Denisa Gdovinová
Dvaja najsilnejší prezidentskí kandidáti počas predvolebnej kampane navštívili aj školy. Ivan Korčok diskutoval koncom januára so stredoškolákmi v Snine a Lučenci, Peter Pellegrini si v marci v základnej škole v Štiavnických Baniach prezrel vertikálne záhrady a chytal sokola na ruku.
Nie je to nič nové – politici sa zvyknú pred voľbami ukazovať v školách. Začiatkom februára proti tomu zakročil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas). Pár dní po tom, čo Ivan Korčok navštívil dve stredné školy, vydalo ministerstvo školstva usmernenie pre riaditeľov. Upozorňuje ich, že v školách je politická propagácia zakázaná.
O mesiac nato zavítal na inú základnú školu jeho stranícky šéf Peter Pellegrini, bez ohľadu na upozornenia Druckera.
Pellegrini aj Drucker však tvrdia, že návštevy dvoch kandidátov sa zásadne líšili. Podľa nich Korčok navštívil školu v rámci predvolebnej kampane, kým Pellegrini ju navštívil ako predseda parlamentu. Rozdiel vidia aj v tom, že Korčok so študentmi diskutoval a priamo ovplyvňoval ich názory, kým Pellegrini žiakov iba pozdravil.
Odborníčka na občiansku výchovu a vzdelávanie to vidí presne naopak. Politika podľa nej patrí do škôl práve vtedy, ak sa pri nej žiaci učia, ako byť kriticky zmýšľajúcim občanom. „Napríklad cez diskusie o hodnotách, o aktuálnom dianí, o tom, ako funguje politika a spoločnosť. A najmä ak majú študenti možnosť klásť kritické otázky,“ hovorí Jana Feherpataky Kuzmová z Inštitútu pre aktívne občianstvo.
Problém podľa nej je, ak politik využíva školu a žiakov iba ako agitáciu.
Ako Korčok diskutoval so stredoškolákmi
Ako trávili čas v škole prezidentskí kandidáti?
Ivan Korčok diskutoval so stredoškolákmi počas svojich ciest po Slovensku. Najprv to bolo gymnázium v Snine, potom stredná odborná zdravotnícka škola v Lučenci. Obe školy sú zapojené v projekte Euroscola – program pre študentov z celej Európy, ktorí sa chcú vzdelávať o tom, ako funguje európska politika.
„Debata bola o postojoch pána Korčoka ako bývalého diplomata a o zahraničnej politike štátu. Mladí ľudia sa pýtali, čo ich zaujímalo,“ hovorí riaditeľ školy v Lučenci Miroslav Sekula.
Pripomína, že u nich v minulosti diskutovali viacerí politici, od exministra školstva Branislava Gröhlinga z SaS až po europoslankyňu Moniku Beňovú (Smer). Rovnako to bolo na škole v Snine, kde študenti hovorili napríklad s Dušanom Čaplovičom, ministrom školstva za Smer. Riaditeľka sninského gymnázia sa k téme nechcela vyjadrovať.
„Boli u nás nielen politici, ale aj politickí komentátori. Na školu to určite patrí, mladí ľudia sa musia niekde kontaktovať s politikou, aby sa v tom zorientovali,“ hovorí riaditeľ Sekula. Pripomína, akú nízku účasť majú Slováci vo voľbách do Európskeho parlamentu. „Ak sa tomu nebudeme venovať na stredných školách, tak kde?“ pýta sa.
Ivan Korčok tvrdí, že s mladými ľuďmi sa chcel stretnúť, aby počúval, čo ich trápi. „Mladí ľudia dnes cítia, že ich v politike takmer nikto nepočúva, a ja chcem byť aj ich hlasom v politike,“ hovorí prezidentský kandidát. Túto tému opakuje na sociálnych sieťach. Na Instagrame v kampani pravidelne vraví, že ho trápi, koľko mladých ľudí sa hanbí za svoju krajinu.
O týždeň nato ministerstvo školstva vydalo usmernenie „k návštevám kandidátov do volených funkcií v školách v čase prebiehajúcej kampane“. V sprievodnej správe spomína priamo návštevy Ivana Korčoka na dvoch stredných školách.
V usmernení riaditeľov upozorňuje, že školy sú apolitické prostredie, a odporúča, aby sa počas predvolebnej kampane návštevy s politikmi vôbec neorganizovali.
Ivan Korčok tvrdí, že žiadny zákaz neporušil. „Žiadny zákon totiž nezakazuje občianskemu kandidátovi na prezidenta diskutovať so študentmi,“ hovorí.
Ako Pellegrini kampaňuje v škole
Peter Pellegrini bol v základnej škole v rámci výjazdu na strednom Slovensku začiatkom marca. Pripojil sa k ministrovi informatizácie Richardovi Rašimu (Hlas), spolu navštívili napríklad aj baníkov v Žiari nad Hronom.
