Posledný prieskum Ipsosu: Pellegrini by v druhom kole vyhral, Korčok ho zatiaľ nedobieha

Základné zistenia posledného predvolebného prieskumu:

• prvé kolo bude zrejme veľmi tesné medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom; rastie Štefan Harabin;
• v druhom kole má Pellegrini náskok a Korčok ho nesťahuje;
• mladí by volili Korčoka, mnohí však neprídu voliť, motivovanejší sú starší voliči Pellegriniho.

Zisky hlasov Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka by sa mohli v prvom kole volieb prezidenta vyrovnať a môžeme očakávať tesný súboj.

Napriek tomu má predseda Hlasu oveľa väčšiu šancu zvíťaziť v druhom kole. Ukazujú to výsledky posledného prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N pred prvým kolom volieb. Od polnoci zo stredy na štvrtok platí moratórium a žiadne nové prieskumy už potom nebudú.

Zo sondáže takisto vyplýva, že pred hlasovaním rastie popularita Štefana Harabina. Veľká väčšina jeho voličov chce dať svoje hlasy v druhom kole Pellegrinimu.

Podľa prieskumu by Pellegrini v prvom kole získal 37,5 percenta a Korčok by sa umiestnil s 36,3 percenta tesne za ním. Na treťom mieste by skončil Štefan Harabin s 13,1 percenta. Oproti prieskumu Ipsosu z minulého týždňa sa preferencie dvoch favoritov prakticky nezmenili. Pellegrini si polepšil o jednu desatinu percentuálneho bodu, Korčok si o tri desatiny bodu pohoršil.

Čo môže znamenať rastúci Harabin

Popularita Štefana Harabina s blížiacimi sa voľbami rastie. Oproti poslednému prieskumu Ipsosu pre Denník N zverejneného cez víkend ho chce voliť o 1,8 percenta voličov viac.

Šance bývalého predsedu Najvyššieho súdu a exministra za HZDS dostať sa do druhého kola sú napriek jeho rastu prakticky nulové. Vyplýva to z veľkého odstupu od prvej dvojice a aj z jeho potenciálu, ktorý Ipsos takisto meral. Toto číslo vyjadrujúce maximálny možný zisk kandidáta aj s ľuďmi, ktorí zvažujú jeho voľbu, je pri Harabinovi 29 percent. Pellegrini má v prvom kole potenciál 48 percent a Korčok 43 percent.

Rast preferencií Štefana Harabina naznačuje, že by pre výsledok Petra Pellegriniho v druhom kole mohla byť dôležitá záverečná debata všetkých desiatich kandidátov v stredu večer v RTVS. Pellegrini s Harabinom sa v televíznej diskusii ešte nestretli a pre predsedu Hlasu môže byť dôležité, akú časť Harabinových voličov si nakloní pre druhé kolo.

Ipsos meral aj voličské jadro, teda tých, ktorí budú daného kandidáta voliť s istotou, a pod toto číslo by sa kandidáti nemali určite dostať. Pellegrini má jadro 26,9 percenta, Korčok ho má ešte väčšie – 28,3 percenta. U Harabina ide len o osem percent.

Agentúra Ipsos zbierala dáta od soboty 16. marca do utorka 19. marca a väčšina respondentov odpovedala ešte pred prezidentským duelom Pellegriniho s Korčokom na Markíze.

Ostatní kandidáti by výrazne zaostávali. Krisztián Forró by získal 4,3 percenta, až za ním je Igor Matovič s 3,5 percenta. Nasledujú Ján Kubiš (2,5 percenta) a Patrik Dubovský s 1,1 percenta. Mariana Kotlebu chce voliť len 0,9, Róberta Šveca 0,8 a Milana Náhlika len 0,1 percenta opýtaných. Ipsos už do prieskumu nezaradil Andreja Danka, ktorý sa v pondelok vzdal v prospech Štefana Harabina.

Druhé kolo: rozdiel je deväť bodov a hlasy od Harabina a Forróa 

V druhom kole sa napriek tesnému výsledku z prvého kola Ivan Korčok k Petrovi Pellegrinimu nepribližuje.

Predsedu Hlasu chce podľa sondáže v druhom kole voliť 54,5 percenta opýtaných, Korčoka 45,5 percenta. Ide o rozdiel deviatich percentuálnych bodov, čo je v prepočte na predpokladanú 50-percentnú účasť až okolo 200-tisíc hlasov.

Oproti prieskumu Ipsosu z minulého týždňa si Pellegrini polepšil o 0,9 percentuálneho bodu a Korčok si tak o 0,9 percenta bodu pohoršil. To je rozdiel v rámci štatistickej odchýlky, takže možno skôr povedať, že preferencie oboch favoritov pre druhé kolo stagnujú.

Trendy prieskumov Ipsosu sú podobné ako trendy agentúr Focus a AKO – obaja hlavní favoriti stagnujú. Kým v posledom Focuse by Pellegrini získal 56 a Korčok 44 percent, v AKO by predseda Hlasu zvíťazil nad bývalým ministrom zahraničia v pomere 52,9 ku 47,1 percenta.

