Rozuzlenie vojny v polícii zastavili u Žilinku. Cez paragraf 363 zrušili obvinenie Pčolinskému aj Konečnému

V auguste 2023, teda krátko pred parlamentnými voľbami, vyvolala policajná akcia nazvaná „Rozuzlenie“ veľmi silné reakcie politikov. Prezidentka Zuzana Čaputová požiadala premiéra Ľudovíta Ódora o zvolanie Bezpečnostnej rady štátu, Robert Fico ako predseda vtedy opozičného Smeru hovoril o policajnom prevrate.

Národná kriminálna agentúra vtedy v lete obvinila bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, jeho nástupcu Michala Aláča aj riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného. Akcia opäť mierila aj na človeka blízkeho bezpečnostným zložkám, podnikateľa Petra Košča, prezývaného „Pán X“, ale aj bývalého vysokého policajného funkcionára Jána Kaľavského či ďalšieho príslušníka SIS Martina Ciriaka.

O čo tu ide

Vyšetrovateľ v kauze Rozuzlenie Košča a Pčolinského podozrieva, že sa zamerali na policajnú skupinu Očistec, ktorá sa zamerala na korupciu policajných funkcionárov. Išlo o vyšetrovateľa Jána Čurillu a jeho kolegov. Cieľom zločineckej skupiny vedenej Koščom bolo podľa NAKA „vytvorenie dojmu systémového zlyhávania zákonného vedenia trestných konaní manipuláciou výpovedí svedkov“.

V tomto prípade teda ide o zložitú kauzu, pre ktorú sa už vžilo označenie vojna v polícii. Rozpútala sa na jar 2021 po obvinení riaditeľa SIS Pčolinského z korupcie. Z tohto skutku je obvinený naďalej, no ako upozornili Aktuality.sk, obvinenie v Rozuzlení už neplatí. A ani pre Konečného a Ciriaka.

Trojica Pčolinský, Konečný a Ciriak teraz uspela na generálnej prokuratúre, kde požiadali o zrušenie obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Ciriakovi vyhoveli skôr, o Pčolinskom a Konečnom rozhodol prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera 12. marca.

„Generálna prokuratúra podaným návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v kauze Rozuzlenie vyhovela, pretože vydanými rozhodnutiami bol porušený zákon,“ potvrdila hovorkyňa Jana Tökölyová.

Pri Koščovi a Kaľavskom vznikli pochybnosti, ako to s ich trestným stíhaním vôbec je. Obaja sú totiž na úteku. Z pôvodnej pätice tak ostáva trestne stíhaný už len Pčolinského nástupca v úrade Michal Aláč. Ten si návrh podľa paragrafu 363 nepodal, čo sa však zrejme zmení.

„Zoberieme sťažnosť späť, podáme podnet podľa paragrafu 363 a predpokladáme, že rovnako ako u Ciriaka, Pčolinského a Konečného bude aj jeho obvinenie zrušené,“ povedal advokát Ondrej Urban pre Aktuality.sk.

Obvinenie je neurčité, chýbajú dôkazy

Kandera vyšetrovateľovi vytkol závažné pochybenia. „Po preskúmaní veci bolo potrebné konštatovať nezákonnosť uznesenia,“ napísal prvý námestník s tým, že uzneseniam o obvinení vytkol „neurčitosť, ich nepreskúmateľnosť a absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí“.

Pčolinský bol podozrivý z toho, že bol členom zločineckej skupiny, na ktorej čele stál „Pán X“. Táto skupina sa podľa vyšetrovateľa sformovala v roku 2016 a jej členovia pôsobili v silových a bezpečnostných zložkách.

Aktívne začali podľa vyšetrovateľa pracovať na prelome rokov 2020 a 2021. Košč s Pčolinským vtedy zistili, že bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, bývalý riaditeľ národnej finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník a Pčolinského námestník Boris Beňa sa rozhodli spolupracovať s políciou a hovoriť o tom, ako fungovali v období, keď bol pri moci Smer.

