Denník N

Ak robíte všetko, čo deťom vidíte na očiach, zneschopňujete ich v živote, vraví špeciálna pedagogička Zimová

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Otcovia v plienkach je seriál rozhovorov o otcovstve od Michala Červeného a Rasťa Kačmára, v ktorom s odborníkmi aj s inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom. Rozhovory budú vychádzať týždeň po týždni v Denníku N, nájdete ich aj v podcastovej forme v aplikácii Denníka N či na Spotify či Apple podcastoch. Sledovať ich môžete aj na Instagrame. Všetky vydania nájdete na stránke Otcovia v plienkach, na ktorej si môžete zapnúť aj odber upozornení na nové vydania e-mailom.

Deti nemôžete zavrieť do skleníka, musia si zvykať aj na frustráciu, vraví špeciálna pedagogička a terapeutka Zuzana Zimová v rozhovore zo série Otcovia v plienkach.

„A načo by mu to bolo? Keď z neho potom vyjde, bude absolútne neschopné pohybovať sa v tomto svete. Dieťa potrebuje pri rodičoch v bezpečí zažiť aj negatívne emócie, naučí sa hnevať, smútiť, byť vystrašené tak, aby to zvládlo. Tieto emócie v živote určite prídu, a ak sa s nimi nenaučí zaobchádzať, bude to oveľa horšie. Buď ich bude musieť potláčať, alebo ho prevalcujú.“

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • kedy sa prejavujú vzorce, ktoré si nesieme zo svojho detstva;
  • ako sa prejaví to, ak sme často ako deti zažívali hádky rodičov;
  • ako sa vytvára bezpečná vzťahová väzba;
  • či majú otcovia dávať deťom niečo špecifické.

Dnes už mladšia generácia rodičov viac hovorí o vzťahovej väzbe, aké zlé je vyplakanie, aké dôležité je uznať emócie. Je toto hlavný rozdiel, ktorý sa ukazuje medzi aktuálnou a predchádzajúcou generáciou? Prichádza preto k nepochopeniu medzi nami a starými rodičmi, ktorí si myslia, že deti príliš rozmaznávame?

Môže to tak byť. Využívame aj automatizmy – ako sme boli zvyknutí vychovávať svoje deti, tak pristupujeme aj k vnúčatám, čo sa rodičom nemusí páčiť. V mojej generácii sme vychovávali dieťa aj pomocou zahanbenia – napríklad „no teda, aký pekný chlapec, a teraz sa tu takto hnevá“. To je vyslovene výzva na zahanbenie sa. Dnes to už rodičia nechcú robiť, chcú povedať dieťaťu, že má právo hnevať sa, ale s hranicami. Nepoužívajú emocionálne vydieranie, no starí rodičia do toho automaticky nabehnú.

Chcem povzbudiť mladých rodičov, aby sa so svojimi rodičmi rozprávali o tom, že to chcú mať inak. Nech ich požiadajú, aby výchovne nezasahovali, alebo nech sa porozprávajú o tom ako.

Viete nám vysvetliť, čo je bezpečná vzťahová väzba?

Je to vzorec, ktorý vplýva na to, ako reagujeme, keď cítime nejaké ohrozenie. Vzniklo to biologicky, aby sme sa cítili v bezpečí. Ak naši rodičia sú opatrujúci, vnímajú naše potreby, my sa cítime silní a vnímame svet tak, že sa nám nič strašné nestane. Nejde o to, že svet nie je zlý, ale ide o to, že keď je zle, vždy máme nejaké riešenie.

Vedie nás to k tomu, že sme tvoriví v krízach. Nemáme len jedno riešenie, neunikáme pod perinu ani nie sme agresívni. Vieme vnímať situáciu, vyhodnotiť, čo sa deje a čo by bolo dobré urobiť, aby sme to vyriešili. Preto je bezpečná vzťahová väzba taká dôležitá.

Čo ak to číta niekto, kto má troj- až štvorročné dieťa a zisťuje, že sa takto nestaral o vznik vzťahovej väzby? Dá sa to dobehnúť alebo už môže len zalamovať rukami?

Nikdy netreba zalamovať rukami. Existujú chyby, ktoré sa dajú vo výchove ťažko napraviť, ale to je už naozaj v kategórii hrubých zásahov do bezpečia dieťaťa. Neprežili by sme, ak by sme neboli trochu odolní proti tomu, že naši rodičia robia chyby. Mozog je plastický orgán, aj v dospelosti je schopný prestaviť sa. Nikdy nie je neskoro začať sa správať k deťom s rešpektom a napĺňať ich potreby. V jednom roku ich má iné, v troch iné. Vtedy by sme už nemali skákať hneď, keď dieťa zaplače.

Ak urobíte všetko, čo deťom vidíte na očiach, sú zneschopnené vo svojom živote, lebo očakávajú, že v

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Otcovia v plienkach

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie