Fico pomáha Orbánovi vyslobodiť ďalších ľudí zo sankčného zoznamu

Keď premiér Robert Fico vo štvrtok oznamoval vyškrtnutie Jozefa Hambálka zo sankčného zoznamu EÚ, ďakoval za to aj Maďarsku a Rumunsku. Hovoril, že mu pomáhali presviedčať európskych partnerov, že bývalá slovenská spojka Putinovho motorkárskeho gangu Noční vlci už na tento zoznam nepatrí.

„Chcem poďakovať predstaviteľom Maďarska a Rumunska, ktorí našli pre tento cieľ pochopenie,“ hovoril predseda slovenskej vlády.

Osobitne ocenil maďarského premiéra Viktora Orbána. Fico s ním podľa vlastných slov uzatvoril dohodu, podľa ktorej bude slovenská diplomacia za odplatu lobovať za vyškrtnutie niektorých ľudí, na ktorých záleží Orbánovi.

„Na základe dohody s Viktorom Orbánom sme navzájom podporovali určité mená, ktoré by mali byť vyradené. Prvý krok ohľadom pána Hambálka sa nám podaril,“ dodal Fico.

Slovenský premiér už nedodal, o aké mená ide.

Dôležité meno: Usmanov

Z verejne dostupných informácií vyplýva, že Orbánova vláda má eminentný záujem vyškrtnúť predovšetkým ruského miliardára Ališera Usmanova, ktorý podniká v oblasti metalurgie a na zoznam sa dostal krátko po Putinovom útoku na Ukrajinu.

„Ide o prokremeľského oligarchu s osobitne blízkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý aktívne podporoval politiku smerujúcu k destabilizácii Ukrajiny,“ zneli oficiálne dôvody Európskej únie.

Zaradenie na sankčný zoznam znamená zmrazenie majetkov, bankových účtov či podielov vo firmách, na ktoré majú európske orgány dosah, ako aj znemožnenie vstupu na územie EÚ.

Maďarská vláda sa o vyradenie Usmanova zo zoznamu pokúšala už v septembri 2022, potom v januári 2023. Naposledy to podľa agentúry Reuters skúsila tento rok. Zatiaľ neúspešne.

Portál Aktuality.sk s odkazom na zdroje blízke diplomacii napísal, že Maďarom v záverečnej fáze tejto snahy pomáhala už aj nová vláda Roberta Fica.

Slovenský premiér sa k Usmanovovi nikdy verejne nevyjadril. Povedal len toľko, že mien, ktoré by rád s Orbánom dostal zo sankčného zoznamu, je viac.

„My sme o tom veľa hovorili spoločne v Maďarsku, pretože tam sú aj ďalšie mená, ktoré tam nemajú čo robiť na tom zozname,” povedal Fico už koncom januára po svojej oficiálnej ceste do Maďarska.

Aj menšie ryby sa môžu rátať

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa Orbán pokúša aj o vyškrtnutie ďalších dvoch Rusov: bývalého pretekára Formuly 1 Nikitu Mazepina, ktorý je synom majiteľa ruského výrobcu hnojív Uralkali, či ruského miliardára Viačeslava Kantora, vlastníka výrobcu hnojív Acron.

Ani s odstránením týchto mien zatiaľ ostatné európske štáty nesúhlasili.

Namiesto toho podporili návrh vyškrtnúť iných Rusov, ktorí zo sankčného zoznamu vypadli minulý týždeň spolu s Hambálkom. Ide napríklad o zakladateľa ruskej spoločnosti Yandex Arkadija Voloža, ktorý vlani odsúdil inváziu na Ukrajinu, a pomerne málo známeho bývalého topmamanžéra telekomunikačnej firmy AFK Sistema Sergeja Mndojanca.

Nie je známe, či Orbánova vláda tlačila aj na vyradenie týchto ľudí. Na rozdiel od Usmanova nie je známa ich priama väzba na Maďarsko.

Pokiaľ by aj za nich Orbán so svojimi spojencami loboval, mohlo sa tak diať skôr z taktických dôvodov. Podľa maďarských analytikov mohol cez nich ukázať, že dokáže zo sankčného zoznamu dostať aspoň niekoho.

„V tejto hre nie sú vždy dôležité len konkrétne osoby, ale dôležitá je aj skutočnosť, že maďarská vláda môže preukázať nejaký výsledok – konkrétne, že sa jej podarilo dostať zo zoznamu aspoň nejakých ľudí,“ povedala pre Napunk odborníčka na Rusko Dorka Takácsy z think tanku Centrum pre euroatlantickú integráciu a demokraciu (CEID).

Hambálek nie je taký dôležitý

Úplne iný príbeh je Usmanov, na ktorom Orbánovi mimoriadne záleží. Pred niekoľkými rokmi sa takmer stal dôležitou postavou maďarského oceliarstva, keď ním vedená spoločnosť Metalloinvest rokovala o kúpe maďarskej oceliarne Dunaferr.