Stalo sa tak po masovom zatýkaní funkcionárov polície v rámci akcie Očistec a Judáš koncom roka 2020, teda v čase, keď Smer už nebol pri moci.

Spolupracujúci obvinení vypovedali o skutkoch, ktoré sa priamo týkali Košča s Pčolinským, a tí sa snažili ovplyvňovať nižšie postavené „články zločineckej skupiny“. Dávali im úlohy, ktoré mali viesť k sťaženiu či zmareniu vyšetrovania korupčných káuz.

Keď po zatknutí v marci 2021 skončil Pčolinský v úrade, nahradil ho Aláč. SIS však podľa NAKA ďalej pracovala na kompromitácii policajných vyšetrovaní, a to tak, že informačná služba „nielen cielene vyhľadávala, ale aj vytvárala nepravdivé, kompromitujúce informácie týkajúce sa činnosti a osôb kooperujúcich v pracovnej skupine Očistec“.

Na verejnosti sa tak od mája 2021 začala spomínať tajná správa SIS, ktorá mala hovoriť o manipuláciách pri vyšetrovaní NAKA. V politickom boji ju často využíval Smer a aj vtedy vládna strana Sme rodina.

Na kompromitácii vlastných kolegov podľa uznesenia v kauze Rozuzlenia aktívne pracoval aj expolicajt Ján Kaľavský, ktorý s Čurillom a jeho kolegami spolupracoval na NAKA ako operatívec. Dobre sa poznal aj s Koščom, ktorého uvádzal ako svojho informátora.

Kaľavský začal spochybňovať informácie od dôležitého svedka, spolupracujúceho obvineného Petra Petrova. SIS na neho vypracovala spravodajskú informáciu, z čoho bol v Rozuzlení obvinený bývalý príslušník SIS Martin Ciriak. Na základe tejto správy sa podarilo informačnej službe zabezpečiť, aby na Petrova mohli nasadiť informačno-technické prostriedky. Do auta mu nainštalovali nahrávanie zvuku.

Odpočúvanie nasadili aj na vyšetrovateľov NAKA, a to vďaka Kaľavskému. Ten za nimi ako agent policajnej inšpekcie chodil so skrytou kamerou a mikrofónom.

Vďaka „dezinterpretácii informácií“ vytvorili na inšpekcii podmienky, aby získali na súde súhlas na nasadenie odposluchov v kanceláriách NAKA. Ide o záznamy, ktoré často v zostrihaných verziách a vytrhnutých z kontextu následne na tlačových besedách prehrávali politici Smeru, ktorí sústavne útočili a spochybňovali prácu Jána Čurillu a jeho kolegov.

Čurilla a jeho kolegovia sú od septembra 2021 trestne stíhaní. Sú podozriví, že si vymysleli informácie o korupcii policajtov na policajnej inšpekcii, lebo sa údajne takto snažili zmariť vlastné vyšetrovanie. Ich prípad po viac ako dvoch rokoch speje k záveru.

Obvineným a advokátom už určili termíny na záverečné preštudovanie spisu, čo je posledná fáza pred tým, ako vyšetrovateľ prípad uzavrie a prípadne dá návrh prokurátorovi či na podanie obžaloby.

Kauza Rozuzlenie slúžila čurillovcom, naznačuje Kandera

Prvý námestník generálneho prokurátora Kandera vytkol vyšetrovateľovi „Rozuzlenia“, že skutok, z ktorého bol Pčolinský obvinený, je príliš neurčitý, nejasný, zmätočný a nezodpovedá právnej kvalifikácii. Chýbala mu presná definícia, ako zločinecká skupina fungovala, komunikovala navzájom a ako presne bola riadená.

Spomína aj vážne pochybenia, napríklad to, že záznam odposluchov z Petrovovho auta si vyšetrovateľ vyžiadal až po vznesení obvinenia. Kandera sa preto pýta, ako mohol vyšetrovateľ vedieť, že došlo k ich dezinterpretácii. Žilinkov námestník konštatoval, že takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia, z ktorej bol paradoxne podozrivý Pčolinský.

