Denník N

Vedci zistili, prečo máme zrastené obočie, šediny alebo kučeravé vlasy

Mexická maliarka Frida Kahlo na maľbách zvýrazňovala svoje zrastené obočie. Foto - Tasr/Ap
Mexická maliarka Frida Kahlo na maľbách zvýrazňovala svoje zrastené obočie. Foto – Tasr/Ap

Výsledky využijú vyšetrovatelia aj kozmetický priemysel.

Niekedy veda za predstavivosťou hollywoodskych filmárov zaostáva. Vyšetrovatelia vezmú vlas z miesta činu a o päť minút sa na počítačovej obrazovke objaví nielen DNA sekvencia, ale aj predpokladaný vzhľad páchateľa.

Pokiaľ sa DNA zhoda nenašla v policajnej databáze, je niečo také nemožné.

Odhaliť gény, ktoré sú zodpovedné za tú-ktorú črtu nášho vzhľadu, je komplikované. Vďaka novej štúdii vedcov z University College London, ktorú tento týždeň publikovali v časopise Nature Communications, sme k tomu o krok bližšie.

„Forenzné metódy boli pôvodne vyvinuté na európskom obyvateľstve. S objavom nových génov u ľudí z Latinskej Ameriky máme k dispozícii nové nástroje na forenzné profilovanie. S určitým stupňom presnosti dokážeme predpovedať, či mal podozrivý povedzme zrastené obočie, alebo akú mal farbu vlasov,“ uviedol prvý autor Kaustubh Adhikari pre portál IFL Science.

Genetická skladačka rozhoduje o našom vzhľade

Ľudská podoba je skladačkou čŕt, ktoré sa objavujú vo všetkých možných kombináciách. Len za podobu našich vlasov (farba, hustota a iné) a tvárového ochlpenia môže minimálne 18 rôznych génov. Odhalil ich tím pod vedením profesora Andrésa Ruiz-Linaresa.

Spolu s kolegami analyzoval vzorku 6 630 dobrovoľníkov z piatich krajín – Brazílie, Kolumbie, Čile, Mexika a Peru. Vedci si vybrali latinskoamerické krajiny zámerne. Ich obyvateľstvo je vďaka kolonizačnej histórii zmesou európskeho, afrického a domorodého, amerického pôvodu.

Vedci spojili gény s fyzickými črtami

Každému z dobrovoľníkov najskôr vzali krv, aby získali DNA. V analýze DNA sa potom špecificky zamerali na súbor viac než 700-tisíc jednonukleotidových polymorfizmov (takzvané SNPs). Práve v týchto pozíciách genómu sa ľudia medzi sebou odlišujú.

Vzhľad ľudí hodnotili v siedmich kategóriách, ako farba vlasov, šedivenie, kučeravosť, plešatenie, hustota brady, hustota obočia a zrastené obočie. Posledné tri kategórie skúmali iba u mužov.

Autori našli miesta genómu, ktoré boli medzi 6-tisíc Juhoameričanmi výrazne rôznorodé. Následne použili matematický model, aby ich dali do súvislosti so vzhľadom.

Našli 18 génov, ktoré mali súvislosť s rozmanitosťou tvárového ochlpenia a vlasov. Kým hustotu obočia, zrastanie obočia či šedivenie má na svedomí vždy iba jeden gén, na vzhľade brady alebo štruktúre vlasu sa podieľajú štyri gény naraz.

Graf spojitostí medzi génmi a fyzickými črtami. Zdroj - Adhikari et al. (2016), Nature Communication
Graf spojitostí medzi génmi a fyzickými črtami. Zdroj – Adhikari et al. (2016)/Nature Communication

Podstata šedín a kučier odhalená

Jedným z najzaujímavejších objavov je zistenie o úlohe génu IRF4 pri šedivení. IFR4 reguluje tvorbu melanínu, pigmentu zodpovedného za farbu vlasov. Vedci už v minulosti ukázali, že má spojitosť s ich svetlou farbou.

Proteín IFR4 zrejme chráni bunky vlasového folikulu produkujúce melanín, no časom prestáva túto úlohu plniť. Predmetom ďalšieho výskumu bude zistiť, ako k tomu dochádza.

Vedci tiež zistili, že či máme rovné, vlnité, alebo kučeravé vlasy, závisí hneď od niekoľkých génov. Gén TCHH produkuje proteín vnútornej pošvy vlasového koreňa, čím ovplyvňuje jej pevnosť a formovanie vlasového vlákna. Ďalší gén, PRSS53, je príbuzný myšiemu génu, ktorého mutácia spôsobuje kučeravé fúzy.

Účinnejší boj so šedinami

Vyšetrovateľom možno nové poznatky pomôžu identifikovať páchateľov pomocou presnejšej rekonštrukcie podoby. Okrem farby vlasov už budú môcť odhadnúť, či je kriminálnik kučeravý, plešatý, alebo šedivý.

Okrem forenzného výskumu môžu tieto výsledky vedci rozvíjať v rámci estetickej medicíny alebo kozmetického priemyslu. „Tento priemysel sa tradične zameriaval na vývoj produktov, ktoré menia vzhľad keratínových vlasových vlákien po tom, čo opustia povrch pokožky. Teraz je však veľký záujem zistiť, či by bolo možné vzhľad vlasu upraviť už pri jeho formovaní vo vlasovom folikule,“ uviedli vedci v článku.

Dostupné z DOI: 10.1038/ncomms10815

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie