Objavia sa skrytí voliči, môže Harabin prekvapiť a aká bude účasť? Odpovedajú riaditelia Focusu, Ipsosu a AKO

Krátko pred prvým kolom prezidentských volieb sa zdá, že napínavý súboj príde až o dva týždne. Podľa prieskumov relevantných agentúr je viac-menej pravdepodobné, že do druhého kola postúpia Peter Pellegrini s Ivanom Korčokom, rozdiel medzi nimi bude tesný a o prezidentovi rozhodnú voliči kandidátov, ktorí v prvom kole neuspejú.

Ale nemôže ešte prísť k prekvapeniam v prvom kole? A ak aj nie, ktorá pozícia je pre postup do druhého kola zo psychologického pohľadu výhodnejšia? Byť prvým či tesne druhým? Komu môže nahrať vyššia účasť a aká je šanca, že druhé kolo sa nakoniec vyvinie úplne inak?

O dátach, trendoch a pozorovaniach z posledných prieskumov pred prezidentskými voľbami sme hovorili s riaditeľmi troch prieskumných agentúr: Martinom Slosiarikom z Focusu, Václavom Hříchom z AKO a Jakubom Hankovským z Ipsosu.

Video: Slosiarik, Hankovský, Hřích: Čo hovoria prieskumy pred 1. kolom
(autori: Kamila Šebestová, Dušan Mikušovič)

Prekvapí Harabin a skrytí voliči?

Vo všetkých prieskumoch je odstup dvoch favoritov od tretieho Štefana Harabina výrazný. V minulotýždňovom Focuse viedol Peter Pellegrini s 34,4 percenta, druhý Ivan Korčok mal 33,1 percenta hlasov, tretí Harabin 12,7 percenta. V sondáži AKO z utorka mal Pellegrini 40,4 percenta, Korčok 38,6 percenta a Harabin 10,3 percenta.

A napokon, v úplne poslednom prieskume Ipsosu, ktorý Denník N zverejnil v stredu, teda v posledný deň pred moratóriom, dosiahol Pellegrini 37,5 percenta, Ivan Korčok 36,3 percenta a Harabin 13,1 percenta.

Štefan Harabin, v prospech ktorého sa v pondelok vzdal kandidatúry aj predseda SNS Andrej Danko, od prelomu rokov mierne rástol vo všetkých prieskumoch; z pôvodných osem percent sa všade dostal na dvojciferné čísla.

Pred piatimi rokmi, keď súperil so Zuzanou Čaputovou a s Marošom Šefčovičom, získal Harabin v prvom kole 14,34 percenta (v absolútnom počte viac než 307-tisíc hlasov) – a to mu výrazne konkuroval Marian Kotleba, ktorého volilo vyše 10 percent voličov. Kotleba kandiduje aj dnes, no jeho podpora je v prieskumoch výrazne nižšia.

Riaditelia prieskumných agentúr však nepredpokladajú, že by sa Harabin ešte mohol dotiahnuť na favoritov volieb alebo dokonca, že by namiesto niektorého z nich postúpil do druhého kola.

„Musela by sa stať nejaká obrovská bomba,“ komentuje túto možnosť Václav Hřích z agentúry AKO. „Igor Matovič sa síce chystal aktivovať nejaké veľké bomby na obidvoch finalistov, ale ja si myslím, že keby existovali, tak už by boli dávno vonku. Takže zrejme sa nič také nestane.“

Podľa Jakuba Hankovského nezohrá rolu ani fenomén skrytého voliča. „Nie v takom rozsahu, že by mu to takto zásadne pomohlo.“

Harabin by podľa neho mohol získavať najmä medzi voličmi Smeru, ktorí sa dnes prikláňajú k Petrovi Pellegrinim, ale vo väčšej miere by sa mu to mohlo podariť, len ak by Pellegrini odstúpil alebo sa zásadne zdiskreditoval. „To sú všetko veľmi nepravdepodobné scenáre.“

Kto vyhrá prvé kolo?

Rozdiel v podpore Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka v prieskumoch Focusu, AKO a Ipsosu je menší ako dva percentuálne body. Na prvej priečke v každom z nich zostal predseda Hlasu. Dá sa na základe hlbších dát povedať, kto prvé kolo vyhrá?

