Budú sa zdaňovať dôchodky?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Cez médiá preletela poplašná správa. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu (OECD) navrhla zdaňovať dôchodky. Je to vôbec možné a potrebné?

OECD Je organizácia, ktorá združuje vyspelé štáty sveta. Poskytuje im ekonomické a sociálne analýzy, ako aj návrhy politík. Experti OECD sú profesionáli bez politického trička. Najnovšia správa OECD je o Slovensku, nehovorí iba o dôchodkovom systéme. Týka sa aj iných oblastí verejnej politiky. Časť správy o dôchodkoch však vzbudila najväčší rozruch.

Pohľad OECD na slovenský dôchodkový systém nám nepovedal nič nové. Experti len zosumarizovali nie veľmi pekné fakty. Že Slovensko rýchlo starne, trpí emigráciou mladých ľudí a má málo výkonnú ekonomiku. Slovensko si musí požičiavať stále viacej peňazí, aby dokázalo zabezpečiť základné funkcie štátu. Takýto systém evidentne nie je udržateľný.

Dôchodkový systém nie je až taký zlý

Poďme však na dôchodky. Hneď uveďme, že pohľad OECD na slovenský dôchodkový systém nie je iba negatívny. OECD vo svojej správe napríklad ocenilo, že Slovensko v roku 2022 znovu zaviedlo systém naviazania času odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia. To je absolútne základná podmienka pre akú-takú udržateľnosť dôchodkového systému. Inak by nám počty dôchodcov rástli rýchlejšie ako počty pracujúcich, ktorí platia odvody do Sociálnej poisťovne.

Správa zároveň konštatuje, že minulá vláda zaviedla možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. OECD si myslí, že aj minimálny počet odpracovaných rokov by sa mal predlžovať a naviazať na dĺžku života. Prečo je dôležité, aby sa predlžoval minimálny počet odpracovaných rokov? Jednoducho preto, aby sa nezväčšoval výpadok príjmov Sociálnej poisťovne. Čím väčší tento výpadok bude, tým menej si budeme môcť dovoliť dávať na dôchodky.

Čo si však máme predstaviť pod zdaňovaním dôchodkov? Existuje vôbec niečo také? Dôchodky si môžeme rozdeliť zhruba na dve skupiny. Ten prvý vo všetkých vyspelých, ale aj v mnohých rozvojových krajinách poskytuje národná Sociálna poisťovňa. Pre väčšinu penzistov ide o hlavný príjem v starobe. A preto sa až na určité výnimky nezdaňuje.

Všetky vyspelé, ale opäť už aj mnohé rozvojovej krajiny majú aj súkromné dôchodkové systémy. U nás je to druhý a tretí pilier. Takéto dôchodky sa väčšinou zdaňujú, a to troma spôsobmi. Tým prvým je takzvané zdanenie pri vstupe. To znamená, že príspevky na súkromný dôchodok idú z už zdanených peňazí, t. j. z čistej mzdy a nie z hrubej.

U nás sa napríklad príspevky do druhého piliera platia z hrubej mzdy. Druhou formou je zdanenie výnosov z investovania počas obdobia sporenia. Napríklad formou zrážkovej dane.

Konečne tretím spôsobom je zdanenie nasporených peňazí vyplatených pri odchode do dôchodku. OECD vo svojej správe neuviedlo, ktorú fázu sporenia a investovania odporúča zdaniť. Treba vidieť, že slovenský druhý pilier je súčasťou základného dôchodkového systému. V iných krajinách je súkromné dôchodkové sporenie doplnkovým zdrojom príjmu v starobe. Nie je však reálne, že sa budú zdaňovať dôchodky zo Sociálnej poisťovne.

13. dôchodok len chudobným

OECD ďalej navrhuje, aby 13. dôchodky dostávali len chudobní dôchodcovia a rodičovský dôchodok sa úplne zrušil. Je pravda, že na 13. dôchodok slovenská ekonomika nedokáže vyprodukovať dosť peňazí. Musíme si požičiavať. A ak máme takýto dôchodok poskytovať, tak len ako určitý druh sociálnej dávky tým najchudobnejším penzistom.

