Putin vytiahol 22 miliónov hlasov z klobúka

Autor je novinár a prekladateľ

Takmer 22 miliónov hlasov, ktoré získal Vladimir Putin v prezidentských voľbách, bolo sfalšovaných. Tvrdí to telegramový kanál Dôležité príbehy, ktorý to vypočítal pomocou Špilkinovej metódy, pomenovanej podľa známeho ruského matematika a určenej na odhaľovanie volebných podvodov.

Vo výpočtoch nie sú zohľadnené výsledky hlasovania v Moskve, pretože ústredná volebná komisia spojila výsledky vo volebných miestnostiach a výsledky hlasovania prostredníctvom diaľkového elektronického systému. Ako poznamenali Dôležité príbehy, tieto údaje mohli výsledok analýzy skresliť.

Pri sčítaní sa použili údaje z približne 98 percent volebných miestností, ktoré boli zverejnené na webovej stránke ÚVK. Výnimkou boli volebné miestnosti v okupovaných oblastiach Ukrajiny.

Bez započítania elektronického hlasovania sa na voľbách zúčastnilo 74,5 milióna voličov, pričom podľa údajov ÚVK hlasovalo za Putina 64,7 milióna. V prospech úradujúceho prezidenta tak bolo sfalšovaných 35 percent všetkých hlasov.

K podobnému záveru o počte sfalšovaných hlasov dospel volebný výskumník Ivan Šukšin. Ide o najväčšie falšovanie vo federálnych voľbách v histórii Ruska, konštatuje hnutie na obranu práv voličov Golos.

Podľa Šukšina bola hlavným nástrojom falšovania vo volebných komisiách kalkulačka, pomocou ktorej komisia vpisovala do protokolu fiktívne údaje. Jeden z Putinových súperov vo voľbách, Vladislav Davankov, bol tiež svedkom podhodnocovania údajov – na tretie miesto sa dostal pomocou falšovania, píše výskumník.

Golos už skôr informoval o viacerých porušeniach zákona počas hlasovania a sčítavania hlasov vrátane možného falšovania hlasovacích lístkov, „kolotočového hlasovania“ a centralizovaného hlasovania štátnych zamestnancov. Golos označil samotnú prezidentskú kampaň za najbezobsažnejšiu v histórii moderného Ruska.

V ruských prezidentských voľbách v roku 2024 existujú problémy s identifikáciou skutočného jadra hlasov pre Putina. Dôvodom môže byť nielen priame falšovanie, ale aj donucovanie zamestnancov hlasovať pomocou administratívnych prostriedkov. Výsledkom je, že takmer všetky hlasy pre Putina sú zakreslené v oblasti, kde sa výsledok zvyšuje s volebnou účasťou, zatiaľ čo v prípade ostatných kandidátov je táto závislosť opačná.

Putinovi mohlo taktiež pribudnúť 5,9 milióna hlasov (niektoré z týchto anomálií už boli zohľadnené vo výpočtoch pomocou Špilkinovej metódy) za pomoci tzv. nakreslených protokolov. Napríklad v prvý deň hlasovania vykázalo všetkých 136 volebných miestností v Starom Oskole v Belgorodskej oblasti rovnakú účasť 47 percent. To isté sa stalo v jednom z okresov Tulskej oblasti, kde rovnakú účasť vykázalo 16 z 21 volebných miestností.

Zástupcovia ruskej opozície pred voľbami vyzvali západné krajiny, aby neuznali výsledky hlasovania. Vo vyhláseniach Európskej únie a krajín tohto bloku sa to však neuvádzalo. Politici EÚ len vyjadrili ľútosť nad neprítomnosťou pozorovateľov OBSE na ruských prezidentských voľbách a kritizovali hlasovanie, ktoré podľa nich prebiehalo za prísnych obmedzení. Príslušné vyhlásenie zverejnil vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell. Z jeho vyhlásenia však nevyplýva, že EÚ neuznáva výsledky volieb v Rusku.

Vo vyhlásení tiež zdôraznil, že EÚ neuznáva konanie hlasovania v anektovaných ukrajinských regiónoch. „Takzvané ‚voľby‘ na týchto územiach predstavujú ďalšie jasné porušenie medzinárodného práva vrátane Charty OSN, ako aj nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska,“ zdôraznil Borrell.

Medzi tými, ktorí zablahoželali Putinovi k víťazstvu v prezidentských voľbách, boli bieloruský vodca Alexandr Lukašenko, severokórejský vodca Kim Čong-un, čínsky prezident Si Ťin-pching, uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev, tadžický prezident Emomali Rachmon, bolívijský prezident Luis Arce, nikaragujský prezident Daniel Ortega, venezuelský prezident Nicolas Maduro, iránsky prezident Ebrahim Raisi a ďalší vodcovia nedemokratických režimov.