Podľa Jakuba Hankovského nie. „Rozdiely sú veľmi malé a ani dynamika či trendy neukazujú na to, že by jeden z kandidátov odskakoval tomu druhému,“ vraví. „Netrúfnem si povedať, kto vyhrá prvé kolo.“

Môžu jednému z nich nahrávať nejaké okolnosti? Martin Slosiarik z Focusu si myslí, že pre Ivana Korčoka by mohla byť výhodou vyššia účasť v prvom kole. „Ak by naozaj mobilizoval prostredie všetkých opozičných voličov, prípadne by sa mu podarilo veľmi cielene osloviť časť nerozhodných voličov.“

Václav Hřích z AKO si myslí, že je vlastne jedno, kto prvé kolo vyhrá. „Úlohou toho prvého kola je viac-menej vyselektovať favoritov. To sa stalo,“ vraví. „Skutočná kampaň sa pravdepodobne začne až v nedeľu ráno. A tam to bude aj o tom, či vôbec ešte títo kandidáti dokážu aktivovať väčšiu cieľovú skupinu ako v prvom kole.“

Je lepšie byť prvý či druhý?

Nemôže však predsa len hrať rolu, či kandidát ide do druhého kola z prvého miesta alebo z druhého? Nemá to psychologický efekt na voličov?

Martin Slosiarik si myslí, že by voličov Ivana Korčoka teoreticky mohlo demobilizovať, ak by v prvom kole skončil druhý s vyšším rozdielom, než sa teraz ukazuje. V kombinácii s faktom, že podľa všetkých doterajších prieskumov si Peter Pellegrini udržuje náskok v druhom kole, by takýto výsledok mohol časť voličov odradiť.

Podľa Jakuba Hankovského psychologický efekt na voličov Korčoka či Pellegriniho nemusí byť až taký podstatný, lebo priaznivci oboch kandidátov sú podľa prieskumov pomerne pevne rozhodnutí a motivovaní ísť voliť.

„Ľudí, ktorí sa ešte rozhodujú medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pelegrinim, je dnes naozaj veľmi málo. V našich dátach sú to nejaké štyri percentá voličov,“ hovorí riaditeľ Ipsosu.

„Spojené nádoby, ktoré ešte vidíme, sú Peter Pellegrini a Štefan Harabin. Kandidát Harabin ešte môže do prvého kola odčerpať časť voličov Petrovi Pellegrinimu, aj keď to nebudú veľké čísla. Možno jedno-dva percentuálne body. Ale je to odpoveď na otázku, čo by sa mohlo stať, aby Ivan Korčok hypoteticky prvé kolo vyhral. Podarí sa mu to, ak bude Štefan Harabin úspešný pri odčerpávaní časti voličov Petra Pellegriniho.“

Martin Slosiarik z Focusu potvrdzuje, že veľa nerozhodnutých voličov pred prvým kolom už nie je. Podľa dát Focusu len okolo osem percent.

Koľko ľudí príde voliť?

Účasť v prezidentských voľbách je tradične nižšia ako v parlamentných. Poslancov do Národnej rady prišlo vlani v septembri voliť až 68,51 percenta voličov.

V posledných prezidentských voľbách účasť nedosiahla ani 50 percent. V roku 2019 prišlo v prvom kole k prezidentským voľbám 48,74 percenta voličov, v druhom – ktoré vynechali mnohí priaznivci Štefana Harabina či Mariana Kotlebu – len 41,7 percenta voličov.

V minulosti pritom chodilo viac voličov v druhom kole. V roku 2014, keď o post hlavy štátu súperili Robert Fico a Andrej Kiska, volilo v prvom kole 43,4 percenta voličov, v druhom 50,48 percenta. Rovnako v roku 2009, keď sa rozhodovalo medzi Ivanom Gašparovičom a Ivetou Radičovou: prvé kolo malo účasť 43,63 percenta, druhé 51,67 percenta.

Václav Hřích z agentúry AKO hovorí, že účasť sa v prieskumoch meria veľmi ťažko. „Ale keď porovnávame, akú účasť nám signalizovalo pred piatimi rokmi a teraz, tak sa zdá, že by mohla byť nad 50 percent,“ odhaduje.

Prieskumné agentúry podľa Martina Slosiarika odhadujú pravdepodobnosť účasti vo voľbách na základe série otázok, lebo samotná deklarovaná ochota ísť voliť by výsledky skresľovala. Focusu dnes pravdepodobná účasť v prvom kole vychádza niekde medzi 45 a 47 percentami.

„Druhé kolo bude pravdepodobne postavené aj ako isté referendum o vláde, čo bude mobilizovať jednu aj druhú stranu,“ vysvetľuje.

