Parkinsona má od štyridsiatky, prišla o muža i prácu. Prečo ženy u nás žijú v zdraví najkratšie v Únii?

Zuzana Michálková z Košíc bude mať tento rok 53. Keď mala štyridsať, jej dovtedy „obyčajný“ život zmenila Parkinsonova choroba. „Ťažko spomínam na to obdobie. Prijať v štyridsiatke takúto diagnózu je veľmi ťažké,“ hovorí dnes. Parkinsonova choroba sa v povedomí väčšiny ľudí spája so staršími ľuďmi. Nie je to tak vždy.

Posledné roky narastá počet chorých s týmto závažným ochorením a klesá aj vek ľudí, ktorí ju majú. „Dnes nie je štyridsiatnik s Parkinsonom ojedinelý,“ hovorí Zuzana. Žien, ktoré v skorom veku ochorejú, je u nás veľa. Podľa údajov Európskej komisie ženy na Slovensku žijú najmenej rokov v zdraví v rámci Únie. Napísala to v správe o Slovensku. „Napriek určitému zlepšeniu sú ukazovatele zdravotného stavu stále slabé.“

To, koľko rokov zo svojho života prežije človek zdravý, je jeden z kľúčových údajov o kvalite života.

Zuzane choroba úplne zmenila pracovný aj osobný život. Ako zdravotná sestra pracovala na dialýze, ale s takouto diagnózou musela z práce odísť. „Bála som sa, že urobím chybu,“ vysvetľuje. Prácu mala rada a s bývalými kolegami sa dodnes stretáva.

Stratila prácu aj manžela

Prísť o prácu v polovici svojho produktívneho veku stále berie ťažko a dlhšie jej trvalo, kým sa s tým vyrovnala. Chorobu si dlho nepripúšťala, nevedela si predstaviť, že s ňou bude žiť. „Mohla som plakať v kúte alebo sa k tomu postaviť a naučiť sa s tým žiť,“ opisuje najťažšie obdobie.

Zuzana má dve deti. Syn má 28 rokov, dcéra 25. Keď ochorela, bolo to pre nich ťažké. „Ale vyrovnali sa s tým,“ hovorí. Dnes žije so synom a jeho manželkou. Vie, že budú chcieť vlastné bývanie, ale zatiaľ sú spolu.

Keď ochorela, rozpadlo sa jej preto aj manželstvo.

Po nejakom čase s chorobou začala rozmýšľať, čo by mohla robiť, aby mohla pomáhať aj druhým. Od roku 2009 pôsobí v Spoločnosti Parkinson Slovensko (SPS). Združenie má dnes už deväť regionálnych klubov, ďalšie pripravujú. Organizuje tu podujatia a súťaže, časť z nich aj s českými kolegami. „Práca ma napĺňa,“ hovorí.

Inú prácu si po ochorení nehľadala. V SPS pracuje nezištne. Myslí si, že ľudia z takýchto organizácií by si zaslúžili väčšiu pozornosť od štátu. Možno aj finančnú. „Lebo často zastupujú štát,“ hovorí Zuzana. Aj keď sú u nás dobrí lekári, pacienti by podľa nej potrebovali cvičenia a rehabilitácie, ktoré sa aj cez združenie snažia presadiť.

Žijeme najkratšie v zdraví

Čítanie správy Európskej komisie o zdravotnom stave Slovákov je smutné. Stredná dĺžka života pri narodení je u nás pod priemerom Únie najmä u mužov – na Slovensku sa dožijú menej ako 73 rokov, priemer je takmer 78. Ale ani ženy nedosahujú priemer – u nás sa v priemere dožijú vyše 80 rokov, priemer je viac ako 83 rokov.

Ešte horšie dopadneme, ak sa s Európou porovnávame v tom, koľko rokov žijeme v dobrom zdravotnom stave bez toho, aby sme boli invalidní. V tomto porovnaní sú na tom ženy na Slovensku najhoršie.

„Predčasne podlomené zdravie väčšiny Slovákov sa premieta aj do predčasného vnímania staroby a horšieho pracovného uplatnenia na sklonku aktívneho veku. Podľa celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer z roku 2011 začínajú byť ľudia na Slovensku považovaní za starých už vo veku 57,7 roka (najmladší starci v EÚ), v Holandsku až po dovŕšení 70 rokov,“ napísali v analýze Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva autori z inštitútu INEKO.

Ministerstvo zdravotníctva sa bráni, že ide o chyby v zbere dát. Aj napriek spochybneniu ministerstva sme sa pýtali odborníkov a lekárov, čím to je, že žijeme tak málo rokov v zdraví.