Okrem toho Kandera vyšetrovateľa upozornil aj na to, že dôkazy hodnotí „v príkrom rozpore s princípom dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky“.

Naznačil, že cez kauzu Rozuzlenie sa NAKA pokúša vyvrátiť kauzu čurillovcov, čo považuje Kandera za neprípustné. „Idea uznesenia v kontexte s dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami, na základe ktorých vyšetrovateľ ustálil skutkové zistenia, je svojou povahou prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených vo veci známej ako čurillovci,“ tvrdí námestník generálneho prokurátora.

Čurillovci ako svedkovia v kauze Rozuzlenie totiž podľa neho prezentujú svoje obhajobné argumenty a svoje hodnotenie dôkazov z vlastného stíhania.

Tento argument si všíma aj Pčolinský. „Rozuzlenie bolo vykonštruované za účelom paralelnej línie obhajoby stíhanej skupiny čurillovci“, napísal s tým, že celá kauza bola vymyslená. „Žiadna zločinecká skupina v stíhanom zložení nikdy neexistovala, jej členovia sa nikdy spolu nestretli, mnohí sa ani nepoznajú,“ tvrdí bývalý riaditeľ SIS.

Myslí si, že „všetci zúčastnení na strane OČTK by mali niesť za svoje konanie trestnoprávnu zodpovednosť a mala by im byť zosobnená spôsobená škoda. „Je smutné, že hlavní aktéri honu na údajné ‚temné sily‘ dnes namiesto spytovania si svedomia prznia popredné miesta kandidátok niektorých politických strán do eurovolieb,“ dodal Pčolinský. Zjavne tak naráža na kandidatúru bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana za Demokratov.

Neurčitosť vytkol aj pri Konečnom

Neurčitosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť vytkol Kandera aj uzneseniu o obvinení riaditeľa NBÚ Konečného. Toho síce obvinila NAKA v rámci kauzy Rozuzlenie, ale stíhali ho „len“ za zneužitie právomoci verejného činiteľa, spolu s ním aj Pčolinského.

Podľa vyšetrovateľa sa Konečný snažil „zbaviť“ sa dvoch zamestnancov NAKA, ktorí medzi známymi spochybňovali verejné obstarávania na NBÚ. Tým známym bol aj bývalý šéf kontrarozviedky SIS, dnes neprávoplatne odsúdený Ľubomír Arpáš. Od neho sa zrejme táto informácia dostala ku Konečnému.

Riaditeľ NBÚ sa podľa uznesenia o obvinení dohodol aj s Pčolinským na tom, že SIS vypracuje spravodajskú informáciu, že títo dvaja zamestnanci vynášajú informácie z úradu. Správu následne využil na to, aby ich postavil dočasne mimo služby, čo po ďalších krokoch viedlo k tomu, že z NBÚ odišli.

Kandera tvrdí, že táto spravodajská informácia medzi dôkazmi chýba. A pripomína, že je zrejmé, že zamestnanci NBÚ o zistených informáciách hovorili aj pred inými, minimálne Arpášom. Ak však je podozrenie, že o postavení mimo služby rozhodol Konečný nezákonne, mali to posúdiť súdy a nie orgány činné v trestnom konaní.

„Po preštudovaní uznesenia generálnej prokuratúry je zrejmé, že celé trestné konanie bolo vedené účelovo, nezákonne a bez relevantných dôkazov,“ reagoval Konečného obhajca Michal Mišík.

„Považujeme za symbolické, že vyšetrovateľom NAKA a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry sa týmto podarilo v rámci akcie ‚Rozuzlenie‘ dosiahnuť ten stupeň nezákonnosti a účelovosti trestného konania, proti ktorému sa snažili v predchádzajúcom období pri výkone svojich právomocí bojovať,“ dodal Mišík.

Prípad dozorovala pôvodne špeciálna prokuratúra, ktorá však 20. marca zanikla. Spis prešiel na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Pôvodný prokurátor Daniel Mikuláš sa preto už nemôže k prípadu vyjadrovať.