Maďarské provládne médiá ešte krátko pred inváziou opisovali Usmanova ako záchrancu dôležitej maďarskej firmy, ktorá zamestnáva viac než štyritisíc ľudí. Ruská invázia na Ukrajinu však tento obchod zastavila.

Prečo sa Usnamova zatiaľ nepodarilo zo sankčného zoznamu vyslobodiť?

Prvý dôvod môže byť ten, že na rozdiel od Hambálka a ďalších už vyškrtnutých ľudí sa Usmanov považuje za „veľkú rybu“.

„Pokiaľ by európske štáty súhlasili s vyškrtnutím ruského oligarchu, ktorého označujú za človeka blízkeho Putinovi, potom by sa im celý sankčný zoznam mohol začať rozpadať,“ hovorí analytik Milan Nič z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Druhý dôvod môže byť právny. Usmanov sa vyškrtnutia dožadoval aj na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý však začiatkom februára jeho podnet zamietol. Vlády európskych štátov tak dostali do rúk aj súdne rozhodnutie, že Usmanov na zoznam patrí.

Ako by dopadol súd?

Obavy z právnych sporov mohli byť aj jedným z dôvodov, prečo európske štáty v čele s Nemeckom súhlasili s vyškrtnutím Hambálka.

Okrem toho mohol Hambálek ubezpečovať, že s Nočnými vlkmi už nespolupracuje a režimu Vladimira Putina už nijako nepomáha.

Zároveň však podľa Niča mohla v Berlíne existovať obava, že mal šancu vyhrať spor pred súdom Európskej únie. Dôležitým faktorom pre výsledok by totiž mohla byť spolupráca alebo nespolupráca Ficovej vlády.

„Pokiaľ by slovenské orgány odmietli dodávať podklady k dôvodom, pre ktoré bol Hambálek zaradený na sankčný zoznam, tak by mohol byť problém jeho meno udržať,“ hovorí Nič.

Medzi dôvody, prečo sa Hambálek dostal na sankčný zoznam, patrilo predovšetkým to, že vo svojom areáli pri Dolnej Krupej budoval „európsky štáb“ Nočných vlkov – ruskej motorkárskej skupiny, ktorá sa podieľala nielen na šírení propagandy, ale aj na nábore žoldnierov do bojov na Ukrajine.

Tieto Hambálkove aktivity viedli nemeckú vládu k tomu, že v lete 2022 iniciovala sankcie aj proti slovenskému občanovi, hoci sankčný zoznam bol primárne určený pre Rusov, Bielorusov či Ukrajincov spolupracujúcich s Putinovým režimom.

Podľa Niča nie je pravda, že by sa o sankcie proti Hambálkovi postaral vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ako to Fico tvrdí v čase prezidentskej kampane.

„Zástupcovia nemeckej vlády si jednoducho všimli, že slovenský občan bol dôležitým spojencom Putinových Nočných vlkov, preto ho tam zaradili,“ hovorí Nič.

Zaradenie Hambálka na tento zoznam bolo oficiálne rozhodnutím Rady EÚ, pričom slovenské orgány toto rozhodnutie len aplikovali do praxe.

V Berlíne si všimli zmenu

Iná vec je, že slovenská diplomacia proti tomuto rozhodnutiu neprotestovala ani nevyjadrovala Hambálkovi podporu. Napríklad štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus, ktorý bol podobne ako Korčok nominant SaS, vtedy napísal, že sankcie proti nemu mali prísť skôr.

„‚Šéf‘ európskej pobočky a občan Slovenskej republiky Jozef Hambálek by tak mal konečne doplatiť na svoje dlhoročné proruské aktivity škodiace záujmom Slovenska aj EÚ,“ napísal vtedy Klus na Facebook.

Po slovenských parlamentných voľbách 2023 však v Berlíne podľa Niča zaregistrovali, že postoj slovenských orgánov sa úplne otočil. Preto ani Nemci už na Hambálkovi netrvali.

To, že práve nemecká vláda mala zásadné slovo, potvrdil minulý týždeň aj Fico. Pripomenul, že on osobne za Hambálka loboval aj na stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

„Olafovi Scholzovi som hovoril, že preboha sa spamätajte, uvedomte si, čo robíte radovému občanovi, ktorý nikomu neublížil a nikdy nepodporoval veci, pre ktoré by mal byť na sankčnom zozname,“ hovoril Fico.

Slovenský premiér prezentuje Hambálka ako bežného podnikateľa, ktorý sa len vozil s Rusmi na motorke.

Zamlčiava, že spolupracoval so špičkami Nočných vlkov, ktorí sa už v roku 2014 zúčastnili na okupácii Krymu a sú priamo financovaní ruským štátom. Vo svojom areáli hostil aj ruských diplomatov a umožňoval tam aj výcvik polovojenskej skupiny Slovenskí branci, pri ktorej nebolo jasné, na čej strane by v prípade vojny s Ruskom bojovala.