Denník N

Veci, ktoré s voľbami nesúvisia

Prečo samostatné Slovensko ešte nezískalo Oscara? Odpoveď sa dá hľadať aj v Maďarsku.

Máme moratórium, a tým aj nečakanú šancu baviť sa po mnohých týždňoch o iných veciach ako o percentách, zlepencoch a plotoch. Však nás to zas v pondelok dobehne.

Vo víre zápalistých predvolebných rečí trocha zaniklo, že Oscara za zahraničný film vyhral debut Saulov syn mladého maďarského režiséra Lászlóa Nemesa. Vraví sa, že stredná Európa má len dve veľké témy – holokaust a komunizmus. Výnimočnosť Nemesovho filmu je však v tom, že nám sprostredkúva nečakane iný obraz holokaustu ako všetky pred ním. Nehovorí o niekoľkých, ktorí tú hrôzu prežili, nie je ani zďaleka o víťazstve ľudského ducha, ktorý prekoná aj najťažšie prekážky.

Nemes rozpráva príbeh miliónov tých, ktorí neprežili, boli zavraždení, ponížení, zbavení ľudskosti. Príbeh Saula, člena sonderkommanda v koncentračnom tábore Auschwitz, ktorý sa rozhodne za každú cenu formálne pochovať jednu z tisícich mŕtvol okolo seba, pretože to môže byť jeho syn, je príbehom nezmyselnej a neúspešnej misie za nádejou a pripomína nám, že holokaust je predovšetkým prehrou našej civilizácie a jej zlyhaním. Sú obdobia, v ktorých je obzvlášť dôležité pripomínať si takéto zlyhania. Mimochodom, Saulovo priezvisko je Ausländer (cudzinec).

Oscar teda putuje do Maďarska, krajiny, ktorá už pár rokov balansuje na hranici demokracie a Európy. Stále pomerne veľká podpora kontroverzného Orbánovho režimu, ku ktorému neexistuje alternatíva, koketéria s nebezpečným extrémizmom, ekonomika krôčik od kolapsu. To všetko spôsobuje v krajine blbú náladu, kolektívnu depresiu a dezilúziu, ktorú je cítiť takmer všade. Celonárodný ohlas na získanie Oscara ukazuje hlbokú potrebu pozitívnej kolektívnej emócie – „Maďarsko sa potrebuje radovať“ –, ako povedal hlavný predstaviteľ filmu Géza Röhrig. S blbou náladou máme na Slovensku bohaté skúsenosti. Sú situácie, keď si tieto sivé časy a formy ich kolektívnej terapie treba pripomínať. Mimochodom, po oscarovej noci býva menej odpadkov ako po hokejových majstrovstvách.

Oscar pre maďarský film je dobrým signálom, že aj malá európska krajina môže stále obstáť v svetovej súťaži či v konfrontácii s neľútostným zábavným priemyslom. Nepadá to však z neba. V Maďarsku sa nakrúca vďaka vysokým daňovým úľavám niekoľko desiatok veľkých filmových produkcií ročne (z najnovších napríklad film Marťan bol z veľkej časti natočený v Budapešti). To vytvára obrovské zázemie pre audiovizuálny priemysel, kultivuje jednotlivé profesie a technické zručnosti. Nemesov debut s rozpočtom 1,5 milióna eur prakticky celý zaplatil maďarský filmový fond. Sú momenty, keď je dôležité si tieto veci pripomínať. Najbližšie vtedy, keď sa bude niekto pýtať, prečo ešte Slovensko nemá Oscara.

Ozaj, a zajtra choďte voliť. Sú momenty, keď je to obzvlášť dôležité. Prichádzajú zvyčajne tak každé štyri roky.

Teraz najčítanejšie