Takzvaný rodičovský dôchodok je absolútne nesystémový prvok, ktorý stojí stovky miliónov eur ročne. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyhlásilo, že sa môže uvažovať o zrušení rodičovského dôchodku. Ak to koaliční partneri, ale aj celá opozícia myslia s krajinou dobre, mali by tento nápad podporiť bez ohľadu na vytĺkanie bodov u voličov.

Bohužiaľ, dôchodkový systém sa pre slovenských politikov a poslancov stal pokladničkou na realizáciu ich ideologických predstáv a nápadov. Politici prezentujúci „ľavicový“ pohľad presadzujú 13. dôchodky v plnej výške – bez ohľadu na to, či na to slovenská ekonomika vyrobí dosť zdrojov alebo nie. Keď bude treba, požičiame si a/alebo zvýšime dane.

Takzvaní kresťanskí politici vidia dôchodkový systém ako nástroj na realizáciu svojich predstáv o úlohe rodiny v spoločnosti. A neoliberáli vidia druhý pilier ako pokladničku, ktorú má sporiteľ rozbiť hneď po odchode do dôchodku a peniaze čo najskôr minúť.

Čo je však úlohou dôchodku? Úlohou dôchodku je nahradiť príjem z práce v nejakom rozumnom pomere. To je jediná, ale absolútne dôležitá úloha dôchodkov. Ak niekto pokriví dôchodkový systém svojimi predstavami (hocijako dobre mienenými), v budúcnosti zbaví státisíce ľudí dôstojného príjmu v starobe. Platí, že niekedy je lepšie hamovať ako banovať.

Čo znamená primeraná náhrada? A ako vyzerá v rôznych krajinách sveta? Človeku, ktorý na Slovensku zarábal priemernú mzdu, nahrádza slovenský dôchodok cca 72 % čistej mzdy. Je to veľa alebo málo? Priemer za 27 štátov Európskej únie je 68 %. Sú krajiny, ktoré sú voči penzistom relatívne skúpe. Napríklad v bohatom Japonsku činí náhrada mzdy dôchodkom necelých 39 %. Chudobné Portugalsko však dáva náhradu vo výške 98 % a Grécko 90 %. Prekvapuje to niekoho? Grécko už vinou populistických dôchodkov raz zbankrotovalo. Výdavky na dávno priznané vysoké dôchodky doteraz zaťažujú jeho ekonomiku. Ak si myslíte, že Portugalsko opakuje grécky príbeh, máte pravdu. Stačí sa pozrieť na jeho vládny dlh.

Slovensko nie je Japonsko

Ale prečo je také skúpe vyspelé Japonsko s jeho výkonnou ekonomikou, so svetoznámymi firmami a špičkovými technológiami? Lebo jeho obyvateľstvo prudko zostarlo. Počty penzistov rastú rýchlejšie, ako počty ľudí, ktorí platia odvody do Sociálnej poisťovne. Japonsko preto výdavky na dôchodky škrtí, ako len môže. Aj tak patrí k najviac zadlženým krajinám sveta. Takýto systém sa čoraz viac mení na Ponziho schému (finančnú pyramídu).

Vzhľadom na rýchle starnutie slovenskej populácie, vysokú emigráciu mladých ľudí a nízku výkonnosť slovenskej ekonomiky budeme z veľkej časti opakovať japonský príbeh. S jedným rozdielom: Japonsko najprv zbohatlo až potom zostarlo. Že naše obyvateľstvo rýchlo zostarne, vieme. S tým zbohatnutím sme si zďaleka nie istí.

Čo si teda zo správy OECD máme vybrať? Že nemáme vyplácať čo najväčšie dávky rôznym skupinám penzistov, ale máme nastaviť dôchodkový systém tak, aby bol udržateľný. Aby aj dnešní štyridsiatnici dostávali starobné dôchodky a nielen žobračenky. Je prirodzené že súčasní dôchodcovia chcú mať čo najvyššie dôchodky. Väčšina dôchodcov však má deti a vnukov. A nikto z nich asi nechce, aby žili „v sivej chudobe“. Nemôžeme sa preto stavať k dôchodkovému systému spôsobom „po nás potopa“.

Správa OECD nám nastavila zrkadlo. Nevidíme v ňom pekné veci. Ale máme ešte čas tieto veci zmeniť. Tak to urobme.