„V prípade, že rozdiel medzi prvými dvomi kandidátmi nebude veľký, môžu byť o niečo výraznejšie mobilizovaní Korčokovi voliči. Ale tam je otázne, ako sa zachovajú neúspešní kandidáti, teda či dajú odporúčanie, alebo ako sa k druhému kolu postavia. Hovorím primárne o Igorovi Matovičovi, ale z hľadiska istého rezervoáru hlasov sú zaujímaví aj voliči KDH, z ktorých časť si ešte svojho favorita medzi kandidátmi nenašla.“

Jakub Hankovský sa prikláňa k názoru, že účasť v prvom kole môže presiahnuť 50 percent. „Relatívne nedávno sme mali parlamentné voľby. Veľká väčšina ľudí – je to takmer 90 percent z tých, ktorí sa reálne zúčastnili parlamentných volieb – v prieskumoch deklaruje, že sa má v pláne zúčastniť prezidentských volieb,“ hovorí.

„Máme tu aj kandidátov, ktorí dokážu oslovovať aj časť voličov, ktorí nevolili v parlamentných voľbách. Je to napríklad Štefan Harabin, ale nielen on, aj niektorí ďalší – aj z kandidátov s nižšou podporou.“

Zároveň platí, že existuje veľa faktorov, ktoré hrajú proti účasti v prvom kole. Pocit, že o dvojici postupujúcich je už vlastne rozhodnuté, fakt, že sa nedá voliť zo zahraničia, a na sobotu je hlásený dážď.

Pomôže Danko Harabinovi?

Necelý týždeň pred prvým kolom volieb sa prezidentskej kandidatúry vzdal predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý zároveň podporil Štefana Harabina. Dankove čísla v prieskumoch boli mizerné, v Ipsose nedosiahol ani jedno percento, v ostatných agentúrach najviac tri. Napriek tomu – mohol by jeho krok Harabinovi pomôcť?

„Nejaká časť z voličov sa presunie k Štefanovi Harabinovi, ale bude to maximálne jedno, jeden a pol percenta,“ vraví Martin Slosiarik. „Štefanovi Harabinovi to nejako výraznejšie nepomôže. Aby mohol pomýšľať, že sa priblíži k dvom favoritom, musel by výrazne vytunelovať elektorát Petra Pellegriniho – a ja si nemyslím, že k niečomu takému príde.“

Agentúra AKO zachytila Dankovo rozhodnutie vzdať sa kandidatúry v posledný deň merania pre svoj prieskum. Václav Hřích povedal, že sa prejavilo, že Dankovo meno už nepadalo, čiže voliči túto informáciu zrejme zachytili. K rastu preferencií Harabina by podľa riaditeľa agentúry AKO prišlo tak či tak.

Ipsos realizoval dva prieskumy krátko po sebe. Pre prvý zbierali odpovede od respondentov od 12. do 16. marca, pre druhý od 16. do 19. marca. Harabin v druhom získal dva percentuálne body.

Jakub Hankovský z tejto agentúry si zároveň myslí, že aj keď Dankova podpora v prezidentských prieskumoch bola nízka, celé jeho dobrodružstvo s kandidatúrou mu v konečnom dôsledku môže pomôcť. „Už druhýkrát vytvára percepciu, že ustúpil vyššiemu dobru a je ten, ktorý spája národné sily.“

Rozhodnú Harabinovi voliči?

Na druhé kolo prezidentských volieb sa dnes pozerá tak, že o novom prezidentovi rozhodnú voliči Štefana Harabina. Ak k voľbám prídu, pomôže to Pellegrinimu. Ak by sa ich rozhodli vo väčšom počte bojkotovať, získa na tom Korčok.

Podľa posledného modelu Ipsosu naďalej deklaruje záujem o druhé kolo – aj keď tam už ich kandidát nebude – vysoké percento priaznivcov Štefana Harabina. Voliť by išlo viac než 70 percent z nich a z tohto počtu vyše 90 percent plánuje hlasovať za Petra Pellegriniho.

„Nemyslím si, že Ivan Korčok má veľa nástrojov na to, aby toto ovplyvnil. Ten, kto toto ovplyvní, bude práve Štefan Harabin a to, akým spôsobom sa zachová v závere kampane, a či dá svojim voličom nejaké odporúčanie,“ vraví Hankovský.