Približne hodinu strávil na základnej škole Maximiliána Hella v neďalekých Štiavnických Baniach. Ide o netradičnú školu – medzi jej povinné predmety patrí napríklad sokoliarstvo, v škole majú envirocentrum a rôzne vodozádržné opatrenia.
Riaditeľ školy Pavel Michal vysvetľuje, že ich politici navštívili najmä preto, lebo úspešne čerpali eurofondy. Michal to vnímal predovšetkým ako návštevu ministra Richarda Rašiho, ktorý má na starosti eurofondy. „Podľa protokolu som mal ako prvého predstaviť predsedu parlamentu a potom ministra, keďže je to vyšší ústavný činiteľ. Dovolil som si to porušiť a podľa svojho rozhodnutia som najprv predstavil ministra Rašiho,“ vysvetľuje.
Pellegrini si pozrel priestory školy, vyskúšal si sokoliarstvo a ako darček dostal obraz a vtáčie pierko. Nemal žiadnu diskusiu so žiakmi. „V škole sa nedá vyhnúť tomu, aby sa so žiakmi stretol. Bol im aj predstavený, ale ako predseda parlamentu, nie ako kandidát na prezidenta,“ opisuje.
Riaditeľ dodáva, že aj na ich škole boli rôzni politici – od Jaroslava Naďa (Demokrati) až po Juraja Draxlera, vtedy za stranu Smer.
Pellegriniho v kampani podporil aj riaditeľ základnej školy na Ulici sv. Gorazda v Žiline Mário Marčan, ktorý je súčasťou regionálnych štruktúr Hlasu. Nahral krátke video, v ktorom je označený ako riaditeľ školy v Žiline a na ktorého konci sa objaví predvolebné logo Pellegriniho. „Som riaditeľ základnej školy. Našich žiakov učíme k slušnosti, tolerantnosti, aby rešpektovali názory iných. Presne tieto atribúty očakávam od budúceho prezidenta. Verím, že sa ním stane Peter Pellegrini,“ hovorí.
S Marčanom sa nám nepodarilo spojiť, Pellegrini ani Drucker na otázky o podpore riaditeľa nereagovali.
Podľa odborníčky Feherpataky Kuzmovej je v poriadku, ak také vyhlásenie urobí ako fyzická osoba. „Ale pokiaľ je titulovaný ako riaditeľ základnej školy v konkrétnom meste (prirodzene, je veľmi jednoducho dohľadateľné ktorej), nesie týmto zodpovednosť za stanovisko celej školy,“ hovorí.
Korčok bol v škole ako kandidát, Pellegrini ako predseda parlamentu
Minister školstva Tomáš Drucker bráni Petra Pellegriniho tým, že školu navštívil „v pozícii predsedu Národnej rady“, kým Ivan Korčok so študentmi diskutoval ako kandidát na prezidenta.
„Pán Ivan Korčok, kandidát na prezidenta, sa zúčastňoval na školských prednáškach a následne aj tieto aktivity diskusie so študentmi propagoval v rámci svojej kampane,“ reaguje Drucker.
Denník N opísal, ako sa Pellegrini pred voľbami zúčastňuje aktivít, ktoré organizujú jeho straníci. Na MDŽ v Bardejove rozdával karafiáty, ktoré zaplatila mestská kasa – primátorom je Boris Hanuščák z Hlasu. Pellegrini sa okrem toho prihováral na akcii MDŽ organizovanej Smerom. Takisto navštívil nemocnice v Brezne a v Poprade s ministerkou Zuzanou Dolinkovou (Hlas).
Za posledné dva mesiace bol na siedmich zahraničných cestách, kde sa vyhýba otázkam o domácej politike.
Minister školstva Tomáš Drucker vidí rozdiel aj v tom, že Pellegrini žiakov neovplyvňoval. „Žiadna interakcia so žiakmi sa však v tomto prípade neuskutočnila. Tento rozdiel je dôležitý, najmä v kontexte súčasnej politickej situácie a prezidentskej kampane,“ hovorí minister.
Peter Pellegrini nazýva Korčokove diskusie so žiakmi propagandou. „Rozdiel medzi propagandou Ivana Korčoka priamo na študentov voličov a návštevou základnej školy predsedom parlamentu bez stretnutia so žiakmi je úplne evidentný,“ tvrdí hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
Korčok, naopak, reaguje, že v diskusii aspoň čelil otázkam študentov. „Vnímam to tak, že je rozdiel prísť sa niekam ukázať a odfotiť na sociálne siete alebo diskutovať a čeliť aj kritickým otázkam mladých ľudí,“ hovorí Korčok.
