideí rysujú staré vzorce, zdanlivo mŕtvi duchovia minulosti ožívajú v nečakaných inkarnáciách a hlásia sa o našu pozornosť. Je dobré im načúvať, lebo už čoskoro sa môže stať, že naša politická identita sa scvrkne do starej dilemy: liberalizmus alebo fašizmus.

Ja túto dilemu pokusne riešim už dnes a za referenčný rámec fašizmu som si vybral Putina. Dokázal totiž preklenúť zdanlivo nepreklenuteľnú priepasť medzi komunizmom a fašizmom (ako spoločných nepriateľov liberalizmu) a pripomenul nám, že je umelá. Keď Putin nedávno pochválil Stalina za podpis paktu Molotov-Ribbentrop v roku 1939, prihlásil sa k dvojročnej epizóde európskych dejín, keď komunizmus a fašizmus žili v zhode. Ako píše Timothy Snyder, v Sovietskom zväze sa vtedy s nadšením hovorilo o „súdruhovi Hitlerovi“ a „triumfe medzinárodného fašizmu“, na transparentoch sa objavovali svastiky vedľa kosáka a kladiva. Na túto epizódu sme zabudli, pretože potom Hitler napadol Sovietsky zväz.

Lenže Putin nezabudol, a preto je dnes taký príťažlivý pre európsku radikálnu pravicu aj ľavicu. A ja pokusne riešim dilemu svojej politickej identity podľa toho, ako sa kto priamo alebo nepriamo k Putinovi hlási.

Tak som musel vylúčiť grécku Syrizu, hoci ich radikálna ľavicovosť mi bola intuitívne sympatická ako akýsi korektív k rigidnej ekonomickej pravici. Lenže Syriza sa spriahla do koalície s radikálnou pravicou a jedným dychom sa stavia za Putina proti liberálnej Európe. Odškrtnuté.

V Česku som nemusel oželieť pôvodné sympatie, pretože tam žiadne neboli – Miloša Zemana som intuitívne vnímal ako Putinovho trójskeho koňa už dávno predtým, ako začal posielať handicapované deti do rezervácií zvláštnych škôl. Putinových obhajcov je v Česku viac, než je zdravé, a hádžem ich do jedného vreca bez ohľadu na to, či sa k nemu hlásia priamo ako Mládek alebo nepriamo cez idey ako Okamura.

České pokusné vrece však nie je také plné ako to slovenské, do ktorého musím chtiac-nechtiac hodiť všetkých, ktorí naskočili na Putinovo ťaženie proti homosexuálom a proti skazenej Európe. Kresťanskí aktivisti aj úplná väčšina slovenských politikov, ktorí pôjdu v sobotu na referendum o „prirodzenej rodine“, sa ocitli podľa môjho referenčného rámca v úlohe Putinových užitočných idiotov, aj keď mnohí by iste tvrdili, že som k nim nespravodlivý. Lenže pokusná dilema mojej politickej identity nepustí: nezmestia sa do nej tí, ktorí nie sú schopní rozoznať hrozby fašizmu, akokoľvek sa dnes zdajú latentné. Nezmestia sa do nej tí, ktorí obhajujú Putinovu agendu, aj keď sa tvária, že je ich vlastná. Odškrtnuté.

Iste, je to zatiaľ len pokus riešiť dilemu medzi liberalizmom a fašizmom skôr, než sa stane očividnou a nevyhnutnou realitou. Bol by som veľmi rád, keby sa tejto dileme dokázala Európa vyhnúť. Ale je lepšie byť pripravený ako zaskočený.

Autor je editorom týždenníku Respekt a členom redakčnej rady Denníka N

Komentáre

Teraz najčítanejšie