Vysvetlenie, prečo by Korčok v prvom kole mohol Pellegriniho dobehnúť, v druhom má však oveľa menšie šance zvíťaziť, je pomerne jednoduché.

Zhruba tri štvrtiny voličov Štefana Harabina chce ísť aj na druhé kolo – a z nich chce dať potom hlas predsedovi parlamentu deväť z desiatich. Pellegrini by tak mohol dostať až okolo 200-tisíc hlasov navyše od ľudí, ktorí v prvom kole volili tohto bývalého sudcu.

Navyše Pellegrinimu by chceli dať svoj hlas aj tri štvrtiny voličov Krisztiána Forróa, ktorí pôjdu do druhého kola.

Korčok má, naopak, oveľa menšie možnosti, ako získavať ďalšie hlasy do druhého kola. Dostal by veľkú väčšinu hlasov od voličov Igora Matoviča a polovicu hlasov od priaznivcov Jána Kubiša. To sú však výrazne menšie skupiny voličov.

Mladí volia Korčoka, ale nemusia prísť

Za zaostávaním Korčoka za Pellegrinim je aj ďalšia príčina, ktorú odhaľujú podrobné dáta z prieskumu Ipsosu.

Už z predchádzajúcich prieskumov je známe, že bývalý minister zahraničia má najvýraznejšiu podporu v najmladších vekových kategóriách – teda od 18 do 34 rokov. Predstavuje aj viac ako 60 percent.

Pellegrini má, naopak, podobnú podporu v najstarších vekových kategóriách.

V tomto môže byť jeden z hlavných faktorov prezidentských volieb. Zhruba tri štvrtiny najstarších voličov hovoria, že prídu voliť. Na druhej strane sa pre tieto voľby nepodarilo motivovať mladých ľudí – tí deklarujú účasť iba okolo 45 až 55 percent.

Korčoka podľa dát Ipsosu nezachraňuje ani nadpriemerná deklarovaná účasť v Bratislavskom kraji, kde ho chcú voliť takmer dve tretiny ľudí. Vo všetkých ostatných krajoch okrem Trnavského totiž Pellegrini vedie.

V Smere hovoria, že Pellegrini je nezávislý, častejšie ako v Hlase

Denník N sa prostredníctvom agentúry Ipsos pýtal aj na viaceré otázky spojené s úlohami prezidenta. Až 47 percent opýtaných si myslí, že prezident má byť „vždy protiváhou vládnej moci“, a nesúhlasí s tým len 32 percent opýtaných. Takmer rovnaké výsledky vyšli agentúre pri položení otázky k tvrdeniu že „prezident má byť protiváhou aktuálnej vládnej moci (Smer + Hlas + SNS)“. S týmito tvrdeniami súhlasí aj takmer tretina priaznivcov vládnych strán.

To je koncept, ktorý v kampani presadzuje Ivan Korčok, naopak, Peter Pellegrini sa voči tomu vymedzuje.

Väčšina ľudí (62 percent) si však zároveň myslí, prezident má vždy spolupracovať s vládou.

Pýtali sme sa aj na to, či by prezidentovi mala ostať kompetencia menovať riaditeľa SIS. Vláda Roberta Fica totiž obišla túto právomoc prezidentky Zuzany Čaputovej a zmenou štatútu tajnej služby v nej de facto riaditeľom urobila Pavla Gašpara.

Väčšina opýtaných pritom súhlasí s tým, aby prezidentom zostala právomoc menovať riaditeľa tajnej služby – odpovedalo tak 56 percent ľudí a len 18 percent bolo proti. Kladne na otázku odpovedali aj šiesti z desiatich voličov Hlasu, ale len 40 percent priaznivcov Smeru. Ani medzi voličmi Smeru však neprevažoval počet tých, ktorí by takúto právomoc chceli prezidentom vziať.

Voliči sú rozdelení v názore, či Peter Pellegrini alebo Ivan Korčok majú predpoklady vykonávať mandát prezidenta nezávislo, nech bude vo vláde ktokoľvek.

O Pellegrinim si to myslí 43 percent opýtaných a nesúhlasí s tým rovnaký počet voličov. V prípade Korčoka s výrokom súhlasí 41 percent a nesúhlasí rovnaký počet respondentov.

V tomto prípade sa ich názory veľmi líšia podľa skupín voličov jednotlivých strán. Pellegriniho vnímajú ako nezávislého tri štvrtiny priaznivcov Hlasu a dokonca až takmer 90 percent voličov Smeru.

Nezávislosť prezidenta je dôležitou témou prezidentskej kampane – plné námestia na opozičných protestoch kričali, že Pellegrini je podržtaškom a že bude slúžiť Robertovi Ficovi. Video s taškou nakrútil aj Korčok.

A platí to aj naopak – veľká väčšina voličov Hlasu a Smeru hovorí, že Ivan Korčok by nevykonával mandát prezidenta nezávislo, voliči opozície si myslia opak.