„Každá návšteva politika v škole sa snaží mať pozitívny podtón. Hneď ako nie je možné ho spochybňovať, je to podľa mňa problém,“ hovorí Jana Feherpataky Kuzmová.
Čo hovorí usmernenie ministerstva školstva o politike v školách
- Vychádza zo školského zákona, ktorý hovorí: „V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.“
- Školy majú byť apolitické a nenavádzať na podporu žiadneho kandidáta.
- Zakazuje politickú propagáciu kandidátov, a to „bez ohľadu na to, či kandidátom je člen politickej strany, či ide o kandidáta s podporou politickej strany alebo o „občianskeho kandidáta“.
- Zakazuje využívanie priestorov školy na politickú propagáciu, napríklad prostredníctvom fotografií či videí, a zakázaná je aj „následná publikácia týchto záberov v kampaňových spotoch alebo na sociálnych sieťach kandidátov“.
- Prítomnosť politikov nie je vylúčená úplne, pokiaľ je obsahom politicky neutrálna diskusia bez akejkoľvek politickej agitácie. Návštevu politika v škole je potrebné posúdiť individuálne.
- Odporúča počas prebiehajúcej volebnej kampane, aby sa návštevy politikov na školách neuskutočňovali.
Podľa Feherpataky Kuzmovej je dôležité, aby pri návšteve politika v škole dostali mladí ľudia priestor pýtať sa. „Buď by dostali odpovede, alebo by ich nedostali, ale mohli by si spraviť názor na základe konfrontácie politika,“ vysvetľuje.
Škola by nemala robiť agitáciu – teda aktivitou priamo politika či stranu podporovať. Podľa nej sa zvonku nedá povedať, či to bol prípad Korčoka alebo Pellegriniho. „Ak v diskusii nie je priestor a podpora pedagóga klásť aj nepríjemné otázky, môže to byť agitácia. A rovnako je to vtedy, pokiaľ je kandidát predstavený bez nejakého kritického pohľadu,“ vysvetľuje.
Odborníčka však hodnotí Pellegriniho návštevu školy iba ako kampaň – sprevádzanú peknými fotografiami a formálnym opisom na sociálnej sieti. „Vnímam to ako návštevu pre propagáciu a formálny záujem o školstvo,“ hovorí.
Aj v prípade Korčoka by odporúčala, aby si školy zavolali viacero kandidátov a študenti mali možnosť ich názory porovnať. „Je dôležité, aby škola zabezpečila kritickosť v diskusii, teda aby decká mohli klásť kritické otázky,“ dodáva.
Učitelia sú v strese z toho, ako v škole hovoriť o politike
Patrí teda politika do škôl? Mali by byť školy apolitické?
Feherpataky Kuzmová tvrdí, že školy sa jej často ozývajú s tým, že by si rady pozvali nejakého politika alebo urobili politickú diskusiu, ale boja sa odozvy rodičov. Učitelia, ktorí by sa spoločenským témam chceli venovať, sú pod tlakom. „Sú z toho vystresovaní a často radšej sami upustia od ambície tieto témy so žiakmi otvárať,“ vysvetľuje.
Usmernenie od ministerstva školstva podľa nej učiteľov ešte viac vystraší. „Usmernenie indikuje negatívnu, nie pozitívnu motiváciu pri jeho tvorbe,“ hovorí. Vníma to skôr iba ako zákaz a chýba jej to, ako by to učitelia mohli robiť správne.
„Nepíše sa tam, ako majú školy postupovať tak, aby naozaj predišli straníckej agitácii,“ hovorí.
Podľa nej školy z podstaty veci nemôžu byť apolitické, teda ignorovať politiku. Aj preto, lebo zriaďovateľom školy je zväčša obec – teda primátor ako regionálny politik. „Škola je súčasťou spoločnosti. A mala by vhodným spôsobom reagovať na spoločenské dianie,“ vysvetľuje.
Politika by teda v školách mala byť, ale nadstranícka – teda nie na straníckej či agitačnej úrovni.
Politika v školách by teda mala byť prítomná, ale bez straníckej nálepky. „Ako občania spoluvytvárame, zlepšujeme a kontrolujeme politický život. Študentov vieme v tomto vzdelávať aj bez straníckej agitácie,“ vysvetľuje.
V praxi to znamená, že by školy mohli organizovať diskusie o hodnotách v politike alebo napríklad o tom, ako fungujú mechanizmy politickej práce. Podľa odborníčky to neznamená, že sa musia vyhýbať aktuálnym témam. „Tie sú často nepohodlné, lebo poukazujú aj na chyby politikov. Ale potrebujeme sa o tom rozprávať na to, aby sme sa z nich poučili,“ hovorí.
Podľa nej je ideálne, ak škola zavolá vždy viacero kandidátov, aby mohli diskutovať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
