Ako som pracoval so sociopatom

Kedysi som pracoval s jedným človekom. Bol skvelý, lebo bol nielen úspešný, ale navyše s ním bola aj zábava. Bol priateľský, takže bol obľúbený. Bol šikovný, takže bol úspešný. Bol úspešný, takže aj slušne zarábal.

Mali sme toho veľa spoločného, takže sme spolu občas trávili aj voľný čas. Mali sme toho veľa spoločného, takže sme si mali aj čo povedať. Mal kopec nápadov – jednoducho to nebola nuda. Pre ľudí, ktorých mal rád, urobil všetko. Aj to, o čo ho nežiadali, veď ich mal rád.

Sľuboval mi napríklad povýšenie, o ktoré som v prvom rade nemal záujem a v druhom rade som naň nemal a vedel som to, takže som ho nakoniec ja musel odhovárať.

Ľudia, ktorých rád nemal, to na druhej strane veľmi rýchlo zistili – dal im to totiž jasne najavo. Bol k nim nepríjemný, robil im problémy. Občas tie problémy vyrábal. Keďže mal vyššie postavenie, tie problémy mohli mať aj následky.

Problém bol v tom, že nejaký problém bol stále – buď pre niečo, čo sa stalo, alebo pre niečo, čo sa ani nestalo. Vtedy nikto nerozumel, o čo vlastne ide a v čom ten problém spočíva.

A klamal. Niekedy v naozaj dôležitých veciach a niekedy, naopak, v úplných maličkostiach, takže to ani nedávalo zmysel.

Niežeby som to nevidel, len som tomu nerozumel. Som – alebo som bol a vďaka nemu už až tak nie som – dôverčivý človek. Predpokladám, že ľudia sú plus-mínus dobrí, snažím sa k nim dobre správať, nepredpokladám zlé úmysly. Čiže si to povedzme tak, ako to naozaj bolo: zmanipuloval ma. Nebol som jediný.

Netrvalo úplne dlho a odišiel. Alebo bol odídený. Alebo sa dosiahla dohoda, že odíde. Neviem.

Čo bolo po jeho odchode

Keď odišiel, všetky vzťahy v kolektíve boli narušené. Postupne sme zisťovali, že každý s ním vlastne mal nejakú skúsenosť a nebola to skúsenosť príjemná. Spätne som prehodnocoval mnohé veci, ktoré som s ním zažil. Niektorí si to uvedomovali, iní to skôr cítili.

Keď sa zbalil, lebo jeho kúzlo sa zrazu rozplynulo, uvedomili sme si to.

Dnes ho mám zablokovaného na všetkých sociálnych aj iných sieťach, maily, ak chodia, končia v spame. Zablokoval som si jeho telefónne číslo a zablokoval som si aj to, z ktorého mi raz telefonoval, aby mi vysvetlil, ako to bolo naozaj a ako mi všetci klamú. A aby mi ponúkol spoluprácu na niečom, z čoho pravdepodobne napokon aj tak nič nebolo.

Neviem, ako presne sa má, ale občas sa dozviem, že nie veľmi dobre. Okrem vzťahov sa takým ľuďom postupne vyčerpávajú aj pracovné príležitosti. Vo svojom súkromnom rebríčku najhorších ľudí, ktorých som v živote stretol, ho mám s prehľadom na prvom mieste. Hlavne preto, že ma oklamal.

Píšem to, lebo som dočítal knihu The Sociopath Next Door od americkej psychologičky Marthy Stoutovej. A vlastne som celý čas čítal o ňom.

Sociopati sú milí. Často sú úspešní a teda aj pomerne bohatí. Vyžívajú sa v porušovaní pravidiel a konvencií, takže ani nuda to nie je. Dajú vám pocit, že si rozumiete, nájdu si k vám cestu. A zároveň máte zvláštny pocit, že tomu niečo chýba, že im niečo chýba. No tak to pripíšete ich výnimočnosti.

Na druhej strane vyhľadávajú boje a vyrábajú problémy – veď preto tá situácia bežnému človeku pripadá nezrozumiteľná. Manipulujú. Klamú. Vnímajú to ako hru, ktorej cieľom je víťazstvo: dostať všetkých pod svoju kontrolu. Uvedomujú si, že iní ľudia nie sú ako oni, že majú morálne a etické rámce, že ich nepodozrievajú, a ťažia z toho.

Samozrejme, netrvá to večne, väčšinou dokonca ani nie dlho. Veď preto sú nestáli v zamestnaní a nemajú ani žiadne vzťahy, ktoré by stáli za reč. Nakoniec ich vždy odhalia a všetko vyjde najavo; vtedy teatrálne odídu. Lenže možnosti sa časom míňajú, takže vlastne nakoniec nekončia veľmi dobre.

Obvykle napokon končia opustení, izolovaní, zabudnutí. A obviňujú za to celý svet. Myslím, že tak nejak sa dnes má aj ten človek.

Sociopati nedokážu milovať, svedomie im nič nehovorí a takmer nikdy sa vo svojej koži necítia dobre, lebo nemajú pokoj. Žijú bez lásky a bez zmysluplných vzťahov, sú amorálni, chronicky znudení, takže vždy prichádzajú s novými, veľkými a často nebezpečnými nápadmi.

Znudení sú aj v prípade, ak sa im podarí získať bohatstvo a moc. Bohatstvo a moc totiž nie je ich primárnou motiváciou – tou je manipulácia.

V knihe ma upútala ešte jedna veta. „Krokodílie slzy ronené na povel sú pre sociopatov typické.“

Nabudúce hádam o mužskej kozmetike.