Málo prevencie

Ľudia nechodia na preventívne prehliadky, hoci ich poisťovne každý druhý rok preplatia. Z poistencov Dôvery ide na prehliadku len pätina ľudí. „Percento preventívnych vyšetrení nie je úplne podľa našich predstáv,“ hovorí všeobecný lekár Marián Šóth. Nezáujem si vysvetľuje aj veľkým vyťažením ľudí v produktívnom veku. Platí pritom, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým sú zväčša dôsledky menšie.

„Prevenciu máme dnes lepšiu ako pred 15 rokmi, ale efekt tohto zlepšenia sa prejaví neskôr. Nemôžeme výsledky práce 30 až 40 rokov v prevencii dobehnúť za 15,“ hovorí gynekologička Marianna Šestinová. Lepšej prevencii podľa nej pomáha aj to, že ambulancie sú lepšie vybavené.

Šóth hovorí aj o tom,  že je ťažké bojovať  proti tlaku reklamy na nezdravé jedlá, priesviedčať o zdravej výžive a škodlivosti fajčenia. Ľudia podľa neho majú často nedostatok pevnej vôle, za čím môže byť aj vyčerpanosť či nezamestnanosť. „U žien je tento stres ešte vyšší,“ dodal.

„Podpora zdravia či prevencie je oblasť, v ktorej máme obrovské rezervy a kde nemáme ani ucelenú stratégiu a dostatočnú infraštruktúru,“ hovorí Andrea Madarasová Gecková, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a mala na starosti projekty, ktoré sa zaoberali práve zdravím.

Aj INEKO radí, aby sa viac investovalo do prevencie a vzdelávania – cieľom je zvýšiť zdravotnú uvedomelosť a obmedziť rozšírenie rizikového správania.

Prečítajte si

Čo Smer hovorí o zdravotníctve a aká je pritom skutočnosť

Ochorenia, ktorým sa dá predísť

Najviac Slovensko podľa analýzy INEKO negatívne vyčnieva v ochoreniach aj predčasnej úmrtnosti, ktorým sa dalo predísť. „Stále až takmer polovica (45 percent) úmrtí je dôsledkom chorôb obehovej sústavy, teda srdca a ciev. Kým inde sú na ústupe a v mnohých krajinách Únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko,“ tvrdí INEKO v správe.

V prepočte na vekovo štandardizovanú európsku populáciu zabijú vyše sedemsto ľudí na 100-tisíc obyvateľov, čo je dvoj- až trojnásobne viac ako vo väčšine krajín západnej a severnej Európy, dodali.

Na liečbu týchto ochorení sa pritom míňa stále viac peňazí. „Spotreba liekov na hypertenziu vyjadrená počtom denných dávok stúpla na Slovensku v uplynulej dekáde 2- až 3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne (patrí už k najvyšším v EÚ i OECD), čo by malo komplikáciám predchádzať,“ tvrdí INEKO.

Napriek tomu počty hospitalizácií pre choroby srdca a ciev stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako pribúdajú ostatné hospitalizácie.

Stres

Ďalší významný faktor je stúpajúci stres. „Ženy sú vystavené zvýšenému stresu v práci, pretože sa mnohé museli zamestnať, aby doplnili príjem rodiny. Sociálny stres sa preto výraznejšie podpisuje na ich záťaži,“ hovorí všeobecný lekár Šóth.

Mnohé preto odkladajú materstvo a užívajú antikoncepciu, častejšie majú aj nadváhu. „V súčasnosti nie je raritou stretnúť ženu v produktívnom veku, ktorá je liečená na vysoký tlak, a pribúdajúce trombózy dolných končatín sú takisto dôsledkom nášho životného štýlu,“ dodáva lekár.

Malá gramotnosť

Systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku je niekedy príliš komplikovaný, aby sa v ňom človek vyznal. „Máme zdravotníctvo, ktoré je mnohokrát veľmi náročné na zdravotnú gramotnosť klientov, ale úroveň zdravotnej gramotnosti tých, ktorí sú potenciálnymi klientmi zdravotníckej starostlivosti, je často príliš nízka na to, aby z nej mali naozajstný benefit,“ hovorí Madarasová Gecková.

Chudoba

Počet zdravých rokov ovplyvňuje aj chudoba obyvateľstva. „Vyšší podiel obyvateľov v hmotnej núdzi a u mužov aj nižší príjem boli výrazne spojené s vyššou mierou úmrtnosti,“ hovorí Lucia Bosáková, ktorá spolupracuje na projekte Euro-Healthy. Poberatelia dávky v hmotnej núdzi majú vyššie zdravotné riziká a chudoba je často spojená s rizikovým správaním – fajčenie, alkohol, nedostatok fyzickej aktivity a nekvalitná strava.

Do štatistík o skorých úmrtiach, ale i zdravých životoch vstupuje aj rómska komunita, ktorá je u nás väčšia ako v mnohých krajinách západnej Európy. Ľudia z osád často nechodia k lekárom alebo ich lekári nechcú ošetriť.