Podobné dáta má v prieskumoch aj Focus. Martin Slosiarik hovorí, že v ich prieskume ochotu prísť hlasovať v druhom kole vyjadrili dve tretiny Harabinových voličov, čo je pomerne veľa. „V tom, či naozaj prídu, hrá najdôležitejšiu úlohu Štefan Harabin. V prípade kritiky Petra Pellegriniho môže ochotu svojich voličov ísť k druhému kolu znížiť,“ vraví.

Václav Hřích pripomína, že Harabin už pred mesiacom povedal, že ak by nebol v druhom kole, bude svojim voličom odporúčať, aby hlasovať nešli. „Ale to nie sú iba jeho voliči. Z veľkej časti sú to zároveň voliči Smeru. Vo chvíli, keď už Štefan Harabin nebude v hre, môže sa väčšina z nich prikloniť k straníckej voľbe bez ohľadu na to, čo im povie Štefan Harabin, aby v druhom kole urobili.“

Kde môže loviť Korčok?

V druhom kole má ešte potenciál získavať si nových voličov aj Ivan Korčok. Podľa Martina Slosiarika najmä medzi voličmi hnutia Slovensko Igora Matoviča, ale aj priaznivcami KDH, z ktorých sa niektorí prikláňajú napríklad k diplomatovi Jánovi Kubišovi.

Špecifická situácia je medzi voličmi maďarskej národnosti na južnom Slovensku. Tí dlhodobo hlasovali pre prozápadných kandidátov, aj keď v poslednom desaťročí klesal ich záujem o účasť v prezidentských voľbách. Teraz sa zdá, že sa situácia otočila.

„Z dát vyplýva, hlavne pre druhé kolo, jednoznačná podpora pre Petra Pellegriniho,“ vysvetľuje Martin Slosiarik. „Jednoznačná v tom zmysle, že hovoríme o tých voličoch, ktorí hlasovať prídu. Miera mobilizácie na južnom Slovensku je podpriemerná. Dá sa očakávať nižšia účasť, ako bude slovenský priemer; osobne neočakávam, že v maďarskom prostredí účasť presiahne 40 percent. A to dosť výrazne redukuje váhu maďarského voliča na celkovom výsledku.“

Prečítajte si

Maďari na Slovensku môžu pomôcť Pellegrinimu k víťazstvu

Podľa riaditeľov prieskumných agentúr je dôvodom protiorbánovská rétorika Ivana Korčoka, snaha súčasnej koalície o dobré vzťahy s maďarskou vládou či vplyv informačných zdrojov, ktoré ľudia na juhu sledujú: nejde len o menšinové médiá, ale aj o maďarské celoštátne televízie.

„Keď príde na lámanie chleba, maďarskí voliči si splnia svoju povinnosť a v prvom kole dajú svoj hlas pánovi Forróovi (Krisztián Forró, predseda Maďarskej aliancie – pozn. redakcie),“ vraví Václav Hřích. „No a potom sa začnú rozhodovať. Nielen podľa starých zvyklostí, možno dostanú aj odporúčanie od pána Orbána, ktorý má na nich dosah cez médiá a ktorý môže ich rozhodnutie ovplyvniť. No ja si myslím, že juh a juhovýchod Slovenska ešte nie je pevný.“

Čo zmení Veľká noc?

Istý vplyv na prezidentské voľby môžu mať aj ďalšie dva faktory: na rozdiel od parlamentných volieb nie je možné voliť poštou a zároveň sú medzi oboma kolami veľkonočné sviatky.

Časť voličov žijúca v blízkom zahraničí, napríklad v Česku, by mohla mať záujem prísť voliť na Slovensko – v prvom či druhom kole –, ale mnohí z nich si zrejme naplánovali návštevu rodiny či príbuzných na veľkonočné sviatky. To isté môže platiť pre voličov, ktorí nežijú v mieste svojho trvalého bydliska, a nestihli si vybaviť voličské preukaz.

Z dát z minulých volieb vieme, že tieto okolnosti budú nepriaznivé najviac pre Ivana Korčoka. „Presunú sa na veľkonočné sviatky, ale budú mať motiváciu ísť domov znovu o týždeň nato či týždeň predtým?“ pýta sa Václav Hřích.

„Hovoríme o mladých ľuďoch, študentoch na vysokých školách. Z histórie si pamätám dve veľké mobilizácie, v roku 1998 a pri referende o vstupe do EÚ. To sa už asi opakovať nebude.“